Denník N

Fašizmus je súčasťou bežného života

Nedá sa robiť z fašizmu niečo, čo už nie je. Rovnako sa nedá z fašizmu spraviť bežnú súčasť života, keď ňou už je.

Reakcia na reakciu na reakciu Lukáša Račka (na reakciu Lívie na reakciu multikulturalizmu na reakciu…): https://dennikn.sk/blog/1261213/nedegradujte-fasizmus-prosim/?ref=list

Nemal som v úmysle vytvoriť na tomto portáli nejakú bežiacu polemiku vo forme blogov. Vcelku mi tento spôsob diskusie pripadá smiešny a pripomína mi skôr akademické hádky, ktoré sa vždy konajú vo forme článkov v akademických žurnáloch a v podstate nikdy nie sú vyriešené. Nechcem pôsobiť ako taký typ intelektuála, alebo dištancovaného diskusného partnera. Ale myslím si, že téma je natoľko dôležitá, aby si vyžiadala viac než len reakciu vo forme komentára. Takže tu je.

Po prvé: môj blog mal v podstate dve roviny. Prvá a hierarchicky druhá rovina bolo tematizovať fakt, že sa jedná o ženu a ako žena je využívaná fašistickým hnutím k tomu, aby sa uchránili pred kritikou a vytvorili si sympatie. Voči mladej žene je určite pravdepodobnejšie, že typický čitateľ a divák si vytvorí sympatie, než voči typickému predstaviteľovi fašistického hnutia. Druhá a hierarchicky prvá rovina mala vysvetliť, prečo je Lívia fašistka. Môj argument bol založený na tom, že vedome a cielene šíri ideológiu ako svoju pozíciu (!), ktorá je navlas rovnaká ideológii hnutia Identitaire, ktoré je na západe uznané, aj keď nie univerzálne, ako fašistické hnutie. To je všetko. Môj argument bol veľmi vedome takto zvolený, pretože si myslím, že to je jediný objektívny spôsob, ako hodnotiť a identifikovať fašistické postoje v dnešnom období.

Pán Račko sa snaží svoju kritiku stavať na jednom argumente, ktorý je len ťahaním za slovíčka a druhým argumentom, ktorý je úplne nelogický. Ten prvý argument je tvrdenie, že každý šíri fašistickú ideológiu, kto zdieľa a „šíri“ jej video. Tento názor je založený na úplnom nepochopení, alebo doslovnom pochopení tohto pojmu. Ak by malo „šíriť“ v kontexte Trestného zákona trestný čin extrémizmu byť takto interpretované, mali by sme veľký problém. Rozširovanie extrémistického materiálu a propagácia extrémistického hnutia sa samozrejme vzťahuje len na tie prípady, kedy sa to deje s vedomím, že daná osoba šíri takúto ideológiu a samozrejme aj v prípade, keď sa s ňou stotožňuje. Ja nemám dôvod si myslieť inak, že slečna Lívia rozumie obsahu tejto ideológie a stotožňuje sa s ňou. Toto znamená slovo „šíriť“. Šírenie v zmysle kritiky je samozrejme povolené a ak by nebolo, bol by to šibnutý výklad zákona (prednedávnom vyšla v nemecky hovoriacich krajinách kritická edícia Mein Kampf, takže tak).

Ďalej sa pokúša pán Račko dokázať, že Lívia nie je fašistkou. To by zaujímalo, ako to chcel dokázať. To je podobné ako chcieť dokázať, že Boh neexistuje.

Ďalej by som chcel len povedať, že podľa mňa Líviine výroky nezapadajú pod trestný čin paragrafu 421 až 425, nezapadajú do zákonnej definície extrémizmu (jedine ak by sme argumentovali, že Identitaire v minulosti boli nacistickí) a aj keby zapadali, nebol by som sympatický voči tomu, chcieť hocijaké prejavy rasizmu a fašizmu trestať tak tvrdo. Netvrdil som a ani netvrdím, že jej výroky sú rasistické, pretože tie výroky sú vytvorené zámerne tak, aby udržali plauzibilné popretie na súde a aby sa nedali klasifikovať ako rasistické. Nič v zmysle explicitnej propagácie segregácie jej video nepropaguje a aj keby malo, ak by sme to malo označiť za rasistické, museli by sme označiť aj Izrael ako rasistický, ktorý prakticky aj legálne praktizuje rasovú segregáciu.

Môj argument bol založený na tom, že ideológia propagovaná v tomto videu je identická (v tom zmysle že zdieľa všetky jej výroky a vlastnosti, čo vyjadruje identitu) s ideológiou hnutia Identitaire, ktoré bolo označené a ktoré by som označil ako fašistické, alebo ak chcete, neo, krypto, alebo postfašistické. Ak je nejaká ideológia fašistická, je fašistická, jedno v akom kontexte je propagovaná a ak ju niekto úmyselne a s plným pochopením šíri, je fašista.

Ďalej k definícii fašizmu a prečo si myslím, že Identitaire a táto konkrétna ideológia je fašistická. Fašizmus je samozrejme pojem, a preto ako každý pojem – má nejaké ťažkosti. To je pravda o každom pojme a hlavne v politike. Skúste mi napríklad objektívne definovať liberalizmus tak, že nájdete len jednu definíciu. Myslím, že neuspejete. Rovnako nie s komunizmom alebo konzervatizmom. Fašizmus má rôzne definície a tieto definície zasa závisia od politického presvedčenia ich autora a od podmienok, v ktorých boli vytvorené. V tom ohľade, že by existovala len jedna definícia fašizmu, ktorú prijme celá spoločnosť konsenzuálne, objektívna definícia fašizmu neexistuje. Existujú však rôzne objektívne definície fašizmu a ja sa budem snažiť jednu predložiť a vysvetliť, prečo si myslím, že je objektívna.

Fašizmus je podľa mňa, aj keď môže byť označovaný inak, reakčná buržoázna diktatúra vo forme, v ktorej čiastočne alebo úplne dekonštruuje alebo suspenduje buržoáznu demokraciu a buržoázne práva, ako reakcia na hnutie pracujúcej triedy alebo marxistické hnutie (buržoázna demokracia a práva čítaj tiež liberálna demokracia, resp. republikanizmus a liberálne, resp. republikánske práva). Fašizmus historicky vznikol ako reakcia na Októbrovú revolúciu a jeho zmyslom bolo ju zničiť. Toto sa mu takmer podarilo, tým, že takmer zničil stalinistický Sovietsky zväz. Netreba zabúdať, že komunisti boli prvé obete fašizmu. Fašistické hnutie je potom také hnutie, ktoré chce tento stav, fašizmus, dosiahnuť. Fašisti na individuálnej úrovni sú potom členovia tohto fašistického hnutia.

V dnešnom období, keď neexistuje Sovietsky zväz, ani silné marxistické hnutie, ani silná sociálna demokracia, ktorú by bolo treba zničiť, fašizmus v tomto starom zmysle nemá zmysel. Mali by sme preto prestať používať tento pojem? Ja si myslím, že nie, pretože základné vlastnosti fašizmu stále môžeme aplikovať na dnešné politické hnutia a fenomény. Tieto základné vlastnosti sú obmedzovanie a suspendovanie buržoáznych práv a buržoáznej demokracie, reakčný ideologický rozmer a reakcia na pracujúcu triedu a jej organizácie.

Je potrebné pochopiť, že historické fašistické hnutia častokrát oficiálne, aj teoreticky považovali svoje režimy ako prechodné, nie trvalé režimy, teda ako prechodné suspendovanie liberálnych práv pre ich konečné udržanie pred skutočnou hrozbou komunizmu. Z právneho hľadiska bolo obdobie nacistického Nemecka jeden dlhý stav výnimočnosti, vyhlásený podľa Ústavy prezidentom Weimarskej republiky. Tiež mnohé z nich (záleží od toho, či ich rátame) dobrovoľne obnovili demokraciu potom, čo ju demontovali. Ďalej je síce pravda, že nie všetky fašistické režimy boli natoľko rasistické (pričom ten taliansky a japonský rozhodne boli), ale všetky boli reakčné. Reakčné v tomto zmysle znamená, že demontovali existujúce sociálne, kultúrne, občianske a ľudské práva, alebo že boli šovinistické a sexistické.

Ak aplikujeme pojem fašizmu dialekticky na dnešnú dobu, môžeme označiť už niekoľko existujúcich režimov ako „fašistické“, alebo aby sme ich rozoznali od tých historických, ako postfašistické. To sú Maďarsko, Rusko, Turecko, Ukrajina a ďalšie.

Ak chceme fašizmus definovať inak, úzko alebo len historicky, myslím, že nenájdeme objektívnu definíciu alebo nebudeme môcť ani dnešných fašistov označiť za fašistov.

Ak akceptujeme už spomínanú definíciu fašizmu, máme stále ešte pár problémov, z toho najväčší je ten, že vo väčšine európskych zemí existuje nejaká forma represie voči fašizmu. To znamená, že fašisti majú veľa dôvodov, svoj fašizmus skrývať. Ak chceme zostať tvrdohlaví legalisti, môžeme povedať, že len ten, kto nahlas a explicitne obhajuje fašistický program je fašista, ale potom by sme nemohli účinne bojovať proti fašizmu, lebo až takí sprostí títo ľudia nie sú.

Preto si myslím, že nie je správny prístup, označovať za fašistov len ľudí, ktorí sú členovia hnutí, ktoré majú explicitne fašistický program. Hlavne to nie je prístup, ktorý sami dodržiavate, lebo každý má v obľube označovať za komunistov ľudí, ktorí nie sú členmi žiadnej organizácie s komunistickým programom. Možno to znie smiešne, ale Komunistická strana Slovenska nemá komunistický, ani stalinistický program. Smer nemá komunistický, ani stalinistický program, ani žiadna iná strana alebo hnutie. Napriek tomu sa rutinne nazývajú komunistami ľudia, ktorí žiadny komunistický alebo stalinistický program v živote nepresadzovali, ako Blaha, Chmelár a iní. A ja nenavrhujem, aby ste prestali týchto ľudí označovať ako komunistov, pretože či niekto komunista je alebo nie je, záleží na jeho osobnom presvedčení a nie na jeho verejných prejavoch alebo na tom, či je členom organizácie s explicitne komunistickým či stalinistickým programom.

V prípade ĽSNS to je iné. Máme tu veľmi veľa osôb, ktorí v minulosti presadzovali veľmi explicitný fašistický program. A myslím, že je určite pravdepodobnejšie a plauzibilnejšie si myslieť, že títo ľudia nezmenili svoje osobné presvedčenie, len prestali explicitne presadzovať fašizmus, aby mohli legálne súťažiť v parlamentných a iných voľbách. Inak povedané, skrývajú svoj skutočný program a svoje skutočné presvedčenie. Som presvedčený o tom, že inak sa s fašistami pracovať nedá, než že zabudneme aspoň vo vlastnej mysli na princíp prezumpcie neviny.

Rovnako to je s Hnutím Identitaire. Toto je hnutie, ktoré presne ako ĽSNS, skôr by sme mohli povedať, že ĽSNS presne ako Hnutie Identitaire, začali skrývať svoje presvedčenie a program a zabaľovať ho do veľmi liberálneho obalu. Aj preto nie sú všade priznané ako fašistické organizácie. V skutočnosti sú však plné fašistov, podobne ako strany FPO a AfD. Tieto hnutia nie sú explicitne fašistické, avšak možno ich nazvať efektívne, krypto alebo postfašistické. Ich reálny program sa nelíši od toho fašistického, nie je však explicitne spísaný v programe pre parlamentné voľby.

Ospravedlňujem sa za dĺžku, ale chcel som na všetko odpovedať presne a obsiahle.

Teraz najčítanejšie