Denník N

Život s bludmi

Psychicky chorí ľudia sú väčšinou z nás len ťažko prijímaní. Nevieme pochopiť, prečo sa s problémom, ktorý majú a ktorý sa nám javí ako banálny, nevedia vyrovnať. Napísať o takýchto ľuďoch román, stojí kus odvahy.

A Lucia Sasková, autorka na Slovensku veľmi úspešnej série o Zlatokopke, tú odvahu našla. Absolvovala niekoľko konzultácií s odborníkmi a výsledkom je kniha plná zvratov, nečakaných konaní, ešte nečakanejších skutočností, kniha, ktorá má riadny spád, až si čitateľ hryzie nechty, ako to skončí. Sasková napísala príbeh o žene, ktorá trpí bludmi, vžitými predstavami a pokúša sa vziať si svoj život. Niekoľkokrát je hospitalizovaná na psychiatrickej klinike a okrem toho všetkého, že je nebezpečná pre seba a v podstate aj pre okolie, sa musí vyrovnávať s nepochopením u vlastnej rodiny, nepríjemnou, zhadzovačnou sestrou a tým, že zúfalo chce ľúbiť a byť ľúbená.

Nebezpečná je príbeh ženy bez mena, čo si však čitateľ prekvapivo uvedomí až niekde v polovici knihy – a meno mu dokonca nechýba – začína na pohrebe jej priateľa. Dievčina je zdrvená náhlou stratou muža, ktorého hlboko milovala. Zabil sa na motorke. Nemá bohvieaké vzťahy s rodinou, chýbajú tam city, jej sestra Bea je príjemná asi ako kaktus, ktorý po vás každú chvíľu vystreľuje svoje pichliače, a večne ju deptá podpichovaním.

„Neviem, načo sme sem chodili, ty chudera nevďačná,“ osopila sa na mňa Bea. „Môžeš byť rada, že sme sa sem trieskali cez celé mesto. Nikoho iného nemáš, uvedomuješ si to vôbec? Týmto štýlom raz ostaneš na ulici ako prašivý pes. Lebo si nikoho a nič nevieš vážiť. Potom ti budeme dobré aj my, že?“

Je deptaná, nešťastná, opustená, trochu promiskuitná a pokusy o samovraždy jej nie sú cudzie. A tak sa postupne dostáva na psychiatrickú kliniku… Spoznáva sa s ostatnými klientmi zariadenia, chodí na skupinové terapie a rozhovory s lekármi sú také, že ich hlcete jedným dychom. A o hrdinke sa dozvedáte veci, o ktorých ste netušili. Zrazu nič nie je také, ako ste dovtedy čítali…

„Ja nie som takáto.“
„Aká teda ste?“
„Ja neviem, normálna, som normálna baba, teda, vlastne už žena. A tu sa zo mňa stáva šialenec. Naozaj to nechápem, chcem ísť domov. Bojím sa, že tu úplne scvoknem.“

Postupne sa jej stav upraví a ona sa celá šťastná môže vrátiť späť do života. No je to natrvalo? Má vôbec nárok viesť normálny život? Dokáže zvládnuť svoju chorobu, je schopná sa popasovať s bludmi, ktoré ju opanujú? Otvorí srdce tomu správnemu mužovi, ktorý je ochotný to spolu s ňou prekonať?

„Nemyslíš, že ťa ešte niečo čaká? Keby si mala zomrieť, zrazilo by ťa auto, spadla by si zo schodov alebo by sa ti stala nejaká iná nehoda. Chápeš? Ešte ani náhodou nenastal tvoj čas,“ zakončila teatrálne.

Sasková sa netají tým, že nemá rada dobré konce, ale napriek tomu vždy prekvapí. A najzaujímavejší je jej talent pre naturalistický spôsob písania. Píše neprikrášlene, priamo, k veci, neobkecáva, nemaľuje ružové obláčiky, ani zbytočne nezačierňuje. Či už píše o Vianociach, hádkach, smrti, sexe, všetko je silne reálne, faktické. Niektorí ju označujú za vulgárnu, ale, úprimne, pre mňa je vulgárnosť niekde úplne inde, nie v knihe, ktorá píše doslova o živote takom, aký skutočne je – so všetkými svojimi kladmi a zápormi. Nebezpečnú som čítala už pred rokmi, a keďže Saskovej teraz v októbri vyjde novinka Rozpoltená, ktorá takisto hovorí o iste psychiatrickej diagnóze, rozhodla som sa skrátiť si čakanie na novinku a znovu som si prečítala Nebezpečnú… lebo je vážne dobrá.

A čo sa mi naozaj páčilo, o autorke je známe, že je patrónkou útulku Zatúlané psíky Šaľa, a túto svoju lásku k nim neobišla ani v Nebezpečnej… :)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie