Denník N

Ako vysporiadať cesty a prečo pán Bugár nemôže byť prezidentom

Spojenie budúceho kandidáta na post prezidenta a majetkoprávneho vysporiadania ciest je nezvyčajné, ale ilustruje vzťah štátu k vlastníctvu a možnosti jeho využitia alebo zneužitia.

Z dedičstva po predchádzajúcom režime nám zostalo v skrini veľa kostlivcov. Jedným z nich je vzťah k vlastníctvu a pojmu prospešné pre všetkých. Žiarivým príkladom tohto princípu, ktorý sa už skoro tri desaťročia nerieši je majetkoprávne vysporiadanie ciest a diaľnic. Keď prevzali samosprávne kraje cesty 2. a 3 triedy do svojej správy, mali ich prevziať s usporiadanými vlastníckymi vzťahmi. Nestalo sa tak a miesto toho, aby sa štát postavil k tomu chlapsky, spravil zbabelo pravý opak. Jedna možnosť pre samosprávne kraje a obce existovala v pozemkových úpravách, aby sa na vysporiadanie pozemkov použiť pozemky vo vlastníctve štátu, tak ju zmenou zaradenia týchto objektov do kategórie verejné zariadenia a opatrenia túto možnosť zrušil.

Na druhej strane štát pozemky pod cestami zaťažil vecným bremenom a ak sa vlastník domáha náhrady za pozemok, spravidla ho samosprávny kraj odkáže na súdne konanie. Štát predpokladá, že vlastníci budú súhlasiť s takýmto riešením, až jedného dňa zistia, že si štát tieto pozemky privlastnil. Nie je preto vôbec divné, že sa do riešenia zapojili právnici, ktorí v súdnych konaniach žiadajú náhradu za pozemky pod líniovými stavbami, samozrejme, že za províziu. Alebo sa stávajú vydieračmi, keď požadujú možno neprimerané náhrady pri realizácii týchto stavieb. Vlastníci sa naučili, že mať pozemky pod cestou alebo diaľnicou sa vyplatí, lebo štát dáva za ich vykúpenie náhrady, ktoré v mnohých prípadoch 100 násobne prevyšujú hodnotu okolitých pozemkov. Pritom by stačilo, aby sa za tieto pozemky poskytovala náhrada v iných pozemkoch.

A tu sa dostávam k druhej časti názvu článku: politici naučili ľudí sa správať sebecky a príkladom je práve pán Bugár. Keď sa ho dotkla kauza výkupu pozemkov, ktoré vhodne nakúpil kvôli podnikaniu na pôde, mal požadovať ako náhradu nie peniaze, ale pozemky. A tým, že umožňuje vyplatiť ostatných drobných vlastníkov vlastne kryje svoj plánovaný prospech drobnými výhodami ostatných. A potvrdil tým precedens, že štát bude tolerovať špekulatívne nákupy pozemkov, ktoré bude následne vykupovať. A že štát bude akceptovať pozemky ako predmet investovania, hoci na druhej strane chce obmedziť veľkosť výmery vlastníctva pozemkov. Výsledok bolo vidieť napríklad pri obchvate Bratislavy alebo automobilke pri Nitre. Ak by štát dával náhradu v pozemkoch, podobne ako je to napríklad v Nemecku, tak by sa takéto správanie eliminovalo.

V projektoch pozemkových úprav sme samosprávnym krajom vysporiadali pozemky pod cestami v rozsahu niekoľko stoviek hektárov, pričom sme samosprávny kraj sme brali ako obec a cesty sme definovali ako spoločné zariadenie a opatrenie. V mnohých katastrálnych územiach samosprávny kraj dokonca nemal žiadnu výmeru. Tak isto sme postupovali aj v prípadoch diaľnic alebo ciest v správe štátu. Na potreby krytia výmer spoločných zariadení a opatrení sa použije najskôr pôda vo vlastníctva štátu, neknihovaných parciel, parciel vo vlastníctve obce a nakoniec z príspevku vlastníkov. Myslím, že ak by mali vlastníci dôveru v tento štát, tak by nemali žiadny problém s príspevkom, ktorým by sa kryla výmera ciest.

Ako príklad riešenia uvediem niekoľko katastrálnych území. Prvé sa týka diaľnice pri Trenčíne. Tu nebol vykonávaný projekt pozemkových úprav a miesto niekoľkých parciel vytvorili desiatky nových  parciel pomocou geometrických plánov, ktoré sa postupne vykupujú a keď proces ukončí, tak sa ďalším geometrickým plánom zlúčia. Je to drahé, neefektívne, neprináša to žiadne benefity a možno aj zbytočné. Vlastníkom cesta pozemky v mnohých prípadoch rozdelila a vlastne ich znehodnotila. Mimochodom, táto časť diaľnice nie je majetkoprávne vysporiadaná a v katastrálnych územiach, kde sa riešili pozemkové úpravy bola vyňatá z obvodu projektu.

Druhý príklad je opäť z obce neďaleko Trenčína, kde sa má budovať R2 a vykonával sa projekt pozemkových úprav. Po ukončení projektu sa zmenilo trasovanie projektu, ale v zásade to neovplyvnilo využitie nových pozemkov, lebo pozemky sme navrhli tak, aby sa z nich len výmera potrebná pre komunikáciu odčlenila. Ak máme v projektoch pozemkových úprav objekty takéhoto typu, nechávame v nich vlastníkov v pôvodných výmerách, ktoré by im prináležali, keby sa projekt nerobil. V tomto prípade sme vytvorili parcely tak, že odčlenením a výkupom pozemkov by sa im len výmery parciel len zmenšili.

Tretí príklad je z lokality, kde boli pozemky vykúpené, ale kúpnopredajné zmluvy neboli nezapísané, lebo výkupy neboli kompletné. Neboli kompletné viac ako 40 rokov. Tu sa výmera zapísaná v prospech Slovenskej správy ciest scelila do niekoľkých kľúčových parciel a z ostatných sa spravili parcely, kde sú vlastníci v 1/1, aby sa dali ľahko vysporiadať. Vyriešili aj problémy tzv. duplicitného vlastníctva, lebo na parcely, ktoré boli majetkoprávne vysporiadané, ale nezapísané na listy vlastníctva a následne prebehli dedičské konania alebo boli predané. Na listy vlastníctva sa zapísali všetky listiny a podiely tým pádom neboli v 1/1. Podobne sa pozemkovými úpravami riešia aj iné stavby, vodné toky a podobne.

Štvrtý príklad je asi najjednoduchší. Po zápise projektu na parcele, ktorej zodpovedá cesta v správe vyššieho územného celku zapísaný vlastník stavby – vyšší územný celok. A vlastníkom, ktorý mali pozemky pod komunikáciou a bolo ich veľa a mali malé výmery dostali túto výmeru na inom mieste, kde sa im zlúčili s ostatnými výmerami.

Vzhľadom na situáciu, ktorá sa týka vysporiadania pozemkov pod cestami v správe samosprávnych krajov je lepší tento spôsob vysporiadania vlastníctva. Na rokovaní vlády sa konštatovalo, že „bez ďalších legislatívnych zmien, ale aj zabezpečenia krytia nákladov, ktoré z nich vyplynú, ostane problematika pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, systémovo neriešiteľná a bude v budúcnosti spôsobovať obciam, vyšším územným celkom, ale aj štátu, stále väčšie problémy“ (viď rokovanie vlády č.116 z 22.08.2018).

Prax však predbehla rozhodnutia vlády a ukazuje, že riešenie je možné aj bez jej pričinenia a priamych nákladov. Riešenie formou pozemkových úprav prináša aj možnosti prístupu farmárov k pozemkom, čo môže byť ďalšou výhodou. Jedno je však isté – usporiadané vlastníctvo má vyššie benefity ako neusporiadané pozemky pod komunikáciami.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie