Denník N

Čoho sa bojí Peter Pellegrini a Theresa May nie?

Medzi britskou a slovenskou Hodinou otázok existujú dva základné rozdiely. Prvý spočíva v tom, že v britskom parlamente odpovedá premiér na otázky poslancov v stredu, v slovenskom vo štvrtok. Druhý v tom, že v britskom parlamente je to reálny nástroj kontroly vlády opozíciou, v slovenskom často len nedôstojná fraška.

Jednou z hlavných úloh parlamentu v parlamentnej demokracii je kontrolovať vládu. A nielen tým, že vláda je závislá od dôvery väčšiny parlamentu a keď ju stratí, musí skončiť, ale aj tým, že parlament sa výkonnej moci priebežne pozerá na prsty a kladie jej otázky. Táto „priebežná“ kontrola môže mať rôzne formy. Členov vlády si ku konkrétnej téme môžu predvolať parlamentné výbory. Poslanci môžu po odsúhlasení v pléne alebo vo výbore vykonávať poslanecké prieskumy. Poslanci sa na členov vlády môžu obracať s otázkami formou interpelácií, na ktoré sú im členovia povinní v zákonom stanovenej lehote písomne odpovedať. Najrýchlejšou a pre verejnosť teoreticky najzaujímavejšou formou je Hodina otázok. Na Slovensku zväčša len teoreticky.

Slovensko vs. Británia

Hodina otázok existuje v britskom aj slovenskom parlamente. Rozdiely medzi nimi sú však dramatické. V britskom parlamente sú otázky poslancov na členov vlády zaradené každý deň od pondelka do štvrtku, v slovenskom len vo štvrtok. V britskom parlamente je premiérovi, či aktuálne premiérke a jej odpovediam na otázky poslancov vyhradená každá streda v rozsahu zhruba trištvrtehodiny. Slovenskému premiérovi je vyhradená prvá štvrťhodina v rámci štvrtkovej Hodiny otázok.

V oboch parlamentoch sa poradie otázok položených poslancami žrebuje. V slovenskom zo všetkých položených. V britskom sa striedajú otázky položené vládnymi a opozičnými poslancami. A lídrovi opozície a lídrovi tretej najsilnejšej strany je vždy vyhradený priestor na otázky. Výsledkom britského nastavenia pravidiel je, že otázky na premiéra sú obvykle živou a pútavou prestrelkou medzi premiérom a lídrom opozície alebo aj ďalšími poslancami.

Slovenská fraška

V slovenskom parlamente býva premiérska štvťhodinka oveľa nudnejšia. A poslanci Smeru z nej urobili úplnú frašku. Masovo totiž kladú svojmu premiérovi množstvo otázok, ktoré sú rôznymi obmenami niekoľkých otázok. Otázky smeráckych poslancov sú pritom vyslovenými nahrávkami na smeč. Premiér má v odpovediach na ne príležitosť pochváliť sa svojimi úspechmi, alebo vyjadriť názor na tému, ktorá sa mu hodí. Keby si tie otázky pripravoval premiér sám, nevyzerali by inak.

Keďže premiér môže odpovedať v rozsahu 5 minút, pýtajúci sa poslanec môže reagovať v rozsahu dvoch minút a premiér zareagovať ďalšími dvoma minútami, takmer nikdy sa v rámci prvej štvrťhodiny nedostane na viac ako na dve až tri otázky. Vzhľadom na masové kladenie otázok smeráckymi poslancami sú to veľmi často len podlízavé a nekritické otázky, na ktoré je premiérovi radosť odpovedať.

Lex Kolesík

Táto prax sa široko uplatňovala za premiérovania Roberta Fica, poslanci SMER-SD v nej pokračujú aj po nástupe Petra Pellegriniho. Takéto počínanie pripomína bývalého poslanca SMER-SD Andreja Kolesíka, ktorý sa počas druhej Ficovej vlády stal symbolom nesamostatnej súčasti vládnej mašinérie v parlamente. O poslancoch Smeru sa vtedy občas hovorilo ako o 83 kolesíkoch. Pamätáte?

Spolu s kolegami z poslaneckého klubu SaS Zuzanou Zimenovou, Milanom Laurenčíkom a Martinom Klusom navrhujeme túto neblahú prax zmeniť tak, že prvé dve otázky na premiéra by sa žrebovali spomedzi otázok položených opozičnými poslancami. Náš návrh novely zákona o rokovacom poriadku by sa aj vzhľadom na to mohol volať Lex Kolesík.

Zmyslom Hodiny otázok je kontrola vlády poslancami parlamentu. Preto je potrebné nastaviť pravidlá tak, aby Hodina otázok tomuto účelu slúžila, nie aby na nej premiér odpovedal na otázky, ktoré si sám vymyslí a prostredníctvom svojich vlastných poslancov si ich položí. To je kolesíkovská fraška, ktorá je nedôstojná skutočného parlamentu demokratickej krajiny.

Teraz najčítanejšie