Denník N

K otázke celoživotného… programovania, nie vzdelávania

Reprofoto – <a style="color: darkgoldenrod; text-decoration: none" href="https://vimeo.com/132905086">Vimeo</a>
Reprofoto – Vimeo

včerajšiemu blogočlánku s odporúčaním podcastu Brucea Liptona ešte tento dodatok – aj s tučným bonusom.

Lipton tvrdí, že 95 % času nás riadi podvedomie, pričom podvedomie nám vraj bolo vo veku 0 až 7 rokov „naprogramované“ 70 percentami negatívnych myšlienok. Samozrejme, na „programovanie“ si nespomíname.

Lipton tvrdí, že hoci si prvých 7 rokov svojho života takmer vôbec nepamätáme, aj tak nám tie roky „naprogramovali podvedomie“, ktoré nás neraz riadi počas celého zvyšku života. A keďže je to podvedomie, nie vedomie, ani nevieme o tom, že nám bolo „naprogramované“.

Ale dobrá správa od Liptona je, že si podvedomie môžeme zase „preprogramovať“ kvalitnejšími programami – sú to len staré programy, ktoré sa dajú prepísať inými, hodnotnejšími. Cesta k tomu je taká, že sa človek vedome venuje kvalitnejším programom, a tým, že sa im venuje vedome (a to je podľa Liptona len 5 % nášho času), kvalitnejšie programy nám postupne „presiaknu“ aj do podvedomia, dokážu sa tam usadiť a prepísať staré, nekvalitné a pomýlené programy, ktoré sa nám tam usadili v priebehu prvých 7 rokov života bez toho, že by sme si to vtedy alebo aj dnes uvedomovali.

Lipton dôležitosť prvých 7 rokov života ilustruje anekdotou, podľa ktorej si jezuiti vždy uvedomovali kľúčovú dôležitosť prvých 7 rokov dieťaťa, a vraj mali taký výrok: „Dajte mi hocijaké dieťa na prvých 7 rokov života – a ja z neho vyrobím doživotného veriaceho v Boha“, nech je to dieťa ktokoľvek s akýmikoľvek rozumovými, genetickými či psychologickými predpokladmi, s ľubovoľným rodinným zázemím.

Počas prvých 7 rokov života je dieťa podľa Liptona (aj podľa Leva Tolstého)* v niečom, čo sa podobá „stavu hypnózy“ – teda „nekriticky nasáva“ všetko zo svojho okolia a za normálnych okolností je už takmer nemožné to z dieťaťa počas celého zvyšku života dostať von: ani keď už ten človek má 20, 40, 60 rokov.

Dá sa to dostať von, práve v tom je Liptonovo posolstvo, ale keďže si ľudia hypnózu a „brainwashing“ (ten môže byť pozitívny i negatívny, no podľa Liptona býva zo 70 % negatívny) zo svojich detských rokov nepamätajú, tak si ani neuvedomujú potrebu čokoľvek prepisovať, „nahrádzať pôvodný program kvalitnejším“ – a celoživotne zotrvávajú vo svojich omyloch. (Či skôr v omyloch svojich rodičov, ako hovorí Lipton.)

*[Tolstého citát v mojom slovenskom preklade]
Дети находятся, всегда – и тем более, чем моложе –, в том состоянии, которое врачи называют первой степенью гипноза. И учатся и воспитываются дети только благодаря этому их состоянию. (Эта их способность ко внушению отдает их в полную власть старших, и потому нельзя быть достаточно внимательным к тому, что и как мы внушаем им.) Так что учатся и воспитываются люди всегда только через внушение […]

Deti sa nachádzajú, vždy – a čím sú mladšie, tým viac –, v stave, ktorý lekári nazývajú prvým stupňom hypnózy. A deti sa učia a vzdelávajú len vďaka tomuto stavu. (Schopnosť podliehať sugescii ich vydáva do plnej moci starším, a preto sa nedá byť prehnane opatrný v tom, čo a ako deťom sugerujeme.) A tak sa ľudia učia a vzdelávajú vždy len pomocou sugescie […]

Lev Tolstoj, »Из письма к П. И. Б.« (1901), in: Круг чтения (1886 – 1910), »Недельное чтение« (5-ое мая)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.avenarius.sk. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu kritik.avenarius.sk.