Denník N

Chce veci zlepšovať. Preto sa vrátil na Slovensko

Arnold Kiss pochádza z menšinovej maďarskej rodiny, viedol študentské spolky v Holandsku a Belgicku, vyštudoval odbor medzinárodné vzťahy na The Katholieke Universiteit v Leuvene a dostal pracovné ponuky v Bruseli či v Cambridge. Vrátil sa na Slovensko, aby učil siedmakov zo znevýhodneného prostredia v Turni nad Bodvou.

Už na strednej škole cítil, že školský systém nefunguje tak, akoby mal.

„Som absolventom Gymnázia Andreja Vrábla v Leviciach. Pamätám si, že keď mal na škole prednášať Fedor Gál, jedna z kľúčových postáv Nežnej revolúcie, niektorí spolužiaci vôbec netušili, kto je alebo čo sa počas revolúcie udialo. A ani ich to nezaujímalo. Strašne ma štvalo, že žijeme v krajine, kde sú dejepis a občianska náuka brané ako marginálne predmety.“

Fedor Gál sa stal prvým Arnoldovým mentorom. Po prednáške si začali písať e-maily a stretávali sa na podujatiach v Bratislave. Rozprávali sa o tom, prečo je Slovensko také, aké je, ako to vníma on, ako Arnold. Zoznámil ho s rektorom Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii (BISLA), Samom Abrahámom. Arnold sa rozhodol na školu prihlásiť.

„O zahraničí som v tom čase ešte nerozmýšľal, ani mi nenapadlo, že by som na to mal. BISLA mi však ponúkla možnosť diskusie s váženými profesormi, komunitu ľudí, ktorých hneval systém slovenského vzdelávania, a predmety zamerané na nadobúdanie zručností a kritického myslenia.“

Z Maastrichtu do Leuvenu

Po pár mesiacoch sa prihlásil na Erasmus do Maastrichtu. Začiatok nebol jednoduchý. Vybavené ubytovanie mu zrušili v deň odletu, na kufri sa mu polámali kolieska, na mobile mu nešiel internet. Akoby zázrakom sa dostal na byt, kde býval Poliak, Švéd, Srb, Peruánka a Portugalka. V medzinárodnej spoločnosti zakotvil na prvé dva týždne a začali jedny z najlepších mesiacov jeho života.

„Ocitol som sa v skvele fungujúcej krajine, na vynikajúcej univerzite. Prvýkrát som cítil úplnú slobodu – nikto ma nesúdil za moju spontánnosť, radosť a proaktívnosť, mal som pred sebou obrovské nepopísané plátno možností.“

Arnold možnosti využil. Založil študentský spolok, ktorý sa venoval organizovaniu kultúrnych akcii pre študentov. Spolok sa zakrátko stal najpopulárnejším na škole a Arnold bol ako prvý výmenný študent v histórii školy ocenený za prínos do študentského života.

Na Slovensko sa vrátil s bohatými skúsenosťami a odhodlaním prihlásiť sa na tie najlepšie európske univerzity. Najprv sa hlásil na Oxford a Cambridge, čo však nevyšlo. Prekonal sklamanie a hnev na samého seba, a prihlásil sa na The Katholieke Universiteit v Leuvene, v Belgicku, čo je jedna z top 10 univerzít v Európe. Prijali ho.

„Potreboval som však na štúdium peniaze, a tak som sa popri škole zamestnal ako čašník. Za tri mesiace som sa musel naučiť flámsky. Stálo to však za to.“

Aj v Leuvene sa zapojil do študentského spolku, ktorý organizoval študentský život pre študentov z iných krajín. Okrem toho chodil na medzinárodné konferencie, kde spoznával mnohých zaujímavých ľudí.

Robiť, čo človeka napĺňa

„Na konferencii v Bruseli som sa zoznámil s profesorom z Cambridge University a dali sme sa do reči o mojej diplomovej práci, ktorá skúma vzťahy medzi Ruskom, Európskou úniou a NATO v kontexte vzniku Ukrajinskej krízy. Moja téza ho zaujala a ponúkol mi doktorandské štúdium na Cambridge pod jeho patronátom.“

V tom čase Arnold dostal ponuku pracovať pre jednu z európskych inštitúcii v Bruseli a tiež možnosť stážovať pre Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Arnold vysnený Cambridge aj zahraničné príležitosti odmietol. Prečo?

„Oproti Slovensku je v zahraničí tak dobre, až som mal pocit, že nie je čo zlepšiť. Vtedy som zistil, že som človek, ktorý potrebuje pôsobiť niekde, kde sa veci dajú zlepšovať. To je to, čo ma napĺňa.“

Na Slovensku sa do parlamentu dostala pravicová strana extrémistov, a Arnold mohol zo zahraničia akurát komentovať udalosti na facebooku. Definitívne sa rozhodol vrátiť.

Teach for Slovakia bolo pre neho jasnou voľbou a jedinou možnosťou, ktorú chcel. Organizácia ponúkla priestor, kde mohol pracovať na tom, čo ho štve, pracovať s ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne, a zároveň to bol skvelý odrazový mostík do budúcna.

V septembri 2015 nastúpil ako učiteľ na druhom stupni v Turni nad Bodvou.

„Bola mi zverená trieda, ktorá bola vedením školy, učiteľmi, upratovačkami a školníkom považovaná za najhoršiu triedu na škole. Siedma B. Postrach. Trieda tínedžerov, ktorí sa v nasledujúcom roku pre mňa stali tými najlepšími učiteľmi.“

Arnold bol pre deti chýbajúcim rodičom, sudcom konfliktov, psychológom, facilitátorom diskusii, animátorom aktivít na škole, vedúcim krúžkov či turistickým sprievodcom po okolí. Hlavne sa však snažil byť človekom – dospelým človekom, v ktorom sa jeho žiaci mohli vidieť, s ktorým sa mohli stotožniť a nájsť v ňom dôveru.

„Boli momenty, kedy som sa cítil ako víťaz lotérie. Keď mojich žiakov ostatní učitelia chválili, keď začali spolupracovať, keď uspeli na písomkách alebo si len spravili domáce úlohy. Boli aj momenty, keď som cítil smútok, zúfalstvo a beznádej. Vstával som o piatej ráno a v treskúcej zime som hodinu cestoval do dediny na konci sveta. Mnohé z deciek vás neznášajú, lebo od nich chcete niečo náročné. A vedia vám to dať najavo.“

Sám to nedáš

Počas dvoch rokov to Arnold chcel možno tisíckrát vzdať, cítil sa osamelý a nevidel v jeho práci zmysel. Pomáhala mu však komunita Teach for Slovakia. Mentori a najmä kolegovia z programu, ktorí prežívali to isté.

Za dva roky v škole dosiahol veľmi veľa. Jeho žiačky vyhrali súťaž iKid a boli za odmenu v Írsku. Zorganizoval viacero výletov, čo je pre deti zo znevýhodneného prostredia skutočnou odmenou. Prespal so žiakmi v škole, zorganizoval čitateľskú súťaž a zriadil v škole knižnicu. Všetko s pomocou kolegýň zo školy, ktoré ho počas dvoch rokov podporovali a pomáhali mu. Tieto úspechy a podpora zo strany kolegov ho držali nad vodou.

Po skončení programu Arnold začal pôsobiť v Maxman Consultants ako tréner a konzultant mäkkých zručností.

„Po necelom roku v Maxmane som tak šťastný, ako len môžem byť. Práca v biznise ma neodstrihla od školstva, práve naopak. Pracujem s inšpiratívnymi ľuďmi, pre ktorých je lepšie vzdelávanie a progresívna spoločnosť prioritou.“

Arnold sa venuje vzdelávaniu dospelých a práca ho veľmi napĺňa. S bývalým učiteľom Martinom Knotekom rozbieha projekt Greenpower, ktorý má za cieľ transformovať technické vzdelávanie na Slovensku. Pôsobí aj v iniciatíve #somtu a ako ambasádor programu Teach for Slovakia.

Návrat na Slovensko, do malej zabudnutej dediny na východe Slovenska, neľutuje. Dva roky v programe považuje za najintenzívnejšie obdobie svojho života – pre osobný rozvoj, rast a vzdelávanie.

„Preskočil som vďaka nim do úplne iného sveta, kde som načerpal veľa skúseností a inšpirácie – a teraz môžem rozvíjať a učiť iných.  Proste – som šťastný.“

Arnold vyštudoval medzinárodné vzťahy a sociálnu psychológiu na Slovensku, v Holandsku a v Belgicku. Počas štúdia založil a viedol niekoľko študentských organizácií a zároveň pracoval ako lektor cudzích jazykov. Zapojil sa do historicky druhého ročníka programu Teach for Slovakia. Dnes pôsobí ako jeho ambasádor. Pracuje ako tréner mäkkých zručností a tiež je aktívny sociálny inovátor. 

Viac o Teach for Slovakia ⇒ www.teachforslovakia.sk

 

Autorka: Katarína Vargová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Teach for Slovakia

Teach for Slovakia je občianske združenie, ktorého cieľom je, aby raz všetky naše deti mali šancu v živote uspieť. Ponúka intenzívny program osobnostného a profesionálneho rozvoja pre aktívnych ľudí, ktorí chcú k tejto vízii prispieť.