Denník N

Skryté utrpenie žien: večer som od bolesti nemohla zaspať

V sérii blogov, ktorú sme nazvali Skryté utrpenie žien, sa zameriavame na ťažkosti, ktoré spoločnosť často nevidí, bagatelizuje alebo ignoruje.

Prvou témou, rozdelenou na štyri časti, je bolesť spojená s chirurgickým zákrokom vykonávaným počas pôrodu na tých najintímnejších miestach na ženskom tele . Prečítate si rozprávanie ženy, ktorá po nástrihu hrádze (časť tela medzi vagínou a konečníkom) trpela niekoľko rokov, kým sa jej podarilo nájsť lekára ochotného pomôcť. Tento príbeh ilustruje, do akej miery môže narásť utrpenie, ak sa bolesť ženy zľahčuje a nepripisuje sa jej dostatočná vážnosť.

Možno budete mať pocit, že tento príbeh je extrém a výnimka. No Ženské kruhy majú v mailovej schránke príliš veľa správ od žien, aby sme si mysleli, že ide o ojedinelú skúsenosť.  Bolesti po nástrihu hrádze trápia ženy pri bežných činnostiach, ako je sedenie, chôdza alebo šoférovanie. Často tiež nemôžu mať normálny bezbolestný sex so svojím partnerom. Od lekára pritom dostávajú radu “vydržať”, “skúšať” alebo “pri druhom pôrode sa to spraví”. Toto je príbeh jednej z nich.

Druhá časť – Dobrá rada nad zlato alebo urobte si ďalšie dieťa

prvej časti sme spracovali priebeh pôrodu, šitie nástrihu hrádze a Slávkin pobyt (meno je zmenené) v pôrodnici. V druhej časti jej rozprávanie pokračuje životom po návrate domov až do momentu, keď sa rozhodla podstúpiť operáciu, od ktorej očakávala riešenie svojich neutíchajúcich bolestí.

Z pôrodnice som išla tak, že som ležala v kufri auta. Pri sedení v aute mi tie otrasy spôsobovali nevydržateľné bolesti. V takom stave som bola dva a pol týždňa po pôrode. Akútnymi bolesťami som trpela neustále a pokračovalo to aj po príchode domov. Keďže dieťa sa nevedelo prisať v ľahu, dojčila som iba v sede, v neuveriteľných bolestiach. Dvadsať minút som sa teda vždy krútila od bolesti a určite som nebola pri dojčení uvoľnená, ako sa to odporúča.

Vedela som, že nástrihy sú bolestivé, a hovorila som si, že sa to predsa zahojí, no zároveň som od začiatku cítila, že tam niečo nie je v poriadku. Že tie akútne bolesti sú príliš silné a odohráva sa tam niečo zlé. Domnievala som sa, že je tam nejaký vnútorný zápal.

Po šiestich týždňoch po pôrode šla Slávka, tak ako sa odporúča, na kontrolu k svojmu gynekológovi. Vyšetrenie bolo však spojené s veľkými bolesťami, a preto lekár použil iba vaginálny ultrazvuk.

Povedal, že je to celé opuchnuté a zdurené . Že prestrihli nervy a že to potrvá dva až tri mesiace. Nedal mi na tento stav žiadne lieky ani odporúčania, hoci tam bol opuch, ktorý by tam sedem týždňov po pôrode nemal byť.

K mojej pohode neprispievalo, že mi nástrih spravili násilím a nebol vôbec nutný. Že teda ide o zbytočné utrpenie. Nemohla som sa chlácholiť tým, že tak sa to musí. A ďalšie dva mesiace v bolestiach kvôli tomu, že naša medicína podobné stavy nerieši, mi prišli značne frustrujúce.

Prvé týždne zvykne bývať starostlivosť o novorodenca natoľko intenzívna, že žena nemá čas sa venovať svojim zdravotným problémom. Slávka sa teda nasledujúce týždne venovala svojmu dieťaťu a dúfala, že sa splní lekárova prognóza a bolesti ustúpia.

No po dvoch-troch mesiacoch to neprešlo. Akútne bolesti sa len zmenili na chronické. Už to nebolo ako zapichnutý nôž, ale ako žiletka, teda menší ostrý predmet. Neustále som pociťovala rezanie a pálenie. To znamená – pri sedení, chodení, močení, ležaní. Často som večer nemohla od bolesti zaspať. Celý deň som sa musela starať o dieťa a o domácnosť a večer sa to prejavilo. Večer som už chodila doslova so zaťatými zubami od bolesti.

Keď bolesť ani po pol roku neutícha

Slávka skúšala na bolesť dostupné analgetiká, ale podľa jej slov klasické ibuprofeny ani paraleny na bolesť nezaberali. Po šiestich mesiacoch po pôrode vyhľadala Slávka znova svojho gynekológa.

Povedal, že šesť mesiacov po pôrode by to už nemalo bolieť. Vyšetril ma a skonštatoval, že v pošve už nie je žiaden zápal, ale že sa rana zahojila fibrózne, a to pravdepodobne spôsobuje nejaké ťažkosti. Znamená to, že je tam zhrubnuté tkanivo. A že si mám čo najrýchlejšie spraviť ďalšie dieťa, aby sa to znovu rozstrihlo alebo potrhalo a možno sa to lepšie zahojí.

Ja som naňho iba pozerala. Chvíľu predtým som mu totiž opísala, že mám akútne bolesti v rozkroku, ktoré mi vystreľujú až do päty. Že nemôžem chodiť, nemôžem sedieť, nemôžem kvôli bolesti poriadne spávať. On mi na to povie, že si mám spraviť dieťa, pričom tehotenstvo je ďalšia fyzická záťaž. Čiže do tej záťaže, ktorú som už mala, mi on odporučil pridať si ďalšiu. Tie bolesti boli akútnym stresom, a stres dokázateľne prispieva k potratom aj k predčasným pôrodom… tak toto mi odporúčal.

Lekár mi predpísal vnútrovaginálne tablety s vitamínom C, ktoré som si samozrejme mala hradiť sama. Vedela som však, že to nie je riešením príčiny. Ani zle zrastená zlomenina sa nezahojí podaním vitamínu.

Slávkin intímny život v dôsledku nástrihu tiež trpel.

Niekedy, keď som práve cítila menšie bolesti, som mala styk, lebo som nehodlala zrušiť celý svoj život. Ale dôsledok bol, že po sexe boli moje bolesti ďalšie dva-tri dni absolútne akútne. Doktorom pritom stačilo, že mám pohlavný styk, o nejakej kvalite života im ani nenapadlo uvažovať.

Najhoršie boli prvé mesiace, to si ešte pamätáte, že ste žili normálne, bez bolestí. Potom som už nepoznala naozaj nič iné ako bolesti, deň za dňom, a len som si matne pamätala, že predtým som bola šťastná zdravá žena. Kvalita môjho života bola nulová.

Keď Slávka zistila, že tento gynekológ jej nepomôže, rozhodla sa vyhľadať iného lekára. Vedela o ňom, že rešpektuje ženy, pristupuje k nim individuálne a pri predčasných pôrodoch nepoužíva nástrih. Vycestovala teda za ním do iného mesta. Už vtedy tušila, že na život bez bolesti bude potrebovať chirurgickú intervenciu.

Doktor konštatoval, že tam nič nevidí a že je podľa neho škoda to teraz znovu rezať. Asi nechcel byť invazívny. Odporučil mi, že si mám dávať mezokaínový gél. Verím, že ak by som za týmto lekárom chodila každé dva týždne s tým, že moje bolesti neustúpili, časom by prišiel na riešenie. Nebolo to však možné, keďže bol 200 kilometrov od môjho mesta bydliska.

Keď bolesť nemizne ani po roku

Po dvanástich mesiacoch po pôrode sa rozhodla pre “posledný pokus” a vyhľadala ďalšiu lekárku. Tá skonštatovala, že nástrih bol zašitý po vrstvách.

Ja som si čítala neskôr o šití a dozvedela som sa, že sa šije najprv svalovina, potom podkožie a nakoniec koža, tak asi to tým myslela. A že ona mi neodporúča operáciu, pretože to sa celé rozreže, vyreže sa to zjazvené tkanivo a znova zašije a podľa nej môže dopadnúť ešte horšie.

Keď som sa jej opýtala, ako mám žiť s tými bolesťami a ťažkosťami, ktoré som jej predtým opísala, iba pokrčila ramenami. Túto lekárku som ešte upozornila, že okolie jazvy mám začervenané, a ona mi na to povedala, že je to v norme. Povedala mi, že jej sa operácia kolena hojila dva roky, hoci jej povedali, že to bude trvať dva týždne. Takže aj hojenie mojej jazvy môže toľko trvať. A tak som čakala dva roky.

Po štrnástich mesiacoch po pôrode sa Slávke bolesti zmiernili, zmizol aj opuch, ktorý lekári nevideli, no Slávka ho cítila, a zoslablo aj začervenanie jazvy, hoci v menšej miere tam zostalo až do operácie, ktorá zlé zošitie napravila.

Čo sa týka tohto začervenania a tvrdenia, že bolo v norme – keďže som absolvovala operáciu aj ďalší pôrod, môžem potvrdiť, že to v norme nebolo. Po týchto zásahoch totiž na hrádzi (perineu) žiadne takéto začervenanie nebolo. To začervenanie bol znak zápalu.

Postupne došlo k zmierneniu bolestí. Boli síce trvalé a bolo to také slabšie rezanie, ale už som nepociťovala takú ostrú bolesť ako tesne po pôrode. Vtedy to bolo naozaj ako nôž keby do mňa niekto vrážal. No bolesti som stále pociťovala pri všetkých bežných činnostiach.

Samotný pohlavný styk bolesť už nezhoršoval, ale pálenie bolo trvalé. Zhoršovala ju hlavne fyzická námaha a únava, bežné každodenné činnosti.

Otrasné to bolo pri šoférovaní, lebo keď chcete používať ľavú nohu, tak si nemôžete sadnúť na pol zadku, ako mi radil primár po pôrode. Čím dlhšia cesta, tým horšie bolesti a tie trvali následne niekoľko dní. No šoférovať som potrebovala.

Okrem bolestí, ktoré pociťovala pri chôdzi alebo sedení, mala však Slávka aj ďalšie nepríjemné pocity. Týkali sa nielen vzhľadu jazvy, ale nepríjemné bolo aj močenie.

Ak mám opísať tú jazvu, nevyzerala ani na pohľad v poriadku. Okolo jazvy boli atrofované svaly, jednoducho tam bolo hmatateľne menej hmoty. Boli tam veľké, jasne viditeľné, takmer dvojcentimetrové stehy a jeden z nich mi zasahoval až do konečníka.

Neustále som teda cítila aj pálenie v konečníku. Celý povrch bol pritom taký zdeformovaný, že keď som sedela na záchode a močila, tiekol mi moč až po zadok. A lekárom pripadalo, že je to pekne zašité, hoci evidentne nebolo, pretože celý ten povrch bol zdeformovaný. Až po úspešnej operácii, ktorú som absolvovala po troch rokoch po pôrode, sa môžem vymočiť bez toho, aby som mala mokrý zadok.

O nástrihu sa často tvrdí, že je potrebný preto, aby chránil konečník, hoci veľké štúdie preukázali nepravdivosť tohto tvrdenia. Kvôli tomu sa vykonáva nástrih šikmo, od vagíny k stehnu. No ani takto vedený nástrih hrádze konečník nemusí ochrániť, a dokonca riziko poranenia konečníka zvyšuje. Hoci Slávka pri pôrode poranenie konečníka nemala, už spomínaný steh zasahoval priamo do neho.

Hoci sa strihá hrádza šikmo, ale blízko pri konečníku, tak tým, že moje stehy boli dvojcentimetrové, koniec jedného stehu viedol až do konečníka. V tomto mieste ma to najviac ťahalo a pálilo.

Okrem bolesti v samotnej jazve som cítila doslova ťahanie vo svaloch a mala som dokonca pocit, akoby som jednu nohu mala kratšiu. Cítila som ťah vo vnútorných stehenných svaloch a bolesť mi vystreľovala až do päty. Skrátka, nemohla som normálne chodiť a tú nohu som aj odľahčovala.

To sa prejavilo aj na držaní chrbtice, čo neskôr skonštatoval aj fyzioterapeut, ktorého Slávka pre pretrvávajúce problémy s chrbticou vyhľadala. Jeho konzultácie aj rehabilitácie si hradila sama. Keďže žiadne reálne riešenie Slávke gynekológovia a gynekologička neponúkali a v podstate dostala radu, že musí vydržať ďalšie mesiace, snažila sa žiť s bolesťou, ako najlepšie vedela.

Od začiatku som si problematické miesto natierala rôznymi olejmi a masťami, ktoré sú určené na hojenie jaziev. Keď som cítila akútne bolesti, dávala som si počas dňa studené obklady. To jediné mi aspoň trochu zmierňovalo bolesti.

Vždy večer pred spaním som aspoň 20 minút sedávala v lavóre so studenou vodou, aby jazvu na chvíľu zmrazilo a mohla som zaspať. V noci stačilo, aby som vstala a išla päť metrov na záchod a bolesť sa obnovila, pretože pohyb ju zhoršoval. Potom som už samozrejme nemohla znovu od bolesti zaspať.

Ani po dvoch rokoch..

Po dvoch rokoch neustálej bolesti bolo Slávke jasné, že takto sa ďalej žiť nedá. Slávka s manželom pôvodne plánovali druhé dieťa dva roky po prvom pôrode. Túžba po ďalšom dieťati zostala, ale vzhľadom na Slávkino dennodenné utrpenie, ďalšie tehotenstvo odkladali. Psychickej pohode nepridávalo ani to, že sa okolie neustále vypytovalo, kedy budú mať druhé dieťa. Slávka im vždy odpovedala, že potom, ako sa dá do poriadku po prvom pôrode.  No ani po dvoch rokoch nebola v poriadku.

Bez perspektívy ďalšieho zlepšenia mala Slávka pocit, že sa ocitla na pokraji svojich síl a cítila, že je bolesťami psychicky aj fyzicky vyčerpaná. V takomto stave nechcela podstupovať ďalšie tehotenstvo. Rozhodla sa, že podstúpi chirurgický zákrok, a to napriek tomu, že jej predchádzajúci lekári odporučili nerezať do tkaniva znova. Začala hľadať kde a kto by mohol zákrok vykonať.

V ďalšej časti sa dozviete, že nájsť pracovisko, ktoré by sa venovalo operáciám hrádze po zle zrastenom nástrihu, vôbec nebolo jednoduché.

Toto je séria blogov Skryté utrpenie žien. Utrpenie, o ktorom je málo počuť vo verejnom priestore, a predsa je v živote žien prítomné a svojou ničivou silou ovplyvňuje kvalitu ich života, ich vzťahy a pracovné možnosti.

#dostboloticha #skryteutrpeniezien

Rozhovor spracovala: Zuzana Krišková
Editorské práce a prepis rozhovoru: Dana Vitálošová
Konzultantka: Miroslava Rašmanová
Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

 

Teraz najčítanejšie

Ženské kruhy

Ženské kruhy sú mimovládna organizácia prinášajúca komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo. Kladie si za cieľ zmeniť súčasný stav starostlivosti poskytovanej ženám v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí tak, aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien boli samozrejmosťou. Šíri informácie o ľudských právach žien a dobrej praxi pri pôrode. Vykonáva komunitné, advokačné a výskumné aktivity. Web: www.zenskekruhy.sk