Denník N

Zimný za letný?

Keď som na jeseň minulého roka napísal článok o striedaní letného a zimného času, netušil som, že tak skoro dostaneme príležitosť poslať striedanie času do histórie.

Tejto možnosti predchádzalo referendum, v ktorom sa 84 % Európanov rozhodlo za zrušenie striedania času. A tak 31 marca 2019 poslednýkrát prejdeme zo zimného na letný čas. Do apríla 2019 sa musíme rozhodnúť, či ostaneme pri letnom, alebo 27 októbra 2019 prejdeme na zimný čas a ostaneme pri ňom. Možnosť vybrať si, kladie pred nás otázku, čo by bolo pre nás lepšie. Najprv trochu teórie.

Časové pásmo

Pri striedaní času sa často môžeme stretnúť s časovým pásmom. Časové pásmo označuje oblasť, kde platí rovnaký čas.

Ak sa pozrieme na mapu sveta – máme 24 časových pásiem – vďaka tomu po celej zemeguli vychádza a zapadá slnko v podobných časoch. Úplne to nie je možné, iné podmienky sú na rovníku, iné na póloch a iné v priestore medzi nimi… A samozrejme, niekedy sa krajiny nedržia časových pásiem… Zároveň si môžeme v časových pásmach všimnúť istú „kostrbatosť“ napr. Španielsko by malo mať rovnaký čas ako Portugalsko…

Dokonca nájdu sa krajiny, ktoré nemajú +/- 1 hodinu, ale +/- 30 či 15 minút… Napr. východ Austrálie má oproti nám + 10 hodín, centrálna časť Austrálie má + 9,5 hodiny a západná časť len + 9 a ¼ hodiny… Mnohé krajiny hoci presahujú cez viacero časových pásiem, dávajú prednosť jednému časovému pásmu – aby nevznikal zmätok… Takým príkladom je Argentína. Viacero pásiem môže narobiť zmätky pri cestovaní…

Niektoré krajiny hoci majú jedno pásmo, museli riešiť dilemu kam patriť ak sa nachádzali na rozhraní dvoch pásiem. Príslušnosť do konkrétneho pásma ovplyvní to, ako skoro na východe vyjde a zapadne slnko.

Predstavte si, ako sa otáča zem a pred vami sa posúva slnečný „pás“. Najprv slnko vyjde na východe krajiny a ako sa otáča zem, ako prvé slnko zapadne opäť na východe krajiny. Napr. na Slovenku rozdiel medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom môže byť počas rovnodennosti (najväčšie nachýlenie zeme do strany) až 23 minút.

A teraz tento pohľad rozšírte o naklonenie osi zeme. Počas slnovratu vďaka nachýleniu zeme k slnku, je rozdiel medzi najsevernejším a najjužnejším bodom krajiny – cca 18 minút. To znamená že keď je najdlhší deň, na severe je o 18 minút dlhší deň a naopak, počas najdlhšej noci je o 18 minút kratší deň… A aby sme doplnili zaujímavosti, tak na rovníku prakticky počas celého roka deň aj noc trvá približne 12 hodín a na póloch pre zmenu polárna noc trvá pol roka. Niektoré oblasti a krajiny práve z tohto dôvodu a v snahe vykompenzovať svoju polohu sa rozhodli o posun času o 15 či 30 minút.

Netreba zabúdať na krajiny, ktoré nepoznajú striedanie letného a zimného času napr. Island, Bielorusku či Rusko. Niekedy sú dôvody bizarné, ako keď Venezuela zmenila časové pásmo len preto, aby nebola v rovnakom pásme ako USA. A napr. taká Čína časové pásma takmer úplne odignorovala, takže pri ceste z Číny k západným susedom dochádza k posunu o 2,5 až 3,5 hodiny…

Ako vidno, v rámci časového pásma sú odlišnosti v tom, kedy vychádza a zapadá slnko a aké dlhé sú dni a noci. Existencia časových pásiem to do veľkej miery koriguje.

Dlhý a krátky deň

Kedysi život človeka usmerňoval východ a západ slnka. S východom slnka vstával, aby s jeho západom ak už nešiel spať, aspoň ukončil pracovnú aktivitu. A vzhľadom na veľký rozdiel medzi dĺžkou dňa cez leto a v zime, jeho aktivita sa viac zameriavala na jar až jeseň – s dôrazom na zber úrody. Neboli to klasické 8 hodinové zmeny… Samozrejme, že deň si človek vďaka ohňu dokázal predĺžiť, ale na prácu vonku už to nebolo.

S príchodom elektrickej energie prišla možnosť umelo predĺžiť deň. A vďaka tomu vzrástla aj spotreba elektrickej energie. Práve snaha znížiť spotrebu elektrickej energie stála za striedaním letného a zimného času. Bola to snaha „napasovať“ východ a západ slnka čo najviac tak, aby sa spotrebovalo čo najmenej elektrickej energie. Nebola za tým snaha zlepšiť svetelné podmienky pre človeka, či spríjemniť mu vstávanie a dať mu šancu užiť si čo najviac slnka… Vďaka klimatizácií (cez leto) sa táto spotreba akoby vyrovnala a dnes už je to prakticky jedno. Preto striedanie letného a zimného času z ekonomických dôvodov stratil zmysel.

Striedanie letného a zimného času do istej miery dokázalo kompenzovať zmeny vo východe a západe slnka, teda to, aký dlhý je deň a ako dlho má človek prirodzené slnko. Ale len do určitej miery. Ak sa pozrieme na celý rok a nastavíme si letný čas a pozrieme sa na východy a západ slnka, môžeme si všimnúť jednu vec – dĺžka dňa sa pohybuje od cca 8 hodín, až po 16 hodín. Dokonca východy slnka sa pohybujú od 4:43 až po 8:36 a západy slnka od 16:50 až po 20:50. Taký veľký posun nedokáže nič kompenzovať. Tých cca 8 hodín slnka v decembri, 9 v januári, 10 v novembri a 11 vo februári prakticky znamená, že buď budeme za tmy chodiť do práce, alebo z práce. Tieto štyri mesiace sú z pohľadu svetelných podmienok najťažšie…

Ak si pozrieme harmonogram vychádzania a západu slnka počas celého roka, môžeme si všimnúť ešte jednu vec. Každý deň je tu posun východu a západu slnka o niekoľko minút. Ten posun je cca 2 až 4 minúty na deň. Len vďaka tomu je možné, že hoci si to nevšimneme, tak začiatkom apríla vychádza slnko 6:24 a na konci 5:27 a na začiatku mesiaca zapadá slnko 19:12 a na konci 19:54… Ten rozdiel, tie 2 až 4 minúty denne si vôbec nevšimneme. Náš organizmus sa s takým malým rozdielom zo dňa na deň dokáže vyrovnať…

Striedanie letného a zimného času dokáže trochu zjemniť rozdiely medzi dĺžkou dňa a noci, ale je to len malá korekcia…

Počas Franklovho režimu a na znak priateľstva s Nemeckom, sa kedysi rozhodlo Španielsko zmeniť časové pásmo. Opustilo časové pásmo ktoré ho spájalo s Portugalskom a s Veľkou Britániou a prešlo do časového pásma v ktorom sa nachádzalo Nemecko. Kiežby národy na znak priateľstva nerobili väčšie hlúposti. Dodnes však na to Španieli doplácajú. Zmenilo sa časové pásmo, ale nie ich zvyklosti. Ak pred zmenou časového pásma obedovali o 13, po novom o 14 hodine. Dokonca nedávno začali vynikať rozsiahle štúdie o dopade tohto kroku na zdravie miestnej populácie a narastá ľudové hnutie za zmenu časového pásma. Zvyky ľudí sú dôležité. A majú čo povedať aj do časového pásma.

U nás žiaľ máme tak rozbitý pracovný čas, že je ťažké nájsť niečo, čo by bolo všeobecne platné. Už dávno nevstávame a nechodíme do práce v určitú hodinu. Patríme do európskej špičky čo sa týka v neštandardných pracovných časoch. Mnohí ľudia idú do práce za tmy, alebo sa z nej vracajú za tmy a žiadne časové pásmo to nezmení. Ľahšie by bolo napasovať časové pásmo podľa zvyklostí, ak by boli dosť podobné…

Ak sa opäť pozrieme do harmonogramu východu a západu slnka počas roka, tak aj keby platil zimný čas, tak v decembri, v januári a vo februári by slnko vychádzalo po 7 hodine… Na druhú stranu, ak by platil letný čas, slnko by zapadalo približne po 17 hodine… Možno je to subjektívne, ale je ľahšie ísť do práce za tmy, než z práce za tmy. Tma zrána zmierňuje prechod zo spánku do bdenia. Tma počas cesty domov pripomína spánok a približuje blízkosť vstávania a ďalšej cesty do práce… Ak dáme bokom tento subjektívny pocit, tak v hre je nasledovné tvrdenie: vďaka letnému času si môžeme od marca až do septembra vychutnávať slnko ešte po cca 19 hodine. A v čase dovoleniek (máj až august) až do cca 20:30. Obdobie leta je obdobím kedy máme najviac síl a ťahá nás to von a máme silu ale aj možnosti (vďaka svetlu) si čo najviac užiť prírodu a voľný čas.  Skoré stmievanie a zamotanie sa do deky, nás viac privádza ku knihe, k stolovým hrám, či k dobrému filmu (nehodiace škrtnite)…

Tak zimný, alebo letný?

Faktom je, že bez ohľadu na to, ktorý čas si vyberieme veľkým + bude už skutočnosť, že prestaneme 2 x za rok šokovať náš organizmus posunom času, z ktorého sa následne spamätávame ďalšie 2 – 3 týždne.

V novembri, v decembri, v januári a vo februári už teraz – za striedania zimného a letného času ideme do práce alebo z práce za tmy. A to sa nezmení, akurát si môžeme vybrať, či chceme za tmy ísť do práce, alebo z nej. Ak sa rozhodneme pre letný čas – do práce budeme chodiť za tmy. Ak sa rozhodneme pre zimný čas, budeme z práce chodiť za tmy a navyše si skrátime dlhé letné večere. A skorší západ slnka, nám bude pripomínať príchod jesene. Osobné si myslím, že lepšie by bolo rozhodnúť sa pre letný čas, dokonca bez ohľadu na to, aký čas si vyberú krajiny okolo nás. Odlišné časové pásmo nás trápi len pri cestovaní do cudziny a s tým má väčšina obyvateľstva skúsenosť akurát pri dovolenke…

Zima zaviala z ministerstva

Po napísaní článku a pred jeho publikovaním, prebehla médiami správa o tom, že Ministerstvo práce presadzuje zimný čas. Skúsme sa bližšie pozrieť na dôvody, ktoré uvádza.

„Z dôvodu nepriaznivého účinku na zdravie celkovo odporúčame zrušenie každoročných zmien času a ustálenie štandardného tzv. zimného času, ktorý sa v našich zemepisných šírkach dlhodobo uplatňoval a rešpektuje fyziológiu populácie na našom území… Z hľadiska vnútorného trhu je najdôležitejšie, aby si štáty nestanovovali samé (a rozdielne), či budú používať zimný alebo letný čas…“ Citácie mám z textov publikovaných v denníku N a v SME.

Je pravda, že v roku 1979 sa zaviedlo striedanie zimného času za letný. Pred rokom 1979 sme mali zimný čas…

Pri striedaní času najväčším problémom pre ľudský organizmus bolo samotné striedanie, teda posun o hodinu dopredu, alebo dozadu. A to sa zrušením striedania času odstráni. Za zmienku tiež stojí, za väčšinu roka – vyše 7 mesiacov sme zvyknutí na letný čas. Náš organizmus je zvyknutý fungovať podľa letného času a šokom je ten zimný – zrazu sa naše aktivity posunú o hodinu a všetkému sa venujeme o hodinu neskôr…

Ak cca 39 rokov používania striedania času nie je dostatočným argumentom pre jeho zachovanie, nie je ním ani skutočnosť, že ľudia nad 40 rokov zažili ešte zimný čas počas celého roka…

Pre mňa to síce argument nie je, človek je pre mňa dôležitejší než ekonomika, ale našim najväčším obchodným partnerom je Nemecko, ktoré prejde na letný čas. Preto by bolo vhodné, používať rovnaký čas…

Ani tento dôvod nie je pre mňa podstatný – aby čas bol rovnaký v okolitých krajinách. Letný čas je podľa mňa takým prínosom, že jeho zavedenie je dôležitejšie, než rovnaký čas s okolitými krajinami… Paradoxom však je, že podľa prieskumov väčšina obyvateľstva v Poľsku, v Rakúsku a v Maďarsku je za letný čas. Iba v Českej republike má zimný čas mierne navrch…

Popravde nechápem argumentom ministerstva a neviem sa ubrániť pocitu, že skutočný dôvod ostal skrytý. O to viac, že v prieskumoch verejnej mienky sa obyvatelia Slovenska vyslovili za letný čas v pomere 53 ku 32 %…

Myslím si, že o tak dôležitej zmene by mali rozhodnúť samotní občania a ich rozhodnutiu by mala predchádzať rozsiahla celospoločenská diskusia a na jej konci referendum na túto tému…

V každom prípade súčasná situácia je nasledovná: ak ste zástancom zimného času, nemusíte urobiť nič pre presadenie svojho názoru. Vďaka postoju ministerstva – ak sa nepodarí ho zmeniť, v októbri 2019 prejdeme na zimný čas o ostaneme v ňom. Ak chcete presadiť letný čas, tak v tejto chvíli je to možné asi len cestou petície. Petíciu za letný čas môžete podporiť tu: https://www.peticie.com/za_zachovanie_letneho_asu_pri_zrueni_striedania_asu?fbclid=IwAR3xRMzjxuTVdq0DPIKbQuvx0VytVU2FJtab3MLG0SgGwiKkI7xllYDr-jU.

Ak Vás téma striedania letného a zimného času zaujala, viac sa dočítate tu: https://dennikn.sk/blog/915885/ako-prezit-zmenu-posun-casu/.

.

Zanechanie striedania letného a zimného času je pre náš život pozitívna zmena. Verím, že onedlho bude nasledovať ďalšia – zmena klimatických podmienok a priblíženie sa stredomorskej klíme, totiž prináša možnosť zavedenia obedňajšej šiesty. To by mohlo priniesť aj ďalšie pozitívne zmeny, ako zmenu životosprávy. Z hľadiska výkonnosti a kvality života je zaujímavou aj otázka skrátenia pracovnej doby. Snáď neostaneme len pri zanechaní striedania letného a zimného času… A to je práve ten priestor, kde by iniciatíva zo strany ministerstva bola žiadúca… ale čas si dokážeme vybrať aj sami…

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www.cbc.ca

Zdroj citácií:

Denník SME: https://ekonomika.sme.sk/c/20942003/ministerstvo-prace-navrhuje-pri-ruseni-striedania-ponechat-zimny-cas.html

Denník N: https://dennikn.sk/1267211/richter-presadzuje-permanentny-zimny-cas-slovaci-pritom-hlasovali-za-letny/

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Prajem Vám príjemné čítanie! Tom