Denník N

Ahoj, som Tarek a aj ja som Slovák

V posledných dňoch sa hitom internetu stalo video, kde mladá 17-ročná Lívia hovorí o multikulturalizme. A opäť raz sa nám národ rozdelil na dva tábory. Ten jeden ju obdivuje a ten druhý s touto dievčinou hrubo nesúhlasí a považuje jej výroky za smiešne. Tiež som mal najprv chuť napísať komentár, v ktorom by boli emócie a nebol tak dostatočne konštruktívny. Preto som si dal pár dní odstup a s chladnou hlavou sa pozrieme na to, nakoľko relevantné je to, čo Lívia vo videu o multikulturalizme hovorí. Nebudú chýbať ani moje cenné skúseností.

Neomarxistická propaganda

Ak by sme 6-minútovému videu, ktoré Lívia prostredníctvom „Kulturblogu“ nahrala (nie neodvážim sa jej meno hneď v úvode vyskloňovať), chceli dať nejaký názov, asi by to bola „Neomarxistická propaganda„. Práve tomuto slovnému spojeniu dalo dievča vo videu najväčší dôraz. Hneď v úvode zosmiešni Natáliu (to je tá sexy baba z reklamy pre Absolutku), ktorá má mamu Slovensku a otca takisto Slováka, ktorý pochádza z Konga. Nemiestnym vtipom spája národ a rasu, čím nepriamo hovorí, že keď si čierny, nemôžeš byť Slovák. A keď si biely, tak nemôžeš byť Nigérijec, lebo veď krajiny by sa mali deliť podľa rás, alebo kultúr. Okeeej – tento názor je legit. Síce silne hraničí s rasizmom, ale sám som zástancom širokého chápania slobody slova, ktorá je pre liberálnu demokraciu kľúčová.

Čo ale už rozhodne v pohode nie je, je to, kým bolo toto video nahrané. Kulturblog nie je len taký hocijaký konzervatívny portál, ktorý bráni „tradičné hodnoty“, ale portál, ktorý nepriamo glorifikuje svojím dokumentom slovenský fašistický štát z čias druhej svetovej vojny. Samozrejme to, že premiéra filmu (ktorá bola neskôr mestom zrušená) mala byť 8.8., je určite len čistá náhoda :) (Inak skvelú recenziu na daný dokument si môžeš pozrieť tu). Takisto bola čistá náhoda, keď Marián Kotleba daroval rodine a neskôr aj hokejistom sumu 1488 eur. Kulturblog je údajne priamo prepojený na stranu ĽSNS a sama Lívia je členkou „Kotlebovej mládeže“, čo videu hneď dodáva iný nádych. Tento portál potreboval na šírenie svojich názorov niekoho „nevinného“. Nakoľko sú to ich vymyslené slová, posúďte sami. No Lívia vo videu pôsobí neprirodzene a väčšinu textu číta.

Reagujme bez „lynču“ a nálepky fašistu

Nie, rozhodne tu nejdem lynčovať Líviu za to, kam sa zaradila, a že je odhodlanou súčasťou krajne-pravicovej strany. Sám som mal v jej veku názory, za ktoré by som sa dnes hanbil. Veril som niektorým bláznivým konšpiráciám, západný svet považoval za poriadne skazený a večer som si rád púšťal Slobodný Vysielač. Áno, ten Slobodný Vysielač, ktorý vysielal aj takéto „skvosty“. Chápem, že Kotlebová mládež robí, z určitého uhla pohľadu, dobrú prácu, a že len zneužíva okrem iného to, že ostatné politické strany prácu s mládežou zanedbali.

Na druhej strane, 17-ročná baba už nie je nesvojprávna. Má len rok do plnoletosti a jej pevne ucelené názory, či členstvo v Kotlebovej mládežníckej organizácii jasne naznačujú, že o pár rokov bude mať rovnaké, ak nie radikálnejšie názory. Skôr by sme sa mali Lívie pokojne, ale jasne opýtať na to, čo napr. hovorí na obludné rodinkárstvo počas Mariánovho „bačovania“ na Banskobystrickej župe, či zjavnej korupcie na „smerácky štýl“, len oveľa menej sofistikovane a dosť hlúpo. No a samozrejme popieranie holokaustu, fašistické symboly a temná minulosť, ako „bonus“.

Toto je podľa mňa oveľa účinnejší spôsob, ako komunikovať nie len s Líviou, ale aj s väčšinou, najmä mladých voličov ĽSNS. Ľuďom so zdravým sedliackym rozumom je zrejmé, že vyše 20% mladých ľudí, ktorí volili Kotlebovu stranu, nie sú žiadni fašisti, ale len mladí ľudia, ktorí sa rozhodli protestne voliť (to samozrejme neznamená, že medzi nimi nie sú aj skutoční extrémisti).

„Reklama Absolut je provokatívna“

Nie, toto nie je výrok spomínanej Lívie, ani výrok silne konzervatívnych médií. Veľmi ma prekvapilo, keď som si aj na Denníku N, ktorého väčšina čitateľov prirodzene inklinuje viac k liberalizmu, prečítal, že daná kampaň je provokatívna. Je dosť možné, že som si to iba nesprávne interpretoval, na druhej strane je skutočne pravda, že väčšina ľudí považuje danú reklamu za provokatívnu, alebo minimálne kontroverznú. V komentároch na FB stránke danej spoločnosti sú bežné názory typu: „nemám nič proti ľuďom inej pleti, ale toto je už moc, zbytočne provokujete a vytvárate medzi ľuďmi ešte väčší rasizmus“.

Skutočne? Je smutné, ak sa aj časť tolerantných ľudí pridáva k takýmto názorom. Skutočne sme na Slovensku dospeli do bodu, kedy video, v ktorom autori poukazujú na to, že „Slovák nemusí byť len modrooký blondiak“, je kontroverzné a provokatívne? Žiaľ, podľa viacerých prieskumov je Slovensko jednou z najrasistickejších krajín. Ešte horšie vyznievajú čísla z výskumu samotnej firmy Absolut, kde napr. iba tretina ľudí by akceptovala mulata v rodine, ľudí Arabského pôvodu by prijalo do rodiny 11% a podobne.

Politici majú na tomto stave výrazný podiel

Z tohto blogu by som pokojne urobil dlhšiu seminárnu prácu, ale nebojte nič, už sa dostávam k meritu veci ;). Kto si ešte pamätá na parlamentné voľby v roku 2016? Predvolebná kampaň sa vyznačovala šírením strachu a nenávisti, na čele s vtedajším premiérom Ficom a jeho strany. Ten hovoril o utečencoch ako o „chránenom druhu“, nie len on si chcel vyberať utečencov na základe náboženstva, či moslimov označil ako „otravných“, kvôli ktorým vraj inde nechcú chodiť turisti a Slováci sa nemusia báť, pretože: „Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska“.

Pozadu nezaostávali ani iní. Kollár a Danko sa v tom období s Ficom predbiehali, kto vypustí z úst väčší populizmus. A tak to pred necelými 2 rokmi vyvrcholilo prijatím maximálne zbytočného zákona o cirkvách. Už hranica 20 000 bola nedosiahnuteľná pre akúkoľvek novú cirkev. Odhliadnuc od toho, že mnohé štátom uznané cirkvi majú násobne menej členov ako 20K. To im ale nebránilo mať mať pri riešení návrhu zákona poriadne plamenné reči.

„Kapitán“ si šiel svoje a povedal, že v Bratislave už prebieha islamizácia, pretože tá začína kebabmi. Boris nechcel ostať pozadu a ukázal ešte väčší testosterón. Pokojne by to zvýšil na 100 000, pretože „raz keď jeho deti vyrastú, chce aby stále na našom znaku bol kríž a nie polmesiac!“

Kandidát na prezidenta – Posledný Križiak?

Nie, takto sa nenazval človek kandidujúci na funkciu v 12.storočí, ale v storočí 21. Do pozornosti sa dostalo video Milana Krajniaka priamo z internátov Mlynskej Doliny v Bratislave. Je na ňom priamo v jednej z buniek Výškovej budovy a jeho slová pôsobia najprv skutočne nevinne. Je to legitímna téma, ktorá trápi časť študentov. Tí poprosili Krajniaka o pomoc. „Nevinnosť“ ale ostáva len do začiatku druhej minúty, keď Krajniak začne hovoriť o „študentoch z exotických krajín“, ktorí tu žijú a „majú iné návyky“.

Človek žijúci niekde na Orave (no offense, Orava je krásna), ktorý nikdy nebol mimo hraníc svojho kraja a je neznalý pomerov, si samozrejme hneď predstaví nejakých domorodých Afričanov z Burkiny Faso, ktorí obťažujú naše krásne, biele Slovenky. To, čo povedal vo videu Krajniak, je lož. Na internáte je pár desiatok študentov „z exotických krajín“ (z tých 10-15 tisíc študentov, ktorí tu žijú), no nebol zaznamenaný JEDINÝ prípad, ktorý by mal u „Križiaka“ vyvolať podobné obavy. Naopak, bolo tu už pár psychopatov, ktorí sa v inej časti internátov pozerali na baby cez dierky vo dverách.

Odporúčanie od Lívie

Lívia vo svojom videu odporúča, aby sa tí, „ktorí presadzujú multikulturalizmus, pozreli na Západ a uvedomili si, že sú spolupáchateľmi pri samovraždách všetkých kultúr sveta„. Chápem, že to Lívia nemyslela doslovne, no k tomu sa hneď dostaneme. Skutočne upadajú západné krajiny a ich kultúry? Sme spolupáchateľmi pri samovraždách? Nie je to pravda, ale mohla by byť. Veď čo tam po tom, že v tabuľke „miera samovrážd“ je pred Belgickom (ktoré je najvyššie postavenou západnou krajinou) hneď 5 krajín východnej Európy?

Ale chápem, Lívia skôr myslela, že nám pomaly odchádzajú kultúry a to je katastrofický scenár. Opäť len jej pocity, ktoré nekorešpondujú s reálnymi výskumami. V rebríčku krajín, kde žijú najšťastnejší ľudia, nenájdeme v prvej desiatke ani jednu krajinu z východnej časti Európy, teda tam, kam má smerovať naša inspirácia – tradičné hodnoty a homogénna kultúra. Naopak, v prvej desiatke sú VŠETKY krajiny z tzv. západného sveta a až sedem krajín je zo západnej Európy a Škandinávie. Do úvahy sa brali rôzne ukazovatele a faktory – GDP, sociálna podpora, zdravie, sloboda robiť životné rozhodnutia, štedrosť a vnímanie korupcie.

Moje skúsenosti, skúsenosti mojich známych a kamarátov sú diametrálne odlišné, ako údajné skúsenosti Lívie

Lívia síce nič nehovorí o tom, koľko času strávila v zahraničí, ani v ktorých konkrétnych krajinách bola. Nehovorí nič o tom, koľko miestnych spoznala, aké mali názory a podobne. Verme, že Lívia skutočne má dané skúsenosti a tie sú výrazne negatívne. Ja osobne mám úplne iné skúsenosti a nie som ani zďaleka sám.

Môj otec pochádza z Jemenu, teda arabskej krajiny na Arabskom polostrove. Krajina, ktorá je žiaľ, dnes prirodzene prezentovaná najmä prostredníctvom nesmierne nešťastnej a zložitej vojny.

Kým ale bola táto krajina prístupná, bol som ju so svojou rodinou párkrát navštíviť. Naposledy vo veku Lívie. Nebola to typická dovolenka, ale vždy niekoľkotýždňová návšteva našich rodinných príslušníkov. Rodinní príslušníci, ktorí majú vo svojom živote omnoho náročnejšie podmienky, vyznávajú inú vieru ako my a ich kultúra je diametrálne odlišná. Napriek tomu nastal len jediný moment, kedy som sa tam necítil skvele. Bol to prípad, kedy sa pár mladých faganov chcelo cítiť zaujímavo a tak nám nadávali do „Američanov“ a na adresu mojej „americkej rodiny“.

Pokiaľ ide o mojich rodinných príslušníkov, všetci sa ku mne správali s obrovským rešpektom a úctou. Videl som, čo v takej krajine znamená rodina. Nie sú len prázdne slová o láske a rešpekte k rodičom, ale v prvom rade dôkaz cez reálne skutky, preukazovanie úcty a obrovská obetavosť a pomoc, ktorá je bežnou súčasťou životov Jemenčanov. Práve preto som nesmierne hrdý na svoje korene a na svoju rodinu. To sú tie skutočné hodnoty, ktoré si vážim – teda tie, ktoré sa preukazujú cez reálne skutky a pomáhanie si navzájom. A nie tie, v ktorých je skrytá nenávisť a rasizmus :).

 

S kamošom fandíme našim ;)

 

Moje skúsenosti s ľuďmi z Turecka, Saudskej Arábie, Kaukazu a mnohých ďalších krajín

Mal som tú česť a šťastie vycestovať do rôznych iných krajín. Medzi nimi bolo Škótsko a jedno z najkrajších miest Európy – Edinburgh. Najväčšou skúsenosťou bol študentský pobyt v rámci programu Erasmus+ v Litve, kde som strávil päť mesiacov. Mal som možnosť spoznať ľudí z ešte oveľa rozmanitejších krajín a kultúr. Svoje pocity som zhrnul v tomto príspevku.

Okrem iného tam píšem, že teraz chápem ešte oveľa viac, že nie je dôležité odkiaľ človek pochádza, či aká kultúra alebo tradície prevládajú v jeho krajine. Dôležité je to, ako sa človek správa a aký má v živote postoj. Preto aj heslom pobytu v Litve bolo – „Preukáž rešpekt a podporu a vráti sa ti to dvojnásobne„.

Apropo Turci – tých chcem spomenúť predovšetkým. Pred Erasmom som dosť riešil konflikt medzi Tureckom a Kurdskými časťami. Nepáčilo sa mi, čo stvára ich vodca a ako sú bombardované kurdské územia, nie len na území Turecka. A tak trocha som mal obavy, či Turci na Erasme nebudú agresívni či zákerní. Nič z toho sa nepotvrdilo. Presne naopak. Turci ma prekvapili úplne najviac. Tureckí študenti boli veľmi otvorení, spoločenskí, ústretoví a prejavovali takisto veľkú dávku rešpektu a podpory.

„Ale, aleee… Čo tie zábery z videí a terorizmus?!“

Lívia ako príklad na nefungovanie multikulturalizmu dáva zábery, kde na seba v Nemecku útočia skupinky Kurdov a Turkov. Samozrejme, veľká väčšina ľudí to netuší a takisto netuší, prečo tak veľa Kurdov obrovsky nenávidí Turkov a naopak. Nebudem tu zoširoka rozoberať ešte aj tento problém, no len za posledné roky bolo v Turecku zabitých stovky Kurdov. Samozrejme straty boli aj na strane Turkov. Olej do ohňa priliala najmä turecká invázia na sever Sýrie, kde Kurdi bojovali a bojujú proti teroristickým skupinám. Turci sa ale spojili so „sýrskymi rebelmi“ a státisíce Kurdov muselo utiecť. Zneužívať preto nesmierne zložitú situáciu na preukázanie dôkazu o „nefungujúcom multikulturalizme“ je veľmi zbabelé.

„A čo iné zábery?!“

Samozrejme, boli tam aj iné zábery. Migrácia a prisťahovalectvo musia byť pod prísnou kontroloumigračná vlna, aká tu bola v rokoch 15-16, bola nesprávna a urobili sa obrovské chyby. Vo Švédsku im to napr. veľmi prerástlo cez hlavu a tiež som sa chytal za hlavu, keď chceli napr. naprávať ľudí, ktorí odišli bojovať za „Islamský štát“. Ale reklama Absolutky, ktorá je predmetom kritiky videa od „Kultúrneho blogu“ o tom ani nič nehovorí. Inak, počuli ste v nejakom slovenskom médiu, že drvivá väčšina obetí terorizmu sú práve moslimovia? Dajte mi kľudne vedieť do komentárov čo si o tom myslíte :).

 

Ďakujem všetkým, ktorí sa dostali až sem. Prosím, buďme k našim názorovým oponentom zhovievaví, nevyvyšujme sa nad ostatných a snažme sa argumentovať vždy s pokojom a relevantne. Iba tak môžeme dlhodobo vyhrávať nad populizmom, nacionalizmom či extrémizmom. Sledovať ma môžete tu. Tiež budem rád, ak sa pridáte na moju FB stránku, kde budem viac-či menej pravidelne pridávať podobné príspevky a blogy. A v neposlednom rade, zdieľajte tento blog, ak sa vám páčil :).

 

Teraz najčítanejšie