Denník N

Testovanie žiakov a žiačok alebo fínsky model po slovensky

Na Slovensku síce odkazujeme na tzv. fínsky model, ale namiesto sústredenia sa na zvyšovanie rovnosti šancí vo vzdelávaní tlačíme na výkon. Podporujeme súťaživosť medzi školami a popierame základné princípy inkluzívneho vzdelávania.

Koncom augusta tohto roku zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR tlačovú správu. V nej avizuje, že „jedným z kľúčových krokov, ktoré v ďalšom období ovplyvnia naše školstvo, je realizácia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV).“ (1) Podľa tlačovej správy sa v tomto školskom roku budú zavádzať opatrenia, ktoré majú naplniť víziu prezentovanú v národnom programe. Očakávali sme teda, že sa uskutočnia zmeny, ktoré budú v súlade s jeho zámerom „vybudovať na Slovensku inkluzívny a integrovaný systém výchovy a vzdelávania“. Očakávania sa však nenaplnili. Ministerstvo v tlačovej správe zdôrazňuje dôležitosť externého testovania žiakov základných a stredných škôl. Externé testovanie je povýšené na nástroj merania kvality našich žiakov a žiačok, ako i vzdelávacieho procesu. Obsah správy je preto mätúci. S odvolaním sa na ideu školy podporujúcej rovné šance na kvalitné vzdelanie pre všetky deti dochádza k podpore školy výkonovej. Je tlak na výkon zlučiteľný s princípmi inkluzívneho vzdelávania?

Inklúzia verzus výkonnosť
Inkluzívne vzdelávanie, ktoré má byť nosnou myšlienkou avizovanej školskej reformy, je v NPRVV definované na základe odporúčania pracovnej skupiny pre inkluzívne vzdelávanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. V nich sa celkom správne uvádza, že takéto vzdelávanie je založené na princípoch férovosti a rovnosti šancí. V inkluzívnej škole sa počíta aj s deťmi so špecifickými potrebami, pričom „dôležitejšie ako fyzická integrácia je vzájomné spoznávanie, budovanie rešpektu, uznania a rozvíjanie vzájomných sociálnych kontaktov.“ (1). Členovia pracovnej skupiny tiež zdôrazňujú, že v inkluzívnom vzdelávaní má byť v rovnováhe vedomostná, výkonová ako i hodnotová zložka vzdelávacích štandardov. Externé testovanie T5 a T9 je však predovšetkým preverovaním vedomostí žiakov a žiačok v dvoch vyučovacích predmetoch a celá energia, nielen detí, ale aj učiteľov a učiteliek je nasmerovaná k cieľu obstáť v nich čo najlepšie. Veď výsledky testovaní sú verejne prístupné a zo strany rodičovskej verejnosti vnímané ako znak kvality školy. Potvrdzujú to i slová riaditeľky školy: “Rodičia si robia prehľad. A pýtajú sa, prečo vlastne to testovanie na našej škole dopadlo inak ako dopadlo testovanie, dajme tomu, na inej škole o tri dediny ďalej.” (3)

Pasi Sahlberg, známy popularizátor fínskej vzdelávacej reformy, upozorňuje, že ak sa práca v školách zmení na súťaž o najlepšie výkony, je prirodzené, že pozornosť sa sústredí na tých najschopnejších žiakov, spôsobilých podať „reprezentatívne výkony“, ktoré zvýšia domnelú prestíž školy či učiteľa (2). Súťaživosť a dravosť – to sú znaky výkonovej školy, v ktorej sa potom ťažko rozvíja zmysel pre akceptáciu individualizovaného vzdelávania žiakov s rozmanitými potrebami.

Testovanie T5 a T9 ako nástroj (de)motivácie
V inkluzívnej škole sa kladie pri hodnotení dôraz na individuálny pokrok každého jednotlivca. Dôležité je, aby každé dieťa, bez ohľadu na jeho danosti a životné okolnosti, mohlo v škole zažiť úspech. Pocit, že vynaložené úsilie stálo za to. Štandardizované testovanie, ktoré porovnáva na základe štatistických priemerov, nemá len víťazov, ale i porazených. Po zverejnení výsledkov prežíva nejeden žiak či nejedna žiačka frustráciu a strácajú motiváciu pracovať na sebe. Sklamaní sú často i učitelia a učiteľky. Jedna z nich nám v rámci nášho kvalitatívneho výskumu povedala: „Hej, že v podstate robia, robia a príde výsledok z monitoru a nie je to celkom to, čo by sme očakávali. Aj my, aj to dieťa“ (3). Testovanie jednoznačne upriamuje pozornosť na rozdiely medzi deťmi, vnáša do triednych kolektívov prvok nezdravej rivality, pričom najviac ohrození sú prirodzene slabší žiaci a žiačky (2).

Práca pod tlakom
Honba za najlepším možným výsledkom vytvára na mnohých školách nepohodu. Učitelia a učiteľky veľmi dobre poznajú klímu, ktorá vládne v škole niekoľko mesiacov pred testovaním. Samotný deň je náročný pre všetkých. Tak deti, ako i učiteľský kolektív tŕpne, ako to všetko dopadne. Podľa niektorých sa takéto napätie odzrkadľuje aj na výsledkoch. O testovaní T9 nám riaditeľka ZŠ povedala: „..predsa len, je to pre žiakov stresujúce, a tým pádom môžu byť výsledky niekedy aj skreslené. A aj sa stalo, že sú, lebo však tréma funguje bežne….“ (3). Stres však prežívajú aj učiteľky a učitelia. Boja sa, že neobhája svoju „kvalitu“ pred kolegami a kolegyňami, vedením školy či rodičmi. Sú nešťastní z toho, že nech robia čo robia, v súťaži neobstoja. Svedčí o tom ďalšia výpoveď: „Našťastie to [zriaďovateľ školy] nezohľadňuje, ale rodičia to sledujú… Ale ako môžu napísať štvorkári a niektorí, ktorí sú ledva štvorkármi, pretože prešli iba vďaka reparátom, monitor na trojku? Teda testovanie na trojku alebo na dvojku… Do litrovej nádoby dva litre nenalejeme.” (3).

V našom reprezentatívnom prieskume, do ktorého sa zapojilo 1 396 učiteľov a učiteliek z 214 základných škôl, sa ukázalo, že len štvrtina (25,8 %) opýtaných si myslí, že výsledky testovaní T5 a T9 podávajú objektívnu informáciu o výsledkoch žiakov a žiačok. Tých, ktorí ich vnímajú ako objektívny obraz o vzdelávacích výsledkoch školy, je ešte menej (16,1 %) (4).

A čo na to Fíni?
V Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania sa na viacerých miestach uvádza, že inkluzívny systém vzdelávania, ktorý sa má zaviesť na Slovensku, je inšpirovaný fínskym modelom školstva. Ten má byť „odborníkmi považovaný za jeden z najlepších modelov v rámci EÚ i v celosvetovom meradle.“ (1) Vo Fínsku však nič podobné ako je testovanie T5 a T9 nenájdeme. Fínski experti priznávajú, že v tomto ohľade idú vedome mimo rámec medzinárodného trendu (5). A to práve preto, že si chcú svoj inkluzívny systém zachovať. Ak teda na Slovensku odkazujeme na tzv. fínsky model, mali by sme brať vážne jeho hlavný odkaz: Sústredením pozornosti na zvyšovanie rovnosti šancí vo vzdelávaní sa zvyšuje šanca aj na dosahovanie lepších výsledkov žiakov. A sústredením sa na súťaživosť medzi školami, možno dosiahnuť pravý opak (2) (6).

Zber dát: Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 688 škôl (196 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 96 špeciálnych ZŠ; 108 SŠ; 39 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníkov bola až 52,36%. Svojím rozsahom a reprezentatívnosťou ide o skutočne jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.

Katarína Vančíková
analytička pre oblasť priestupnosti vzdelávania

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
(1) Národný program výchovy a vzdelávania 2018 – 2027. Kvalitné a dostupné vzdelanie pre Slovensko. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, 2018. [on line] [cit. 18-09-27]. Dostupné na https://www.minedu.sk/data/att/13285.pdf
(2) Sahlberg, P. 2012. Quality and Equity in Finnish Schools. In School Asministrator, September 2012. [on line] [cit. 18-09-27]. Dostupné na: www.pasisahlberg.com/wp-content/uploads/2013/01/Qualit_and_Equity_SA_2013.pdf
(3) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
(4) To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z reprezentatívneho prieskumu na materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl), realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.
(5) Kasvatustieteiden ja psykologian tutkimuksessa tapahtuu. 21.4.2017 [on line] ] [cit. 18-09-27]. Dostupné na: https://www.uef.fi/web/kapsy/tutkimuksessa-tapahtuu/-/blogs/koulujen-on-reagoitava-nopeasti-muuttuvaan-maailmaan
(6) Sahlberg, P. 2011. Finnish Lessons: What Can the World Learn from Educational Change in Finland? (The Series on School Reform). New York : Teacher College Press, 2011

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/