Denník N

Pred štyrmi rokmi za SMER, teraz za Kotlebovu ĽSNS

Po roku 1989 sa posmešne hovorilo o početných rýchlokvasených pseudonárodovcoch, ktorí sa zrazu vyrojili ako huby po daždi – zo strany rodnej, šup do národnej. Nejeden člen, či dokonca bývalý, alebo súčasný poslanec SNS, dobre vie o čom hovorím. Však pán poslanec Hrnko?

V tomto prípade ide o bývalého policajta z Hurbanova. Pred štyrmi rokmi kandidoval na poslanca mestského zastupiteľstva za stranu SMER – sociálna demokracia.


Vlani za poslanca samosprávneho kraja už za Kotlebovu ĽSNS s triumfálnym heslom: „Nastal čas veľkých zmien!“ V ich prípade sa na ich smolu nanaplnilo, v Banskej Bystrici, našťastie, áno.

V súčasnosti sa JUDr. Miroslav Rusňák, absolvent Akadémie Policajného zboru, v drese strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, uchádza o funkciu primátora v Hurbanove. V rámci kandidatúry si vytvoril aj príslušnú stránku s názvom Miroslav Rusňák – Kandidát na primátora mesta Hurbanovo.

Pán kandidát na svojej stránke, kde toho veľa nie je, zverejnil svoje aktivity pri výsadbe zelene. Ukázalo sa však, že ide o aktivity trochu staršieho dáta. Kvôli tomu ho hneď prvý komentujúci požiadal, aby jeho fotografiu odstránil, lebo sa nechce podieľať na jeho kampani. A pripomenul mu, že aktivity prebiehali v čase, keď ho podporovala úplne iná strana. Ako vidieť, ľudia majú pamäť a minulosť človeka neraz dobehne, ani sa nenazdá.

Miroslav Rusňák dotyčného napred obvinil, že má „iné politické ambície“ a kontroval, že on nebol doposiaľ členom žiadnej strany. Nuž ak aj nebol, za stranu SMER – sociálna demokracia kandidoval. Že sa k tomu teraz akosi nehlási a treba mu to pripomenúť, je už iná vec.

Lebo ani v statuse, v ktorom sa predstavuje ako kandidát o tom niet ani zmienky.

Zato hovorí o neprispôsobivých obyvateľoch a v ďalšom príspevku aj o „cigánskom meste.“ Nechcem problém s časťou našich spoluobčanov zľahčovať, ten problém reálne existuje, zbierať však politické body najmä radikálnou rétorikou voči menšine je typickou stratégiou strany, za ktorú pán Rusňák kandiduje, pričom sama okrem riešení typu „malý dvor a veľký bič“ či Mariánom Mišúnom obľúbené a propagované pracovné tábory, nemá žiadne reálne riešenia.

Túto tému nezabudne opakovane zdôrazniť ani vo videu, ktoré ponúka na svojej stránke.

Na jeho profile, Miroslav Rusňák, toho veľa nie je. Upútal ma iba jeho kotlebovský coming out zo 17. februára minulého roku: „Ahoj kamaráti, je načase otvoriť oči a urobiť niečo, aby sa tu dalo konečne existovať dôstojne. Ak ma niekto z Vás bude chcieť odsudzovať za tento názor, najprv si prosím skúste zistiť fakty a nespoliehajte sa na tie nezmysly, ktoré na nás lezú z TV a novín.

Keď je už reč o nezmysloch, všimnime si, že pán kandidát na primátora zdieľa Harabinovské fantazmagórie o zaplavení Slovenka imigrantmi. Inak, uplynul už rok, tak kde je spomínaná záplava imigrantov, pán  Rusňák? Ako absolovent Policajnej akadémia a právnik ste už nepochybne počuli niečo o šírení poplašnej správy, Alebo sa mýlim?

Obľúbená téma – cigánski asociáli.

Návrh zákona a legendárne kotlebovské video o imigrantoch.

A Mazurek ako obeť novodobých politických procesov s linkom na debatu lídrov ĽSNS v konšpiračnom internetovom rádiu Norberta Lichtnera a Ľuba Huďa. Naozaj obeť politických procesov, pán doktor? Už chýba len ten bezočivý transparent s neakceptovateľným prirovnaním: Milada Horáková 1950, Milan Mazurek 2018.

Myslím, že to na prezentáciu pána kandidáta stačí. Len neviem či členov a potenciálnych voličov Kotlebovej strany poteší, že v minulosti kandidoval za SMER. Väčšinou sú k tejto strane právom dosť kritickí. Ale nechajme to na nich a ostatných občanov Hurbanova. Rozhodnutie je iba na nich.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .