Denník N

Ako vyriešiť parkovanie v Bratislave

Súčasný chaos neprospieva nikomu. Potrebujeme jasné pravidlá a odvahu ich presadiť.

Nasledujúce riadky sa budú zrejme viacerým čítať ťažko, ale posledné čo Bratislava potrebuje, je ďalšia dávka populizmu. Tak dlho sme otáľali s riešením tohto problému, až nám prerástol cez hlavu. Nalejme si teda čistého vína: Bratislava nepotrebuje problém s parkovaním riešiť ani tak budovaním nových parkovísk, ako zavedením jasných pravidiel. Na začiatku budú síce viaceré riešenia bolieť, ale na konci dňa budeme mať menšie zápchy, voľnejšie chodníky a paradoxne, aj lepšie možnosti na parkovanie.

Na začiatku poďme trošku počítať. V Bratislave je evidovaných približne 300 tisíc osobných a 40 tisíc nákladných áut. Ďalších 120 tisíc denne do mesta príde. Ak k tomu pripočítame autá vodičov bez trvalého pobytu, dostaneme sa k astronomickému číslu pol milióna áut! Jedno parkovacie miesto zaberá približne 10 m2, takže autá obsadia plochu s výmerou viac ako 1200 futbalových štadiónov! Ozaj potrebujeme budovať nové parkoviská? Nechceme radšej parky, športoviská alebo pešie zóny?

Bratislava je jediné európske hlavné mesto, ktoré nemá parkovacie pravidlá. A tak to aj v uliciach vyzerá. Autá parkujú prakticky všade – v križovatkách, na chodníkoch a neraz aj na námestiach a zeleni. Keďže parkovanie je skoro všade bezplatné, tento neorganizovaný chaos je doslova pozvánkou pre vodičov: „Cestujte do mesta autom!“ A tak hoci je Bratislava relatívne malé hlavné mesto, zápchy máme na úrovni niekoľkomiliónovej metropoly. Vo všetkých európskych mestách, kde sa chceli popasovať s kolónami, začali reguláciou parkovania.

Ako si predstavujem riešenie parkovania?

1. Jednotné pravidlá pre celé mesto. To zaručí zrozumiteľnosť a mestské časti nebudú medzi sebou súťažiť, kto bude populárnejší a komu ostane Čierny Peter. A hlavne, Bratislavčania si nebudú musieť študovať 17 rôznych predpisov.

2. Obyvatelia na prvom mieste. Kto má v meste trvalý pobyt, prispieva do mestského rozpočtu a preto by mal byť zvýhodnený. Z daní obyvateľov sa totiž financuje prevádzka dopravnej infraštruktúry – verejná doprava, oprava ciest, či verejné osvetlenie, a tak je logické, že kto platí, by mal aj čerpať výhody.

3. Krátkodobé parkovanie. V lokalitách s vysokým dopytom po parkovaní bude možné zastať len na obmedzenú dobu, napríklad na hodinu. Malo by sa to týkať najmä úradov, bánk, či pôšt, kde si potrebujeme niečo rýchlo vybaviť. Dnes na týchto miestach dominuje najmä celodenné parkovanie, a tak na krátke zastavenie už nie je priestor.

4. Zrušenie vyhradených miest. Pre niektorých vyvolených je síce atraktívne mať kúpené parkovacie miesto, avšak pre ostatných je to nevýhodné a vo všeobecnosti dosť neefektívne. Zrušením vyhradených miest vznikne väčšia obrátkovosť a tým pádom aj viac voľných miest. Tí, čo mali parkovacie miesta doteraz zakúpené, by sa báť nemali. Ak systém v celom meste začne fungovať, miest na parkovanie bude dostatok. Samozrejme, výnimkou by mali byť napríklad ZŤP a TAXI.

5. Záchytné parkoviská. Tie by mali byť vybudované na okraji mesta s dobrým napojením na MHD, ideálne na koľajovú dopravu. Ak časť áut ostane stáť mimo centra, nielenže budú menšie zápchy, ale aj čistejší vzduch a menej hluku. Žiaľ, za posledné roky sa o tejto téme iba rozpráva, ale žiadne záchytné parkovisko nepribudlo. Ak teda nerátam živelné parkovanie pri Starom moste v Petržalke (mimochodom, ktoré je ale funkčným príkladom).

6. Spoplatnenie zón s vysokým dopytom. Každý sa poplatkov za parkovanie bojí ako čert kríža. Avšak tam, kde je po parkovaní vysoký dopyt, je spoplatnenie najlepší spôsob regulácie (aj keď nepopulárny). Ruka v ruke však musí byť zavedené pravidlo, že všetky vyzbierané prostriedky pôjdu do skvalitňovania dopravnej infraštruktúry, podporu verejnej dopravy či na budovanie parkovísk (najmä záchytných, ale aj podzemných).

7. Alternatíva k autám. Ak chceme regulovať parkovanie, musíme Bratislavčanom, ale aj návštevníkom, ponúknuť funkčnú alternatívu. Tá by mala byť postavená predovšetkým na kvalitnej a spoľahlivej verejnej doprave. V praxi to znamená najmä budovanie nových električkových tratí, lepšie využívanie mestských vlakov, preferenciu električiek na križovatkách, ale aj vyhradené jazdné pruhy pre MHD. V neposlednom rade nesmieme zabúdať na bezpečné cyklotrasy a komfortné chodníky. To všetko umožní ľuďom vystúpiť z auta a cestovať inak.

8. Kontrola. Nové pravidlá nebudú fungovať, ak ich nebude mestská polícia dôsledne kontrolovať a neporiadnikov sankcionovať.

9. Komunikácia. Obyvatelia by mali byť zapojení do prípravy parkovacej politiky. Po jej schválení je potrebné pripraviť dobrú informačnú kampaň a poskytnúť obyvateľom dostatok času na prípravu. Inak to celé zlyhá.

10. Odvaha. Tento bod som si nechal na koniec, ale myslím, že je najdôležitejší. Teóriu všetci ovládajú, ale komunálni politici doteraz neboli schopní parkovaciu politiku aj skutočne schváliť. Je to obrovská hanba a preto by to mala byť priorita číslo jeden na nasledujúce volebné obdobie. Ak to neurobíme, doprava v meste úplne skolabuje.

(Autor bol poradcom primátora Bratislavy a dlhodobo sa venuje mestskej doprave)

Záchytné parkovisko v Ľubľane.
Mapa zón s krátkodobým parkovaním vo Viedni
Krátkodobé parkovanie vo Viedni na 90 minút.
Záchytné parkovisko v Krakove s napojením na MHD.
Záchytné parkovisko v Brne.
Aj takto môže vyzerať hromadná garáž. Dizajnová a zelená.
Parkovací dom s napojením na metro vo Viedni.
Parkovanie v Bratislave. Chaos a bez pravidiel.
Spontánne záchytné parkovisko pri Starom moste.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Michal Feik

Ovplyvniť môžeme aj zdanlivo nemožné. Venujem sa marketingu, zdravým potravinám, ekologickej doprave a mestskému rozvoju.