Denník N

Predstavenie

Hľadí do tváre, je v rozpakoch…

Slnko pomaličky zvyšuje svoju aktivitu. Pohľad cez okno prezrádza ďalší celkom pekný deň. Polia sa kúpu v hmle, je hustá, z času na čas sa premiestňuje. Stromy sa hrdo týčia a ukazujú svoje košaté koruny. Ich listy sa pomaličky farbia typickými farbami, jeseň sa ujala žezla.

Aj ona je nejaká zvláštna, asi spomalená. Zvláštny pocit, akoby sa jej nič nechcelo, ale nie je to celkom tak. Dá sa to pomenovať aj výstižnejšie, každá činnosť jej trvá pridlho. Možno mala ešte zostať v posteli.

Hm, niekomu sa to povie. Ale čo s tými, ktorí komunikujú signálmi? Hnedé oči pozerajú na človeka, ten uprený pohľad dostane každého. Tu sa to však nekončí, oblizovanie, vrtenie chvostíkom, činnosti patriace do jeho repertoáru. Presne ako Bobi, dnes vyskúšal asi všetko. Pohladkala ho, aby sa upokojil. Podarilo sa iba na chvíľku. „Dobre, dobre, hneď vyleziem. Ale budeš musieť počkať, dnes si sa nejako poponáhľal,“ prihovárala sa mu.

Nerozumie, dnes sa jej zdá nejaký rozrušený. „Dúfam, že nie si chorý,“ robí si starosti. Už je pri jej nohách, musí si ju získať. „Si zlatý, len keby som nemusela ísť s tebou von. Ja na rozdiel od teba chcem byť ešte v posteli.“ Uličník jeden, tvári sa, že jej rozumie.

Z čajníka vyleje čerstvo uvarenú meltu, pokiaľ bude vonku, môže jej vychladnúť. Až takú horúcu ju piť nebude. Staršie topánky, bunda teplejšia, rána sú poriadne chladné. Vodidlo v ruke, tak sa jej nechce. „Nepozeraj na mňa, lepšie to nebude,“ karhá ho a otvára mu dvere.

Už je vonku, presne takto si to predstavoval. Ona nie, v teplej posteli bolo krásne. „Dobré ránko,“ víta ju hlas suseda. Hm, dnes je poriadne skoro, ani on ešte neodišiel. To je zvuk, vrznutie vchodovej brány je nepríjemne hlasné. Bobi nečaká, už je vo svojom živle, preháňa sa po tráve pomedzi stromčeky.

Ulica je tichá, len z času na čas počuť motor auta. Kto môže, ešte spí. Kúsok od domu sa situácia zmení, hlavná ulica je rušnejšia. Mladík kráčajúci oproti jej hľadí do tváre, je v rozpakoch. Vytiahne slnečné okuliare, takto to bude lepšie. Nie, nehanbí sa, ale toto nie je divadlo. Trocha súkromia, čosi také potrebuje každý, ani ona nie je výnimka. Divadelné predstavenie začína až večer.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé. Táto hra ma baví, spätná väzba od vás poteší. Kontakt: blogerdm@gmail.com Čo nenájdete tu, hľadajte na webe: http://darinamatichova.blogspot.com/