Danko sníva, že nad lžou pobavene mávneme rukou

Porušil zákon, čítame na stránkach novín či v rozsudkoch súdov. Predstavíme si pokrútený paragraf, hrubočiznú knihu plnú ustanovení, predstavíme si trest, ktorý ho čaká. Lebo tak sme sa dohodli, je to čierne na bielom, čo sa smie a čo je už proti zákonu. Písanému zákonu.

No máme tu aj nepísané zákony, ktorými sa ľudia riadili už dávno predtým, ako vymysleli písmo. A aj potom nebolo nutné niektoré z nich tesať do kódexov. Pretože ich ľudia dodržiavali aj bez toho. Nepísané zákony sa stali spoločenskou normou, poniektoré súčasťou morálky. Kto ich porušil a prišlo sa mu na to, čakal ho najťažší trest: pocit hanby, na ktorý ani neboli potrebné prejavy verejného opovrhnutia.

Dalo by sa na to nájsť množstvo príkladov z histórie: dejiny nejakej spoločnosti či štátu sa neschyľujú ku koncu, keď miera porušovania písaných zákonov prekročí určitú úroveň. V takom prípade stačí zvýšiť efektivitu odhaľovania nezákonných činov a sprísniť tresty. Súmrak dejín sa nebezpečne blíži vtedy, keď ľudia začnú masívne a bez hanby porušovať nepísané pravidlá. Keď morálka začne byť na smiech.

Keby to nebolo smutné, bolo by to smiešne a veľa dobrých vtipov na túto tému už aj vzniklo. No ja, večný optimista, som si v tomto prípade nie celkom istý, či náhodou nie sme na začiatku rozkladu našej spoločnosti. Každý priemerne inteligentný človek vie, že jediný reálny dôvod, pre ktorý by predseda parlamentu dva týždne odmietal zverejniť svoju rigoróznu prácu, je ten, že ide o plagiát. Do toho zapadá aj informácia, že o rok staršia práca s rovnakým názvom a s rovnakým počtom strán ako tá Andreja Danka záhadne zmizla z knižnice Právnickej fakulty UK. Opísať cudziu prácu a získať za ňu titul JUDr. je porušenie tisícky rokov starého nepísaného pravidla, že klamať sa nemá.

Taká jednoduchá je táto kauza. Jeden z najvyššíchh ústavných činiteľov je podozrivý, že klamal a klame ďalej, keď používa titul, ktorý mu nepatrí.

Nie Dankove konanie nás približuje na okraj dejín. Ale reakcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podozrenie, že ich predseda je podvodník a klamár. Jeho spolustraníčka Antošová hovorí, že je primitívne sa tomu venovať a Slovensko má iné starosti. Podľa exministra školstva Čaploviča treba stíhať tých, ktorí Dankovu rigoróznu prácu posudzovali. A Bugár nám s úsmevom odkázal, že on sa namiesto toho bude zaoberať politikou. Dvom poslancom zo SNS prišla táto téma smiešna.

Naši poslanci sa smejú, že ich kolega je podozrivý z klamstva.
Mne to smiešne nepríde. A začnem sa báť v momente, keď poslanci a postupne s nimi aj celá spoločnosť začne lož tolerovať ako normálnu súčasť života. Keď sa za klamstvo prestaneme hanbiť. A. Danko možno sníva, že sa to raz stane.
Nesmieme to dovoliť.

Pavel SIBYLA
Progresívne Slovensko

Čítať ma môžete aj na mojej facebookovej stránke.