Denník N

Posledná cigareta III.

Z cyklu Fajčenie môže zabíjať

 

Prespal budík. Prespal aj druhý budík. Tretí, štvrtý… Až sa napokon s prudkým nádychom posadil na posteli. Pohľad na lacnú repliku Dalího roztečených hodín nasledoval prudký výdych. Už meškal. Nastavenie viacerých budíkov po sebe mu poradil sused. Jemu to vraj na strednej škole pomohlo.

Vždy keď videl suseda, striaslo ho. Bol naozaj podivín, celý zanedbaný, dym z cigariet mu vychádzal aj z očí. Rozprával sa s ním len raz. Šli potichu vo výťahu a zrovna vtedy sa musel pokaziť. Ostali tam zopár hodín. Vtedy sa dozvedel všetko o svojom susedovi. Vraj je na tomto svete toľko rokov iba kvôli cigaretám. Celý mesiac pracuje v korporáte, aby si potom za výplatu mohol kúpiť cigarety. A, nenávidí ľudí. Zvláštne, že práve tento človek mal na strednej nastavených päť budíkov po sebe. Vyzeral, že jemu už nič nepomôže.

Roztečené Dalího hodiny ukazovali za desať sedem ráno. Za desať sedem mal vyzdvihnúť na letisku svojho brata. Po pätnástich rokoch sa vracia na rodnú hrudu. Nič sa tu nezmenilo.

Vystrelil z postele, vykonal len nevyhnutnú rannú hygienu a utekal do auta. Len tak, v trenírkach a tielku. Nazýval to pyžamo. V rukách mal len doklady, kľúče od auta a cigarety. Nestihol si zapáliť pri rannej kávičke, tak to spraví aspoň po ceste v aute. Mrzelo ho to. Vždy si rád vychutná na balkóne ticho a praskanie cigarety pri každom šľuku.

Ešte sa ani dvere na aute nezatvorili a už mal naštartované. Nepočkal každodenných 15 sekúnd na čiastočné zahriatie motora a so zatvárajúcimi dverami vyštartoval do susednej krajiny. Cesty boli našťastie celkom prázdne, na rozdiel od iných dní. Na prvom semafore vytiahol cigaretu. Dal si ju do úst a načiahol sa po zapaľovač. Ale nebol tam. „Do riti!“ Otvoril kastlík, či tam náhodou jeden nenájde. Dobre vedel, že nie. Odkedy si kúpil Zippo, nosil iba ten. Žiadny náhradný. Iný “oheň“ by cigarete nedodal ten benzínový zápach a pachuť. Vedel, že je nahraný. „Do riti! Do riti! Riti!“ Zastaviť na pumpe nestíha, brat ho už čaká. A už keď sa takto z rána vytočil, musí si zapáliť. Nech sám seba upokojí, že je všetko v poriadku. A v tom…

Keby mal v aute rádio, určite by vtedy preladilo na nejakú kresťanskú frekvenciu, na ktorej by práve hrali gospelovú verziu Hallelujah. A ešte keby mal strešné okno, možno by ho aj ožiarilo. Očkom totiž zablúdil na prastarý nástroj, ktorého jediný životným zmyslom je oheň. Nástroj, ktorý poznajú ľudia už len z rozprávania starého otca. Nástroj, ktorý v 70. rokoch zachránil životy mnoho akčným hrdinom. Automobilový zapaľovač.

A on si vzdychol: „Ešteže!“ Stlačil a zapaľovač sa začal žeraviť. Tento spôsob zapaľovania si cigarety hádam nikdy nepoužil. Bol trochu nervózny. Nevedel totiž, ako zistí, že už je pripravený. Hlavne takto z rána sledovať očkom cestu pomaly plniacu sa študentmi a zapaľovač pomaly plniaci sa teplotou. Začal pribrzďovať. Na prechode asi 100 metrov pred ním zastalo akési dievča, keď v tom zapaľovač vystrelil priamo na šoféra ako kus chleba z hriankovača.

A v tom…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie