Podvody a obchod so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

Kauza narýchlo utajenej rigoróznej práce pána kapitána v zálohe, doktora Andreja Danka, je verejnou hanbou takej kategórie, že by sa k nej len ťažko hľadali nejaké paralely. Napriek tomu je tento trápny prípad, aj keby sa hneď potvrdili tie najhoršie predpoklady o kvalite a pôvode jeho práce, zrejme iba kvapkou v mori nečestných akademických praktík. Na Slovensku sa totiž, okrem iného, so záverečnými prácami celkom verejne a legálne obchoduje.

Profesionálne spravené webové stránky ponúkajú študentom vypracovanie záverečných, ale aj vedeckých, dokonca habilitačných prác. Hovorí sa tomu: „spracovanie podkladov“. Prevádzkovatelia týchto služieb, ako sú napríklad: podklady.sk, my to napíšeme alebo písanievs.sk, vám za peniaze garantujú vypracovanie stopercentne originálneho textu, individuálny prístup a, samozrejme, záruku anonymity. Ak neveríte, kliknite si.

Keby si bol jednu takúto prácu, resp. „vypracované podklady“ kúpil aj pán kapitán v zálohe, doktor Andrej Danko, mohol sa dnes pokojne tváriť ako odborník. Tým, že svoju prácu za cenu verejnej hanby a výsmechu s veľkou námahou skrýva, vlastne možno nepriamo naznačuje, že ju aspoň napísal on sám, alebo ju teda minimálne sám od niekoho odpísal či skopíroval. Môže to byť, samozrejme, aj inak. Pravdu nepoznáme.

V systéme, ktorý je skrz naskrz skorumpovaný, je však ťažké povedať s istotou čokoľvek aj o tých prácach, ktoré sú verejnosti prístupné. Kapitánovi v zálohe, doktorovi Dankovi, sa dnes možno škodoradostne smejú aj ľudia, ktorí svoju prácu iba šikovnejšie kúpili a nepotrebovali ani konexie Mečiarových privatizérov na to, aby nás všetkých podviedli. Stačilo si kliknúť. Toto, žiaľ, dnes vôbec nikoho nezaujíma.

Na akademickej praxi by nám malo záležať všetkým.

Keď idete k zubárovi, keď potrebujete projektanta, právnika, psychológa alebo lekára, keď posielate deti do školy, netreba pritom zabúdať na to, že kompetencie týchto odborníkov sa rodia v školskom systéme. Ak tento potichu a bez povšimnutia preráža každý deň nové dno, prejaví sa to aj vo vašom živote. Na tom, či naši odborníci niečo vedia, alebo si iba kúpili diplom, predsa musí záležať všetkým. Oficiálne zverejnený cenník na habilitačné práce by už hádam mohol byť podnetom k vyšetrovaniu aj v našom štáte. Korumpovaním vzdelávacieho systému predsa vzniká spoločnosti obrovská škoda, ktorá sa vôbec nedá vyčísliť.

Náš školský systém klesá do takého bahna, že prosperujúci obchod so záverečnými prácami je len jedna drobnosť, ktorej nikto ani nevenuje pozornosť. Nakoniec, kto by mal? Učitelia s tým nedokážu urobiť nič, texty sú originálne a všetko prebieha v anonymite. Ministerstvo školstva riadi politická strana, ktorej najvyšší predstaviteľ je sám podozrivý z nečestného konania v tejto oblasti. Tlak na transparentnosť zrejme nikdy nepríde od ľudí, ktorí bez váhania využijú právne kľučky, aby hrdo, slušne a odborne zabránili verejnosti nahliadnuť do ich vlastnej práce.

Skutočný dosah tejto katastrofy je len ťažko predstaviteľný. Talentovaní mladí vedci utekajú do zahraničia, zatiaľ čo kapitáni-doktori sa u nás dostávajú k moci. V systéme, ktorý je od základov absurdný, dosahujú inak neschopní ľudia prekvapujúco rýchlo vysoké postavenie. Preto, ak by raz aj niekto prišiel s nápadom oddeliť plevy od pšenice, budú práve kapitáni-doktori sedieť v komisii a hodnotiť podľa úradníckych tabuliek prácu, ktorej nerozumejú. Rozliate mlieko sa už do krčahu nevráti. Zostáva nám len dúfať, že títo ľudia ako-tak pomaly dorastú do čižiem, ktoré im nemali nikdy patriť.

Jednoduché riešenia neexistujú

Vzdelávací systém, ktorý politickí nominanti roky vyciciavajú do biela, dnes už nerozbehnú ani peniaze. Tie v najlepšom prípade rozbehnú len to, čo z neho ešte zostalo, čo tu prežilo, čomu sa v týchto podmienkach nejako darí. No aj to je treba urobiť čo najskôr. Pokiaľ univerzita zaplatí profesorovi za odborný posudok na stopäťdesiat stranovú dizertačnú prácu dvadsať eur, je to výsmech, a nie odmena za desať hodín práce. Potrebuje toto vôbec nejaký komentár?

Situácia je naozaj vážna, no stále je tu ešte o čo bojovať, stále je čo zachrániť. Staré príslovie, ktoré hovorí, že ak platíš orieškami, tak môžeš zamestnávať iba opice, zatiaľ určite neopisuje príbeh nášho školstva. Mnohí učitelia, profesori aj docenti milujú svoju prácu, venovali jej celý život a obetavo ju vykonávajú aj v ponižujúcich podmienkach. Vypĺňajú tabuľky, akreditujú a re-akreditujú, nespia, rozdeľujú, deklarujú, posudzujú a snažia sa nejako prežiť. Keď im zostane čas na učenie, tak učia, keď na vedu a výskum, tak vedia byť aj originálni a invenční.

Šikovní a talentovaní ľudia tu napriek všetkému ešte stále sú! Často preťažení a znechutení, ale sú tu. Ak im spoločnosť vytvorí dobré podmienky, budú ju vzdelávať, kultivovať a posúvať ekonomicky aj sociálne dopredu. Ak nie, z akademickej obce sa postupne stane maškarný ples, zo vzdelania fraška, z učiteľov atrapy a Slovensko zostane montážnou halou vyspelých štátov. Žaba sa už vo vode pomaly varí, ak nevyskočí teraz, jej šance budú ďalej iba klesať.

Podvody so záverečnými prácami nie sú maličkosť. Ak sa budeme mlčky prizerať takejto korupcii, môže nám byť jedného dňa veľmi ľúto, že vnúčatá poznáme iba z fotiek a vlastné deti vidíme len, keď priletia na pár dní domov z krajiny, v ktorej dostali šancu. Bude to, pravdaže, aspoň príležitosť znovu im porozprávať smutný príbeh o moci, o zmluvách na dobu určitú, o strachu, hypotéke, o sociálnych balíčkoch, a vlastne o tom, prečo sme nikdy nič neurobili.