Denník N

V tieni Zeme – slovenská vesmírna fantastika s problémami súčasného sveta

Keď som sa začítal do tejto knihy s vedomím, že ide o žáner sci-fi, okamžite sa mi vynorili pred očami obrazy z 80. rokov 20. storočia. Predstavil som si vedecko-fantastické filmy, ktoré som v tom čase sledoval na VHS kazetách pochybnej kvality s monotónnym simultánnym prekladom, vlastne ani netušiac a nedúfajúc, že raz budem mať možnosť chodiť na filmy normálne do kina a pozerať ich na kvalitných médiách.

Internet, digitálne televízie a streamovacie služby boli v tom čase skoro nepredstaviteľné. Za ostatných 20 rokov mám zase pocit, že sci-fi už vlastne žijeme, aj keď vízie o pravidelných letoch do vesmíru sú stále vedeckou fantastikou. Možno práve táto nedosiahnuteľnosť vzdialených vesmírnych svetov  nahráva aj tomu, že zo žáneru sci-fi vznikla moderná mytológia.

Sci-fi thrillerom z prostredia mimozemských letov je aj kniha slovenského autora Rolanda Oravského. Jeho román V tieni Zeme dokážem bez výčitiek, a to najmä v jeho základnom motíve, prirovnať k mnohým iným knižným či filmovým titulom. S čistým svedomím dokonca napíšem, že jeho próza má aj zreteľnú stopu DNA ikonického Votrelca.

Jedna z prvých takto signifikantných scén sa týka hororových udalostí na zásobovacej lodi Wolf-84. Tá smeruje z vesmírnej stanice na Mesiaci ku kolónii Hypnos. Spojenie s raketoplánom sa náhle odmlčí, čo centrálny počítačový systém vyhodnotí ako stav núdze a automaticky nasmeruje loď späť na medzinárodnú stanicu.

Zlyhanie misie a aj možné rizikové následky má vyšetriť tím z Úradu medzinárodného vyšetrovania a kontroly, ktorého súčasťou je aj hlavný hrdina Leif Spitzer. Vyšetrovatelia prichádzajú zo Zeme. Autor predstavuje materskú planétu v blízkej budúcnosti ako kozmopolitný svet. Na európskom kontinente sa zavŕšila integrácia a v metropolách dominuje nová architektúra s názvom futurika.

Futuristický svet má však tiež svoje problémy, ktoré nedokázala odstrániť ani veda a inovácie. Ich popis vynechám, keďže ich pomenovanie by prezrádzalo podstatnú časť pointy príbehu. O problémoch postáv sa však napriek tomu rád zmienim, pretože napriek vesmírnemu veku si v knihe zachovali mnohé ľudské povahové atribúty.

Takže hoci sa dej odohráva vo futuristickej budúcnosti, postavy riešia také isté bytostné problémy a otázky, ako ľudia v našej súčasnosti. Zaoberajú sa vlastnými strachmi, zlyhaniami vo vzťahoch, podliehajú iracionalite a ani náboženské predstavy ich ešte úplne neopustili, hoci veda definitívne prevzala funkcie náboženstiev.

Oceňujem tiež, že samotný dej nie rozvláčny. Odvíja sa veľmi dynamicky. Pozitívnou črtou prózy je aj to, že sa Roland Oravský vyhol určitým klišé a nesúladom s prírodnými zákonmi, ktoré mnohé diela tohto žánru často plodia. Prispela k tomu pravdepodobne aj autorova profesná česť, keďže pracuje ako lekár a vo voľnom čase pôsobí aj ako vyvracač medicínskych a iných nevedeckých mýtov v online priestore.

Osobne by som záverečnú pointu deja postavil možno inak, úplne naruby, a to aj napriek tomu, že by vyznievala viac prvoplánovo. Moje očakávania však boli aj napriek tomu naplnené a román V tieni Zeme je celkom zaujímavým príspevkom do slovenskej vedeckej fantastiky. Je to však ten typ sci-fi, kde nemusíte veľmi rozmýšľať nad paradigmami a filozofickými otázkami. Nečakajte teda Isaaca Asimova alebo Teda Chianga, pripravte sa však na férovú oddychovku.

 

Roland Oravský: V tieni Zeme, Artis Omnis 2018

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto – TASR/AP