Dysfunkční politici, dysfunkčný štát.

 

9. októbra bol A. Danko v Turecku na summite predsedov parlamentov eurázijských krajín a R. Fico mal v Česku interview v ČT24. Ani jednu udalosť netreba podceniť. Danko pokračuje v proruskej ceste na summite v Turecku a Fico prvú návštevu Česka po Kauze Kuciak, absolvoval ako poslanec. Naposledy bol na Hrade s Troškovou v októbri 2017, pri slávnostnom udeľovaní vyznamení prezidentom Zemanom.

Danko. Zhodou okolností práve včera Jaroslav Nagy v článku Danko je jedno z najväčších bezpečnostných rizík pre budúcnosť Slovenska v Denníku N, ďalej hromadí argumenty pre podporu svojej tézy o aktívnej proruskej orientácii Danka. Zdá sa, že už v zúfalej bezmocnosti a pobúrený apeloval na zdravý rozum („Preboha, už naozaj stačilo! Zastavme ho, kým je čas…!“), adresovaný všetkým súdnym ľuďom, ktorí si apel nielen vypočujú, ale vedia vo veci aj niečo urobiť.

Danko mal na eurázijskom summite predsedov parlamentov v krátkej dobe už štvrté rokovanie, s kým iným, ako s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, o. i. aj o regionálnej spolupráci. Summit sa mal pôvodne konať v Bratislave, ale pre sankčný režim EÚ (V. Volodin ma zakázaný vstup do EÚ), bol preložený do Turecka.

Dobrú správu oznámil Danko Turecka – kandidovať do Grasalgovičovho paláca nebude (nemusí?). Zlá správa je, že najbližší takýto eurázijský summit chce opäť organizovať v Bratislave. Podľa Danka sankcie proti Rusku už nebudú dlho trvať. Vyzerá to tak, že Danko si začína ako predseda parlamentu vytvárať a upevňovať podobnú vplyvovú proruskú pozíciu, akú má prezident Zeman v Česku. Danko prvý v záprahu, ťahá rozheganú slovenskú káru na Východ. A Východ ťahá do stredu Európy. Po 25 rokoch samostatnosti je problémom Slovenska vyhasínanie základného geopolitického pudu sebazáchovy. Apel Jaroslava Nagy treba brať vážne.

Priepasť medzi predpokladmi na výkon vysokej funkcie a reálnymi schopnosťami je taká očividná, že je predmetom ľudovej zábavy a údivu odborníkov. Absencia kritického úsudku a sebareflexie je u Danka natoľko markantná, že nie je šanca korigovať jeho presvedčenia a konanie, nielen v tejto veci, ale všeobecne. Badať subklinické príznaky formovania Mesiašského komplexu v zodpovedajúco štylizovanej roli veľkého štátnika. Paraverbálnou novinkou počas prejavu (najmä ku koncu), sú jeho vizionárske, akoby zádumčivé pohľady niekde do diaľky.

Fico v Interview na ČT24 ako „pôžičky vzájomnej dôvery“ charakterizoval vzťahy medzi SR a ČR po rozdelení. Predseda sa 7 mesiacov po demisii „pozabudol“ a rozprával ako premiér, a tak ho počuli aj moderátor, aj diváci. Telegraficky: S dikciou miestami podobnou Mečiarovmu rapotaniu (v tempe a v excitovanej naliehavosti), hovoril o mimoriadne úspešnej krajine, o funkčnom štáte aj po kauze Kuciak. Pri vymenúvaní ekonomických úspechov Slovenska, v súvislosti s nedostatkom pracovníkov povedal, že ho teší „návrat ľudí na Slovensko“. Cieľom je do roku 2020 dosiahnuť úroveň 82% EÚ. Ak chce Slovensko prežiť, musí byť v jadre EÚ. Slovensko je v slobode médií jedna z najslobodnejších krajín na svete. Novinári sem prídu (do Prahy) natárať všeličo. Kde by bolo Slovensko bez roku 1918? „Je to výsledok 1. svetovej vojny… nechajme to historikom“. Redaktor Takáč cituje známu charakteristiku spojenia Slovenska a Česka do spoločného štátu od Ivana Kamenca. Počuli sme, že malé krajiny sa musia spoliehať sami na seba“, ale aj to, že „malej krajine svedčí hlboká integrácia“. Štrukturálne problémy slovenskej ekonomiky Fico nevidí.

Slovensko v tieni kauzy Kuciak. Fico ďalej šíri konšpiráciu, ako bolo v priebehu 24 hodín všetko pripravené na pád vlády a na zmenu mocenských pomerov neparlamentnou cestou. Boli jasné pokusy, aby vláda padla. Mala to byť vláda „na báze občianskych združení, ktoré sú financované zo zahraničia“. Ako prišiel na to, že italská stopa je pasé? Fico odpovedá: „Italská stopa bola nasmerovaná proti vláde… nebudem hovoriť to, čo hovoria policajti vo vnútri“ (sic!). Italská stopa neexistuje, nikto s ňou nepracuje, bola hrubo zneužitá. Redaktor sa pýta: „Nie je politická zodpovednosť premiéra za tú atmosféru, v ktorej je možné zavraždiť novinára?“ Fico politickú zodpovednosť za spoločenskú atmosféru v štáte v tiráde emóciou nesených výhovoriek a pseudoargumentov odmieta, súvislosti nevidí.

Fico hovoril o inej krajine, ako o Slovensku, ešte stále v roli premiéra. Poslanecká stolička mu zjavne nesadla. Reči o integrácii do jadra EÚ sú čudné po tom všetkom, čo sa na Slovensku udialo. Slová spojenec, spojenectvo sa vo Ficovom slovníku nevyskytujú. Človek už ani nevie, čo je horšie, či keď naši („naši“) politici robia hanbu doma každý deň, alebo občas v zahraničí.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Pavel Krivulka

Pavel Krivulka

Od 1974, po skončení štúdia na Filozofickej fakulte, som pracoval do 1996 ako klinický psychológ na psychiatrickom oddelení. Od 1996 do 2011 v súkromnej praxi. Odvtedy som na dôchodku. Žijem v Rimavskej Sobote. Mám dve vnučky a vnuka.