Denník N

Ako čínske gangy sťahujú zo Slovenska aj gate

Ak chcete vedieť, ako sa na Slovensku dejú obrovské colné podvody, najlepšie je začať práve pri jednoduchom koženom opasku, aký máte možno na sebe.

V auguste tohto roka sme z Číny doviezli – aspoň na papieri – viac kožených opaskov, než máme obyvateľov. Tri štvrtiny všetkých opaskov dovezených do Európy z celého sveta bolo preclených práve cez nás. Stali sme sa tak veľmocou.

Dá sa opasková invázia vysvetliť normálne? Čo ak k nám šikovní obchodníci stiahli dovozy, ktoré predtým išli cez iné štáty?

Ani nie. Ostatné európske štáty dovážali toľko opaskov čo predtým – asi 400 ton mesačne. Tento objem sa s miernymi výkyvmi vozí z Číny do Európy už roky.

Slovenské dovozy boli “naviac”. Ale nešlo o žiadny doplnkový objem. Počas augusta prešlo cez naše colnice 1 447 ton čínskych opaskov, teda trojnásobok toho, čo sa predtým importovalo do celej Európskej únie. Európski spotrebitelia v sebe museli zrazu objaviť zázračný a nenásytný dopyt po kožených opaskoch z východu a ten zázrakom smeroval cez Slovensko.

Tu však zázraky nekončia. Boli to zároveň najlacnejšie kožené opasky na svete. Čínske kožené opasky sa už roky dovážajú do Európy v priemere za 12-17 euro za kilogram. To potvrdzujú aj ceny na čínskom veľkoobchodnom trhu (pozrite Alibaba.com).

Dovoz na Slovensku však prebiehal v priemere za 70 centov na kilogram. Za túto cenu sa nedajú kúpiť ani kože a pracky, z ktorých sa opasky vyrábajú.

Z pohľadu Slovenskej republiky a Európskej únie je to prúser hneď z niekoľkých dôvodov.

Ak sa naozaj do Európy zrazu dováža mesačne 1,5 milióna kg dodatočných čínskych kožených opaskov, ktoré sa preclievajú za zlomok ich skutočnej hodnoty, tak slovenský a európsky rozpočet prichádzajú o 10 miliónov eur ročne len na clách za opasky. Stratené peniaze si od nás Brusel môže pýtať rovnako, ako si už pýta 300 miliónov za colné podvody z rokov 2013 a 2014.

Ak sa tieto opasky nedodávajú do štandardných obchodov a predávajú sa načierno cez rôzne čínske siete, tak štáty únie prichádzajú aj o DPH, ktorá je oveľa vyššia.

Ťažko však veriť, že by európsky trh bol schopný absorbovať toľko nových opaskov. Buď podvodné dovozy práve bankrotujú španielskych a talianskych výrobcov, o čom sme zatiaľ nepočuli, alebo v tých kamiónoch bolo niečo úplne iné. Ak tam bol iný, drahší tovar, potom sú colné a daňové straty ešte vyššie.

A teraz sa na to pozrime z pohľadu slovenských colníkov. Roky sa cez Slovensko nevozili prakticky žiadne čínske kožené opasky. No už v júni sa na Slovensko doviezol historicky najvyšší mesačný objem – 71 ton. „Historicky najvyšší“ znie hrôzostrašne, ale rekord to bol najmä preto, že dovtedy sa importovalo veľmi málo. Ostražití colníci by si to všimli, ale buďme tolerantní – na colniciach sa toho deje skutočne veľa.

No potom prišiel júl a na Slovensko sa doviezlo z Číny viac kožených opaskov ako predtým za 5 rokov dokopy; konkrétne 442 ton. Zároveň to bolo viac ako do celého zvyšku únie. Teda v júli sa zo Slovenska stala nevídaná opasková veľmoc. A za ceny, ktoré sú šialené. To už malo zobudiť aj toho najväčšieho spáča.

Júl bol však nič oproti augustu, kedy sa tento objem ešte viac ako strojnásobil na už spomínaných 1 447 ton. Predstavte si to: zrazu sa na slovenských colniciach objavil jeden, druhý, tretí, štvrtý… dvadsiaty … stý, dvestý kamión plný čínskych opaskov.

Predstavte si slovenských colníkov, ktorí preberajú colné deklarácie a nahadzujú ich do systému. Vidia desiatky, potom stovky opaskových kamiónov a dostávajú k nim papiere, na ktorých sú napísané šialené ceny. Neurobili nič.

Predstavte si ich nadriadených, vedúcich zmien a riaditeľov colných úradov. Predstavte si analytikov Finančného riaditeľstva a ich šéfov. Dostávajú denné hlásenia zo systému o tom, koľko sa čoho doviezlo. Tam sú tieto čísla ešte podrobnejšie uvedené, ako ich mám ja z Eurostatu.  Napriek tomu si nikto z nich toto opaskové tsunami „nevšimol“ a nič neurobil.

Dokonca v číslach o rizikovom čínskom dovoze, ktoré ukazovali poslancom aj ministrovi financií ostatný mesiac, kožené opasky úplne chýbali.

Opasky sú len najdramatickejší príklad toho, čo vidíme v uplynulých mesiacoch pri obnovení colných podvodov z Číny. Slovensko sa rovnako náhle stalo európskym šampiónom v dovoze ultralacných čínskych klobúkov, osobitne „pletených alebo háčkovaných, alebo celkom dohotovených z čipky, plsti alebo ostatnej textílie“. To by ste do nás nepovedali, že?

A takto by sa dalo pokračovať v podozrivých položkách, kde zázračne vzrástli dovozy za šialene nízke ceny. Spolu sme v auguste doviezli o 700% viac čínskych odevov a obuvi ako v „bežný“ august.

Vo štvrtok som sa stretol s ministrom financií Petrom Kažimírom a novou šéfkou Finančnej správy Lenkou Wittenbergerovou. Oceňujem jeho následné rozhodnutie „zavrieť“ na neurčitý čas colnú hranicu pre rizikový čínsky dovoz. Colníci budú musieť otvoriť a skontrolovať každý takýto kamión. Na to, samozrejme, nemajú kapacity a tak sa pri colniciach vytvoria dlhé rady s čínskym tovarom. Keďže dovozca môže precliť v každej európskej krajine, pomerne rýchlo podvodné kamióny „odtiahnu“ inam a k nám bude prúdiť maximálne tovar pre Tesco, Lidl a podobných štandardných predajcov.

Happy end? Ani nie.

Takéto radikálne opatrenie môže byť len dočasné. Ak sa podvody majú zastaviť a nevrátiť, bude potrebné ísť hlbšie.

Prezidentka Wittenbergerová pre Denník N povedala, že „cieľom opatrenia je zastaviť fabulácie o možných colných podvodoch pri preclievaní a nečinnosti zamestnancov finančnej správy. Slovenská republika nie je a ani nemá v žiadnom prípade záujem, aby sa stala preclievacím hubom pre ázijský tovar.“

Ako napísal Bob Dylan: „Koľkokrát môže človek odvrátiť hlavu a predstierať, že proste nevidí?” Čínske gangy z nás doslova sťahujú gate (alebo aspoň opasky). Tímu SPOLU na všetky analýzy podvodov s čínskym tovarom vrátane tohto blogu stačili verejne prístupné údaje z Eurostatu. Ak si rôzne úrovne Finančnej správy nič „nevšimli“ a dokonca to naďalej popierajú, je za tým buď veľká neschopnosť, alebo nejaká forma korupcie. Pani prezidentka je vo funkcii nová, pôsobí seriózne a bola by škoda, keby nevyužila šancu na nový začiatok.

Minister Kažimír ma viackrát požiadal, aby sme Finančnú správu politicky „neničili“, lebo ju bude potrebovať každá vláda. Zdržal som sa divokých špekulácií a obvinení, ale v mene SPOLU musím konštatovať, že aj Finančná správa bude potrebovať veľkú rekonštrukciu. Ak je totiž bez povšimnutia colníkov možno takto podvádzať pri dovozoch, ktoré sú predsa len kontrolovateľnejšie, predstavte si, čo sa deje vnútri republiky v súvislosti s daňami. A to si Slovenská republika naozaj nemôže dovoliť.

Teraz najčítanejšie