Denník N

10 videí, ktoré vám v škole na geografii neukázali

Internet je plný poučných videí, ktoré nám pomáhajú pri spoznávaní sveta. Pripravil som si pre vás desiatku mojich obľúbených, ktoré využívam aj na vyučovaní geografie. Nemusíte sa obávať, táto škola vás nebude nudiť.

Na vnímaní sveta je zaujímavé aj to, že súčasný stav mnohých javov a procesov považujeme za daný. Jednoducho je to tak a malo by to tak preto aj ostať. Veď je to prirodzené! Nie, nie je. Dejiny sú plné nikdy sa nekončiaceho kolobehu zmien, ktoré sa dejú aj v momente, keď čítate tieto slová. Nemennými nie sú ani náboženstvá a ich geografické rozšírenie vo svete. Pozrite si, ako sa šírili od svojho vzniku po súčasnosť.

V súčasnosti žije na Zemi okolo 7,6 miliárd ľudí (takto pribúdajú). Na začiatku nášho letopočtu ich bolo len okolo 170 miliónov. Kedy a kde prebiehal postupný nárast počtu pozemšťanov vám ukáže animovaná mapa vo videu nižšie. Ak si chcete jej informácie pozrieť aj v podobe interaktívnej mapy, nájdete ju na worldpopulationhistory.org (práca v nej je vysvetlená v tomto webinári). Všimnite si napr. zmeny v počte obyvateľov Európy počas 14. storočia, skokový nárast počtu obyvateľov Ameriky po 16. storočí, alebo celosvetovú populačnú explóziu v priebehu 20. storočia. Viete, čím boli tieto udalosti spôsobené? Viac o obyvateľstve sveta sa dozviete aj z vynikajúcich prednášok Hansa Roslinga na TED, alebo z množstva článkov, ktoré boli na túto tému uverejnené na Lepšej geografii.

Jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále mení a vyvíja. Dôkazom tohto tvrdenia môže byť aj slovenská filmová tvorba zo 60-tych rokov 20. storočia, v ktorej herci vyslovujú slová odlišne od toho, ako ich poznáme dnes. Neviem ako znela slovenčina spred 500 rokov, podobu takto starej angličtiny si však môžete vypočuť na príklade básne Speke Parott od anglického básnika Johna Skeltona (1463 – 1529). Báseň, ktorá bola v dobe svojho vzniku politickou satirou, sa stala nečakane virálnou v podobe videa, za ktorým stoja holandskí študenti a ich vyučujúci. Vypočujte si jej nahrávku a sami posúďte, ako by ste sa dohovorili v stredovekom Anglicku.

Najrozšírenejším typom písma je v súčasnosti latinka, ktorej počiatky siahajú do Rímskej ríše a vďaka Európanom sa postupne presadila takmer na celom svete (mapa používania jazykov). Medzi ďalšie svetovo dôležité písma patria arabské, čínske, hebrejské alebo indické písmo Dévanágarí. Kde a kedy vznikali vo svete písomné systémy? A ako sa šírili? Aj na tieto otázky odpovedá animované video od Business Insider. Ďalšie animované videá z rovnakej dielne sú napr. Ako ľudstvo osídlilo Zem125-tisíc rokov ľudskej migrácie alebo Ako sa šírili jazyky.

Jazyk sa šíril aj vďaka obchodu. Ten súčasný spolu s našou spotrebou závisí na obroch, ktorí každodenne brázdia moria a oceány. Kontajnerové lode prepravia najväčší podiel tovaru na svete a sú tak veľké, že pojmú stovky prepravných boxov vo veľkosti kamiónového prívesu. Naloďte sa na jednu z nich a zažite 30-dňovú plavbu z Červeného mora až po prístav v Hong Kongu. Počas 10-minútového videa uvidíte nekonečné diaľavy oceánu, vykladanie a nakladanie kontajnerov v prístavoch, mohutné búrky, oblohu s miliónmi hviezd, východy a západy Slnka.

Počas plavby sem-tam niečo nevyjde. Keď v roku 1992 vyplávala z Hong Kongu do prístavov v USA nákladná loď s plastovými hračkami, nič nenasvedčovalo tomu, že sa táto plavba stane legendárnou. V Tichom oceáne však zasiahla loď silná búrka a niekoľko prepravných kontajnerov spadlo cez palubu. Po vzájomných zrážkach na rozbúrenom oceáne sa otvorili a ich náklad sa vyplavil na hladinu. Tvorila ho aj zásielka 29-tisíc plastových hračiek na kúpanie – žlté kačičky, modré korytnačky a zelené žaby. Začala sa dobrodružná cesta, ktorá oceánografom pomohla lepšie rozumieť oceánskym prúdom. Kačky boli postupne nachádzané v rôznych častiach sveta. Najskôr na Aljaške a Havaji, ďalšie roky v Austrálii, Arktíde, až sa napokon dostali na východné pobrežie USA a cez Atlantický oceán až do Škótska. Ich plavbu zobrazuje aj krátke animované video nižšie. Ďalšie video (kreslené ako rozprávka) je dostupné na tomto odkaze. Viac informácií o prípade nájdete aj v článku na Wikipedii. Príbeh plastových kačiek ma zaujal natoľko, že som sa rozhodol objednať si aj knihy, ktoré sa mu venujú. Jedna je serióznou štúdiou, druhá zas poteší deti.

Ak by sa loď potopila, ako hlboko by klesala, kým by narazila na dno? Svetový oceán zaberá viac ako 70 percent povrchu Zeme a podľa posledných meraní dosahuje jeho priemerná hĺbka presne 3682,2 m.  Už od počiatkov ľudského úsilia vychádzať s jeho obrovskou silou, sa snažíme pochopiť jeho vlastnosti a princípy. Nie je to jednoduché, to podstatné sa skrýva pod hladinou. Platí to aj o povrchu morského dna, ktoré má ďaleko od detských predstáv rovnej plochy ponášajúcej sa na dno smaltovanej vane. Veda a moderné technológie nám len nedávno odhalili celkový obraz komplikovanosti oceánskeho dna v jeho plnej kráse. Rovnako ako na pevnine, aj tu sa dvíhajú vysoké, dlhé pohoria, do ktorých sa zarezávajú hlboké doliny. Pozrite si krátke video od NOAA – takto by vyzerali oceány bez vody.

Nekonečný oceán nepozná hranice, Téma hraníc je však s geografiou úzko previazaná, aj preto sa jej na Lepšej geografii často venujeme. Hranice vychádzajú z fyzickej a zároveň ovplyvňujú humánnu geografiu krajín a regiónov. Sú ľudským dielom v negatívnom i pozitívnom zmysle slova. Ak vás hranice fascinujú rovnako ako mňa, určite vás osloví séria krátkych dokumentov od Vox. Okrem množstva neznámych faktov zaujmú najmä výborným vizuálnym spracovaním – animácie, mapy, netradičné zábery a pod. Celá séria pozostáva zo šiestich častí – Haiti / Dominikánska republikaArktída a Ruskoseverokórejská diaspóra v JaponskuMexiko / GuatemalaNepál a HimalájeMaroko a Španielsko. Vidieť všetky vám zaberie niečo viac než hodinu. Nebudete ju ľutovať, ťažko povedať, ktorá časť je najlepšia. Druhá séria Borders je venovaná Hong Kongu a je rovnako dobrá, ako prvá.

Hranice, odveká téma politickej geografie, sú vďačnou témou nielen pre odborníkov. Vysvetliť sa dajú aj v odľahčenom prevedení. Krátke animované video predstavuje hranice a príčiny ich vzniku v populárno-náučnej forme, ktorá zaujme aj mládež vychovanú na Youtube. Odporúčam aj ďalšie videá z dielne Geography Now.

Desiatku videí s geografickou tematikou zakončime so školským učiteľom geografie. Ten sa len ťažko zaobíde bez nástenných máp, atlasov či projektoru, cez ktorý môže žiakom zobraziť akúkoľvek mapu. Možno aj preto sme si nevytvorili schopnosť kresliť mapy rukou. Ak ste už skúšali nakresliť spamäti mapu sveta, Slovenska či Európy, viete, že je to oveľa náročnejšie, ako sa môže zdať. Učiteľ geografie Wang Boming z čínskej provincie Šen-si to zvládne skôr, ako vám zovrie voda na kávu. Video, ktoré zachytáva jeho nadprirodzené schopnosti obletelo svet už pred viacerými rokmi. Prečo ho však nechať zapadnúť prachom? Ak by ste sa chceli v kreslení máp spamäti zdokonaliť, na Youtube nájdete viacero videí, ktoré vám v tom pomôžu. Časom to možno zvládnete ako tento 11-ročný chlapec. I keď zo začiatku budú vaše mapy vyzerať skôr takto. Hlavne sa netrápte, na dôchodku si na záhrade spravíte niečo oveľa lepšie.

Ak sa vám článok páčil, množstvo ďalších článkov, videí a máp venovaných geografii nájdete na Lepšej geografii.  Vznik inovatívnych vzdelávacích materiálov pre geografiu na slovenských školách môžete podporiť tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie