Denník N

Na prvom mieste pacient. Alebo farmafirmy?

Na liekoch plytváme z verejných zdrojov minimálne 50 miliónov eur ročne. Úhradu z verejných zdrojov dostávajú viaceré lieky, ktoré majú lacnejšiu alternatívu s rovnakými medicínskymi účinkami. Podľa zákona by sa mali úhrady za lieky v rámci každej skupiny liekov s rovnakými účinkami upravovať každý štvrťrok, keďže vďaka vývoju postupne prichádzajú na trh nové, často lacnejšie lieky. Ministerstvo zdravotníctva to dlhodobo nerobí. Ušetrené peniaze by sa mohli použiť na iné, inovatívnejšie lieky alebo na inú formu zdravotnej starostlivosti s potenciálom zlepšiť výsledky zdravotníctva.

„Toto nie je vyjednávanie o cene, ale o dodržiavaní zákona,“ povedal v roku 2009 Martin Filko jednej z najvýznamnejších farmaceutických firiem na stretnutí Kategorizačnej komisie, keď sa referencovali ceny všetkých liekov na základe novej legislatívy. Cieľom bolo dosiahnuť priemer šiestich[1] najnižších cien v EÚ. Farmafirma chcela zachrániť aspoň časť svojej veľkej marže a na stretnutí hrozila stiahnutím všetkých liekov z trhu. Nakoniec zmenila názor. Ceny upravila a na trhu ostala. Slovenskí pacienti sa jej liekmi liečia dodnes. Vďaka zákonu vtedy ceny liekov klesli v priemere o 16 %.

Lieky sú podľa legislatívy zaradené do skupín, v rámci ktorých majú porovnateľné medicínske účinky a sú tak vzájomne zameniteľné. Z verejných zdrojov by mali byť hradené do výšky najlacnejšieho z nich. Zvyšok ceny tvorí doplatok pacienta. V súčasnosti je však výška úhrady z verejného zdravotného poistenia často stanovená na základe jedného z drahších liekov v skupine.

Po každej zmene ceny lieku alebo vstupe nového lieku na trh má totiž automaticky nastať revízia úhrad všetkých s ním zameniteľných liekov. V roku 2017 schválilo ministerstvo zdravotníctva revíziu úhrad 11 účinných látok (100 liekov zo 4300 kategorizovaných) s platnosťou od októbra 2017, čo prinieslo úsporu 8,7 miliónov eur.[2] Ministerstvo neeviduje žiadnu medicínsku ani pacientsku sťažnosť na túto revíziu.

Úhrady veľkej väčšiny liekov neboli revidované už sedem rokov, napriek tomu, že to legislatíva vyžaduje. Sú tak často nastavené nesprávne a pre štát nevýhodne. Ich zosúladenie s platnými pravidlami môže priniesť úsporu verejných financií vo výške minimálne 50 miliónov eur ročne bez dopadu na zdravie pacientov. Je to takmer polovica sumy, ktorú ušetrila za dva roky revízia výdavkov na zdravotníctvo, všeobecne považovaná za úspešnú.

Strach z mýtov

Ministerstvo zdravotníctva revíziu úhrad liekov nerealizuje pre obavy, ktoré vychádzajú z dvoch argumentov. V oboch prípadoch však ide o mýtus.

Mýtus 1. Užívanie lacnejšieho generika má vplyv na zdravie pacienta.

Mýtus 2. Revízia úhrad povedie k zvýšeniu doplatkov pre pacientov.

1. Generiká sú plnohodnotnými náhradami originálnych liekov. Sú rovnako účinné a bezpečné ako originály. Garantuje to Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL) a Európska lieková agentúra pri vydaní povolenia na registráciu lieku. U časti pacientov môže byť vhodné zostať pri nastavenom lieku (napr. pri dlhodobom užívaní). To sa vhodnou úpravou dá zohľadniť.

2. Revízia môže zmeniť výšku doplatkov na konkrétne lieky, jej princíp však garantuje, že pacient má vždy k dispozícii plnohodnotnú alternatívu bez doplatku (resp. s minimálnym doplatkom, ktorý revízia nemení). Navyše, držiteľ registrácie má viaceré spôsoby ako zachovať konkurencieschopnosť svojho lieku, a to:

  • znížením jeho ceny, čo sa udialo aj po revízii úhrad v októbri 2017. Tým sa proporcionálne zníži úhrada poisťovne i doplatok pacienta;
  • v prípade doplatku vo výške väčšej ako 5% z priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov (cca 47 EUR) môže držiteľ registrácie kompenzovať doplatok na nulu.

Negatívny dopad na pacienta je legitímna obava, najmä pre politikov, ktorí musia rozhodnutie urobiť. Je nevyhnutné vylúčiť, aby sa pacientovi zhoršil zdravotný stav zmenou lieku, ku ktorej by mohol byť donútený kvôli nárastu doplatku za svoj liek. Na základe konzultácie so ŠÚKL-om boli z revízie úhrad vyčlenené lieky, u ktorých existujú medicínske dôvody nemeniť liek, ktorý pacienti užívajú. U všetkých ostatných nemá užívanie iných ako najlacnejších alternatív medicínske opodstatnenie. Vyčíslená úspora je jedným z opatrení revízie výdavkov na zdravotníctvo, ktorú sme už po druhý krát v tomto volebnom období spolu s ministerstvo zdravotníctva spustili.

Súčasťou zmeny musí byť aj lepšia informovanosť pacienta o možnosti voľby lieku a rada od lekára či lekárnika. Bez nej budú pacienti pravdepodobne naďalej užívať drahšie lieky. Okrem pacientov je dôležité vzdelávať aj lekárov a iný zdravotnícky personál. Napriek záverom vedeckého výskumu a garancii liekových agentúr totiž mnohí hovoria o vyššej účinnosti originálnych liekov.

Na lieky míňame z verejných zdrojov viac ako miliardu eur ročne. O to väčší význam má klásť dôraz na efektívnosť takto vynakladaných prostriedkov. Ušetrené peniaze by sa mohli použiť na iné, inovatívnejšie lieky alebo na inú formu zdravotnej starostlivosti s potenciálom priniesť viac zdravia pre pacientov. Z dostupných zdrojov by sme tak vyťažili vyššiu hodnotu.

 

Štefan Kišš

Útvar hodnoty za peniaze, MF SR

Ak vás zaujíma naša práca, sledujte nás na Facebooku.

 

 

 

[1] Dnes úradne určená cena výrobcu nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien v EÚ.

[2] V roku 2017 bola úhrada týchto liekov nižšia o 8,7 mil. eur ako v roku 2016.

Teraz najčítanejšie