Denník N

JUDr? Danko vs. UMB

Ako hrdý absolvent Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici s veľkým znepokojením sledujem kauzu okolo rigoróznej práce predsedu NR SR. Na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB som prežil osem skvelých rokov a úspešne som si prešiel všetkými troma stupňami vysokoškolského štúdia. Z toho logicky vyplýva, že som napísal a úspešne obhájil tri záverečné práce – bakalársku, diplomovú a dizertačnú (všetky tri sú dostupné v Centrálnom registri záverečných prác).

Písanie týchto prác pre mňa malo špeciálne čaro. Na jednej strane išlo o obrovský boj s termínmi, vlastným výskumom, hľadaním literatúry, ponocovaním atď. Určite to pozná každý, kto na vysokej škole študoval a musel takúto prácu písať. Každý, kto takúto prácu na vysokej škole písal, určite pozná aj ten víťazný pocit, keď ju drží vytlačenú, zviazanú a pripravenú na odovzdanie. V tej chvíli je to proste najlepšia práca na svete, človek sa priam vidí, ako preberá Nobelovú cenu. Neskôr síce prídu posudky a obhajoba, samozrejme nie vždy ideálne, ale nikdy som nepočul o absolventovi, ktorý by svoju prácu hneď po skončení školy hodil do koša a nikdy sa k nej už nevrátil.

JUDr?

O to nepochopiteľnejšie preto vyznieva snaha JUDr.?/Mgr. Danka svoju rigoróznu prácu utajiť. Chápem argumenty, že prácu treba posudzovať podľa vtedajších štandardov. Asi nikto nečaká, že bude spĺňať najprísnejšie kritéria alebo že bude nominovaná na záverečnú prácu roka. Pýtam sa však, ide len o autorov strach z možného výsmechu? Chlapské by bolo prácu ukázať, nech je akákoľvek. Verím, že každý kto takúto prácu niekedy písal, by mu potenciálnu nižšiu kvalitu odpustil. Nech sa totiž z A. Danka akokoľvek smejeme, nepochybujem, že teraz by tu prácu napísal lepšie. Každý z nás sa totiž vyvíja, osobnostne aj profesne zlepšuje svoje vedomosti. Za seba môžem sľúbiť, že si obraz na pána predsedu nebudem robiť podľa kvality jeho práce, samozrejme pokiaľ by to výslovne nebol plagiát.

UMB, ktorá p. Dankovi titul JUDr. udelila, je verejná vysoká škola. To znamená, že ju platíme my všetci. To znamená, že sme všetci prispeli aj na titul doktor práv pre predsedu parlamentu. Keď už pre nič iné, tak minimálne preto si myslím, že by mal ako druhý ústavný činiteľ svoju prácu odtajniť a ukázať verejnosti.

Univerzita Mateja Bela

Ako som už spomínal v úvode, som hrdým absolventom UMB. Veľmi si vážim všetkých, ktorí na tejto univerzite pôsobili a pôsobia. Z radov jej študentov vzišlo viacero úspešných absolventov v rôznych oblastiach. Univerzita má byť právom na čo hrdá. O to nepochopiteľnejšie preto vyznieva fakt, že so svojou povesťou takto ľahko a zbytočne hazarduje. Dnes už niet človeka, ktorý by si aspoň raz nepomyslel, že Dankova práca buď vôbec neexistuje, alebo ide o plagiát. Ja verím a dúfam, že to tak nie je. Nie však kvôli A. Dankovi, ale práve kvôli mojej Alma Mater. Nerád by som sa totiž hanbil za to, že univerzita, na ktorú tak rád spomínam a titulom z ktorej sa tak rád hrdím, by kryla takýto škandalózny prípad.

Nie som právnik, nerozumiem presne licenčným zmluvám, autorskému zákonu, ochrane osobných údajov. Sedliacky rozum mi však napovedá, že tu asi niečo nehrá. Uzavrieť licenčnú zmluvu na prácu, ktorá bola takmer 20 rokov voľne dostupná v univerzitnej knižnici, mi príde pomerne čudné. Neuviesť údaje o práci, vrátane toho kto bol oponent, aká bola komisia pri obhajobe, mi príde prinajmenšom absurdné. Ak by som bol škodoradostný, prial by som si, aby teraz začali na UMB chodiť tisíce jej absolventov a začali uzatvárať licenčné zmluvy na svoje práce. Na všetky bakalárske, diplomové, rigorózne a dizertačné práce, ktoré tam za tie roky vznikli. Otázka je, či by to bolo možné. Podľa informácií  ktoré uverejnil Denník N, je spomedzi 53 tisíc záverečných prác v databáze univerzitnej knižnice verejne nedostupná iba jedna.

A tu sa dostávame k podstate problému. Táto kauza totiž nie je len o Dankovi a UMB, ale o celej našej spoločnosti. Nejako sme si už zvykli na to, že všetci sme si rovní, ale niektorí sú rovnejší. Pocit trpkosti z nespravodlivosti, ktorá sa na Slovensku deje, je však čoraz silnejší. Kam až zájde arogancia moci, keď si „tí hore“ robia čo chcú ešte aj v takej zdanlivo nevýznamnej záležitosti, akou je zverejnenie rigoróznej práce.

Akademické prostredie by malo ísť príkladom v dodržiavaní pravidiel a zákonov, v slušnosti. Proste by podľa mňa malo ísť príkladom v úplne všetkom. Verím preto, že sa vedenie UMB postaví k tejto kauze čelom a ukáže našej verejnosti, že aj na Slovensku platia pravidlá pre všetkých rovnako. Verím, že takéto konanie sa Univerzite vráti najneskôr na jar pri zbieraní prihlášok. Určite sa totiž bude viac študentov hlásiť na školu, na ktorú môžu byť hrdí ako na takú, za ktorú sa musia hanbiť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Viselka

Hrdý východniar, Slovák a Európan (nie nutne v tomto poradí). Vo voľnom čase politológ.