Denník N

Bratislava už teraz dostáva podielové dane na 760 000 obyvateľov

Je naozaj Bratislava ukrátená o podielové dane kvôli neprihláseným obyvateľom? Nie, nie je. Hoci sa kandidáti na primátora predbiehajú v tom, kto vymyslí originálnejší spôsob ako priniesť do rozpočtu väčší koláč z podielových daní, už vláda v roku 2004 to vyriešila dávno za nich. Stačí sa pozrieť na vzorec prerozdelenia podielových daní medzi obce.

Podľa Nariadenia vlády o prerozdelení výnosu dane z príjmov územnej samospráve (Nariadenie č. 668/2004 Z. z.) sa výnos dane rozdelí obciam takto:

  1. 23 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, z toho 57 % prepočítaný koeficientom nadmorskej výšky,
  2. 32 % podľa počtu obyvateľov obce s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka prepočítaného koeficientom v závislosti od zaradenia obce do veľkostnej kategórie,
  3. 40 % podľa počtu žiakov (detí, poslucháčov) škôl a školských zariadení zisteného zberom údajov podľa osobitného predpisu a prepočítaného príslušným koeficientom uvedeným v prílohe,
  4. 5 % podľa počtu obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek šesťdesiatdva rokov, s trvalým pobytom na území obce k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka.

Čiže iba 55 % výnosu dane sa prerozdeľuje podľa počtu obyvateľov {(a) + b)}. Z toho však až 58 % (tých 32 percentuálnych bodov z celého balíka) je prenásobených koeficientom veľkostnej kategórie obce, ktorý je k Bratislave (2,35) mimoriadne štedrý! Zohľadňuje totiž fakt, že veľké mestá svojimi službami prirodzene priťahujú obyvateľov zo zázemia (či už na občasné alebo každodenné dochádzanie alebo ako v prípade Bratislavy aj na prechodné bývanie – študenti, pracujúci) a sú sídlami inštitúcií oslobodených od platenia daní z nehnuteľností.

Jednoduchým prepočtom tak zistíme, že ak mala Bratislava k 1.1.2017 iba 425 923 obyvateľov, tak na podielových daniach v roku 2018 dostane peniaze za 760 456 ľudí (425,923*0,5818*2,35 + 425,923*0,4182). Vláda tak posiela mestu Bratislava peniaze za dodatočných takmer 335 tisíc obyvateľov.  A keďže k 1.1.2018 mala Bratislava 429 564 obyvateľov, tak na podielových daniach v roku 2019 dostane peniaze za 766 956 ľudí.

(Edit: Ako správne podotkol pán Hrčka v diskusii, počítal som dodatočných obyvateľov z tzv. „preváženého“ obyvateľstva. To znamená, že po prevážení koeficientmi dostaneme až 5,8 – 5,9 mil. obyvateľov – o zhruba 8 % viac ako je skutočný počet obyvateľov krajiny. Po korekcii o týchto 8 % naspäť zistíme, že počet dodatočných obyvateľov, za ktorých Bratislava dostane peniaze, je okolo 290 tisíc, nie 335 tisíc ako je spomenuté v článku. Za upozornenie pánu Hrčkovi ďakujem a čitateľom sa ospravedlňujem za nepresnosť.)

„Cezpoľní“ teda nie sú problémom rozpočtu našej Bratislavy. Tí okrem toho, že sú už dávno zohľadnení v podielových daniach, vypĺňajú voľné pracovné miesta a umožňujú tak mestu vybrať viac peňazí na daniach z nehnuteľností od podnikateľov. Problémom Bratislavského rozpočtu sú neefektívne výdavky, napr. na prebujnelú administratívu a neschopnosť, resp. neochota zvyšovať vlastné zdroje z iných daní.

Teraz najčítanejšie