Denník N

Máme veľa či málo odborných škôl?

Pred letom sme o sieti gymnázií písali, že ju nemožno posudzovať iba podľa počtu škôl a žiakov. Odpovede na otázku o efektívnej sieti i optimálnej veľkosti gymnázií treba hľadať v regiónoch a zároveň prihliadať na demografické prognózy. Platí to isté aj o stredných odborných školách?

Nie je SOŠka ako SOŠka
Tradične sa vo verejnom povedomí stredné školy rozlišovali na gymnáziá, akadémie, priemyslovky a učňovky. Z celých názvov posledných troch bolo takmer vždy zrejmé, aké vzdelávanie poskytujú: obchodné či hotelové akadémie, stavebné alebo dopravné priemyslovky a celé spektrum učňoviek. Od roku 2008 sú tieto školy kategorizované ako stredné odborné školy, SOŠky. Pod týmto označením je pestrá paleta študijných a učebných odborov. Nájdeme tu napríklad bilingválne päťročné štúdium na obchodnej akadémii končiace maturitou, ale aj dvojročné štúdium za murára s výučným listom.

Analýza efektívnosti siete odborných škôl je komplikovanejšia než je to pri sieti gymnázií. Tie spravidla vzdelávajú v dvoch či troch študijných programoch – vo všeobecne zameranom, orientovanom na cudzie jazyky či matematiku, prípadne v bilingválnom. V prípade odborných škôl býva pod jednou „strechou“ aj tucet programov, maturitných i nematuritných, od jedného až do ôsmich rokov. V tomto článku sa bližšie pozrieme na vývoj odborných škôl od roku 2008, počty ich žiakov i učiteľov.

SOŠky ubúdajú rýchlejšie ako gymnáziá
Podľa posledných údajov je v školskej sieti zaradených 440 stredných odborných škôl s vyše 140 tisíc žiakmi. (1) Keďže gymnazistov je na Slovensku menej než 74 tisíc, možno povedať, že z troch stredoškolákov dvaja študujú na odbornej škole a jeden na gymnáziu.

Rapídne zníženie počtu narodených detí v prvých pätnástich rokoch po roku 1989 sa s prirodzeným oneskorením premietlo aj do počtu žiakov na stredných školách. Demografický pokles detskej populácie sa zastavil v roku 2006 a od tohto roku nastal mierny nárast. (2) Ten síce v posledných rokoch prispieva k relatívne stabilným počtom gymnazistov, avšak v prípade odborných škôl počty žiakov naďalej klesajú. Za desať rokov takmer o 65 tisíc.

Zatiaľ čo v gymnáziách od roku 2009 ubúdalo približne 5 tisíc žiakov každý rok, v odborných školách v niektorých rokoch aj dvojnásobok. Rapídnejšie tým klesal aj priemerný počet žiakov na školu a v minulom roku bol pri oboch typoch takmer rovnaký (priemerne 313 žiakov na gymnázium a 319 na SOŠ). Dnes je v odborných školách v priemere o 89 žiakov menej ako pred desiatimi rokmi. Zároveň klesal aj počet škôl. Kým gymnázií za desať rokov ubudlo menej ako dvadsať, odborných škôl vyše šesťdesiat.

Líšia sa SOŠky podľa zriaďovateľov?
Podobne ako gymnáziá, aj odborné školy na Slovensku zriaďujú vyššie územné celky (VÚC), cirkvi a súkromní zriaďovatelia. Podiel škôl zriadených VÚC sa pohybuje okolo 78%, cirkevných odborných škôl je približne 18% a súkromných 4%. Takýto podiel je podobný aj pri gymnáziách.

V odborných školách zriadených VÚC je približne dvojnásobný počet žiakov oproti cirkevným a súkromným odborným školám, čo sa odráža aj v počte učiteľov. V prípade cirkevných škôl však možno dlhodobo pozorovať nižší počet žiakov na jedného učiteľa.

Na všetkých odborných školách s poklesom žiakov klesal aj počet učiteľov, ktorých je o vyše 3 tisíc menej oproti roku 2008. Je to výraznejší pokles ako pri učiteľoch gymnázií, ktorých v tom období ubudlo o polovicu menej. Následkom toho sa počet žiakov na učiteľa v odborných školách priblížil gymnáziám a pri oboch typoch škôl dnes osciluje okolo 14.

Odpoveď je v ponuke programov aj uplatniteľnosti absolventov
Odborné školy sú z hľadiska financovania nákladnejšie ako gymnáziá. Zatiaľ čo gymnazista nás ročne stojí bezmála 1900 eur, nákladovosť študijných a učebných odborov na odborných školách sa pohybuje od vyše 2 100 eur po vyše 3 700 eur na žiaka. (3) Aj z tohto dôvodu je potrebné na otázku racionalizácie siete odborných škôl nazerať s väčšou pozornosťou. Pritom však treba zohľadniť nielen náklady na vzdelávanie, ale napríklad aj regionálne rozloženie škôl a uplatniteľnosť absolventov.

V roku 2018 najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov stredných škôl v evidencii úradov práce predstavovali absolventi študijných, maturitných odborov. Avšak tých dokázal pracovný trh aj najrýchlejšie absorbovať. Absolventov učebných, nematuritných odborov bolo významne menej, no v rovnakom období bola vyššia ich evidovaná nezamestnanosť. Najmenej nezamestnaných absolventov prišlo z gymnázií, pretože veľká časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokých školách. (4)

Rozdiely v miere evidovanej nezamestnanosti absolventov študijných a učebných odborov sú dlhodobé. (5) Absolventi učebných odborov v aktuálnom roku vykazovali najvyššie riziko nezamestnanosti v poľnohospodárstve, stavebníctve, potravinárstve a odevníctve. Pri študijných odboroch bolo najvyššie riziko nezamestnanosti u absolventov polygrafie, obchodu, služieb a dopravy. Pri nich sa však vďaka vysokej absorpcii trhu práce toto riziko významne znížilo. (6)

Zároveň však platí, že na lepšie posudzovanie uplatniteľnosti absolventov by sme sa nemali spoliehať iba na údaje o ich evidovanej nezamestnanosti. A ak chceme efektívnejšiu sieť škôl s perspektívnymi programami, nemali by sme sa riadiť iba dátami za celé skupiny odborov, ale brať do úvahy napríklad aj pracovné dráhy absolventov. To dnes dostatočne nesledujeme.

Zbytočné a kľúčové otázky
Veľký počet SOŠiek dnes poskytuje štúdium zároveň v učebných aj študijných odboroch. Najpálčivejšou otázkou preto nie je to, či máme veľa alebo málo odborných škôl. Skôr sa treba pýtať, či niektoré študijné programy nie sú pridrahé, príliš blízko pri sebe a či je po nich dopyt. To totiž do veľkej miery ovplyvňuje dnešnú uplatniteľnosť absolventov a aj efektivitu míňania verejných zdrojov.

Pri odborných školách je však kľúčová ešte jedna otázka – koľko dnes ponúkaných programov pripravuje na profesie a činnosti, ktoré v dohľadnej dobe nahradia stroje a digitálne technológie? Slovensko je totiž podľa údajov OECD jednou z najzraniteľnejších krajín z dôvodu automatizácie, robotizácie a digitalizácie, ktoré povedú k zániku alebo radikálnej premene mnohých profesií. (7) Tomu sa nevyhneme. Zaoberaním sa obsahom, štruktúrou a perspektívou odborov v existujúcej sieti škôl sa však môžeme vyhnúť dvojitému plateniu za štúdium čoskoro sa rekvalifikujúcich absolventov.

Peter Dráľ
analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

(1) CVTI SR (2018). Časové rady – stredné odborné školy a konzervatóriá.
(2) Herich, J. a Kováč, M. (2018). Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl. Trendová analýza 2000 – 2017. Bratislava: CVTI SR.
(3) MŠVVŠ SR (2018). Normatívy na rok 2018.
(4) Herich, J. (2018). Evidovaná nezamestnanosť absolventov stredných škôl, sezóna 2017/2018. Bratislava: CVTI SR. s. 36.
(5) Tamtiež, s. 16 (graf 9).
(6) Tamtiež, s. 37.
(7) OECD (2016). Automation and Independent Work in a Digital Economy. Policy Brief on the Future of Work. Paris: OECD Publishing, s. 2.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/