Denník N

Sme len krok od recesie v Turecku

Problémy tureckej ekonomiky sa môžu preniesť do Európy cez obrovské dlhy voči európskym bankám.

Turecká líra od začiatku roka oslabila voči americkému doláru o 40 percent. Jej hodnotu tlačia nadol spory so Spojenými štátmi a zároveň obavy z vplyvu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Napriek jeho nátlaku turecká centrálna banka v septembri zvýšila úrokové sadzby o 6,25 percenta na 24 percent.

Erdogan kritizuje tento pristúp a najradšej by znižoval úrokové sadzby, aby „naštartoval ekonomiku“. No práve vďaka zvyšovaniu sa zabránilo ďalšiemu prudkému oslabovaniu domácej meny a narastajúcej inflácii, ktorá sa v septembri vyšplhala na takmer 25 percent. Podobné podmienky s úrokovými sadzbami boli na tureckom trhu naposledy v rokoch 2007-2009 (nad úrovňou 15 %). Treba zároveň povedať, že historicky boli úrokové sadzby v Turecku aj na oveľa vyšších úrovniach (90. roky).

Aj keď hovoríme o dobrom kroku z pohľadu tureckej centrálnej banky, zvýšenie úrokových sadzieb má aj negatívnu stránku –  predraží obsluhu vládneho dlhu krajiny. Ten v roku 2017 predstavoval 28,3 percenta HDP. Spolu s prepadom meny a rastom inflácie to výrazne spomalí ekonomiku. Podľa očakávaní by sa mal HDP krajiny vo 4. kvartáli 2018 znížiť o 1,4 percenta a v 1. kvartáli 2019 o ďalších 2,1 percenta. Keďže pokles ekonomiky zvyčajne signalizujú aspoň dva kvartálne poklesy, je pravdepodobné, že recesia tureckého hospodárstva je len otázkou času. Napätá situácia medzi prezidentom a centrálnou bankou je podobná ako v americkej ekonomike, pokiaľ hovoríme o odlišnosti názorov. Ekonomická situácia v spomínaných krajinách je však diametrálne odlišná.

Nedávny zhoršený výhľad tureckej vlády hovoril o tom, že HDP v ročnom horizonte celkovo vzrastie o 3,8 percenta a v budúcom roku o 2,3 percenta. Pôvodný odhad dokonca počítal s nárastom o 5,5 % pre oba roky. Lenže odhady posledného prieskumu sú ešte pesimistickejšie. Podľa nich HDP stúpne tento rok len o 3,3 percenta a v roku 2019 o 1,1 percenta.

Pokiaľ si myslíme, že situácia sa nás netýka, sme na omyle. Na trhu panujú i obavy z negatívneho dosahu prudkého prepadu tureckej meny na európske banky. Španielskym bankám dlžia turecké banky až 83,4 mld. USD, francúzskym bankám 38,9 mld. USD a talianskym 17 mld. USD. K najviac ohrozeným patrí španielska banka BBVA, francúzsky BNP Paribas a taliansky UniCredit, pre ktoré ďalší pokles tureckej meny môže dostať napätú situáciu do ešte horšej. V prípade nesplácania by spomínané banky museli tieto sumy zarátať ako straty a následne by mohli nastať problémy s likviditou. Konkrétne banky svoje kroky nekomentujú, ale podľa toho, v akej situácií sa nachádzajú, pravdepodobne prichádza tlak na rast úrokových sadzieb aj z ich strany. Európska centrálna banka sa medzitým snaží zachovať na trhoch pokoj.

Zatiaľ je situácia stabilizovaná a vyzerá to tak, že pokles tureckej líry sa dočasne zastavil. Ďalší vývoj situácie je však otázny.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Patrik Mackových

Patrik Mackových

Som analytikom spoločnosti TopForex. sledujem a pravidelne komentujem ekonomický vývoj na kľúčových európskych a svetových trhoch a vývoj svetových mien. Okrem technických a fundamentálnych analýz európskych a globálnych finančných trhov sa venujem ako kryptoanalytik aj analýzam kryptomien.