Denník N

21 lekcií pre 21. storočie varuje pred robotmi, učí nás meditovať a radí neskočiť na divadlo teroristov

Otázky, ktoré neviete zodpovedať sú pre vás zvyčajne oveľa lepšie ako odpovede, ktoré nemôžete spytovať.

Ak ste sa v priebehu posledných pár rokov zapojili do diskusie o literatúre, či histórii ľudského druhu, s veľkou pravdepodobnosťou ste sa stretli s menom Yuval Noah Harari. Tento izraelský historik sa v roku 2011 svojím knižným debutom Sapiens, pôvodne určeným pre izraelských čitateľov, stal jedným z najpopulárnejších autorov odborných kníh.

Ostro sledovaná kniha

Úspech Sapiens spočíval hlavne v inovatívnom pohľade na históriu ľudského druhu, radikálne meniace mainstreamový pohľad na ľudstvo a jeho históriu. Viac o knihe si môžete prečítať tu.

Harariho sláva rástla spolu s vydaním jeho druhej knihy Homo Deus. Tá narozdiel od Sapiens nenazerala do minulosti, ale do budúcnosti ľudského druhu a predstavila víziu biologicky a technologicky vylepšených ľudí a hrozbe genetickej segregácie. Po vydaní týchto dvoch kníh preložených do desiatok svetových jazykov a množstve komentárov, úvahách a verejných vystúpeniach sa čakanie na Harariho tretiu knihu, 21 Lessons for the 21st Century, spájalo s vysokými očakávaniami.

21 Lessons for the 21st Century (nemýliť si so On tyranny: Twenty Lessons from the Twentieth Century od Timothy Snydera) je záverom autorovej pomyselnej trilógie o ľudskom druhu. Magnum opus, v ktorom sumarizuje všetky poznatky, ktoré nazbieral počas svojej výpravy za pochopením ľudského druhu. Sebavedomie knihe vôbec nechýba, o čom svedčí široký záber tém, ktorým sa venuje. Kniha dáva lekcie o technologických zmenách a ich dopadov na spoločnosť, politických a spoločenských zmenách, ale venuje sa i náboženstvu a individualite.

[Liberálni demokrati] vedú vojny a míňajú miliardy v krajinách ako Irak, Afganistan, či Kongo v pevnom presvedčení, že voľby magicky zmenia tieto krajiny na slnečné verzie Dánska.

Luddita alebo racionálny kritik?

Podstatnú časť diela autor venuje rizikám spojených s technologickým pokrokom. Harari zameriava svoju pozornosť na témy automatizácie, nahradzovania ľudskej pracovnej sily, či fenoménom Big Data a umelej inteligencie. Poukazuje na spoločensky často prehliadané problémy, no miestami zachádza do zbytočných technických detailov, v ktorých sa nevyzná, a tak niektoré jeho myšlienky pripomínajú obskúrne blogy priaznivcov transhumanizmu.

Najúspešnejšia stratégia 21. storočia je stáť bokom a nechať ostatných, nech za vás bojujú.

Vo živle historických úvah

Noah Harari je v prvom rade historik. Štúdiu tohto odboru zasvätil väčšinu svojho života, a tak mu rozprávanie histórie a jej spájanie do jednotného naratívu napojeného súčasnosť ide najlepšie. Kniha sa tak skutočne začína až od približne od 80. strany, kedy opúšťa vody technologických predikcií a naplno sa vrhá do spoločenských a historických úvah.

Skúmanie historických súvislostí a ich uvádzanie do súčasných reálií poskytuje autorovi priestor pre predpoveď budúceho politického a spoločenského stavu ľudstva. V porovnaní s technologickými predpoveďami je Harari presvedčivejší a pútavejší. Pomáha tomu i Harariho kultivovaný a miestami prekvapivo vtipný písomný prejav.

Liberálny konzervatívec

Harari knihu začína ako technik, pokračuje ako historik, no najviac sa chce ukázať ako filozof. Zamýšľa sa nad súčasným stavom sveta a vo svojich myšlienkach často skĺzne od celospoločenského rozmeru k jednotlivcovi, a to hlavne v poslednej tretine, kde sa okrem iného nachádzajú kapitoly o meditácii, či hľadaní životného zmyslu.

Na poli celospoločenských úvah je Harari ambivalentný, akoby zakrýval svoje skutočné presvedčenie o fungovaní sveta. Vynakladá množstvo úsilia na vysvetlenie škodlivosti veľkých ideí a ideológií, či náboženstiev, no vo svojej podstate ich neodsudzuje. Ponecháva ich ako jednu možností, ktorými si ľudstvo môže pomôcť vo vysporiadaní sa s predpokladanými spoločenskými zmenami.

Noah Harari je tak trocha konzervatívec, ktorý v neprestajne sa víriacom postmodernom svete vyzýva k vytvoreniu jednoliatej a univerzálne aplikovateľnej myšlienke. Sám si však na túto úlohu netrúfa, avšak ako protilátku voči zničujúcim živlom postmoderny odkazuje čitateľovi, aby svoju pozornosť presunul na samého seba a sebarozvoj. Preto sa v rovine individuálnych filozofických úvah zameriava na hľadanie životného zmyslu a pomáha čitateľovi nájsť životnú perspektívu, ktorá nenazerá na svet tak tragicky ako titulky novinových článkov.

Terorista je ako hráč s mimoriadne zlými kartami, ktorý sa snaží presvedčiť svojich protihráčov aby premiešali karty. Nemôže nič stratiť, no môže vyhrať všetko.

Do tretice všetko dobré?

Je to najlepšia Harariho kniha? Určite nie. Chýba jej drive a prelomový pohľad na problematiku, čo boli elementy, ktorými Sapiens prekypoval. Nedá sa ani povedať, že 21 Lessons for the 21st Century je nejako zvlášť prelomová kniha. Za veľký podiel úspechu kniha vďačí zotrvačnosti autorovej popularity. Kvalite knihy uberá skutočnosť, že veľa myšlienok sa už vyskytli v autorových starších textoch a úvahách publikovaných vo svetových médiách. Medzi ďalšie problémy diela patrí jej široké tematické rozpätie, kvôli ktorému trpí jednotnosť diela.

Aj napriek týmto nedostatkom ide o pôsobivú knihu. Určite by po nej mal stiahnuť každý, kto sa zaujíma o súčasné dianie a do budúcnosti nazerá s istými obavami. Kniha zrozumiteľne opisuje pálčivé problémy dnešného sveta a venuje veľa pozornosti ich vysvetleniu (zvláštnu pozornosť si zaslúži kapitola o migrácii).

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Profesionálne sa zaoberám zdravotníckymi inováciami a aplikáciou princípov behaviorálnej ekonómie v zdravotníctve•Vo voľnom čase sa venujem písaniu beletrie a tvorbe vo všeobecnosti•Na Denníku N najčastejšie píšem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.•Moje ďalšie texty nájdete na www.lubomirsottnik.sk