Čistá katastrofa.
Čistá katastrofa? Druhý pilier ňou určite nie je
Plánované zavedenie vekového stropu na odchod do dôchodku je ignorovaním demografického vývoja na Slovensku zo strany politikov. To isté môžeme povedať aj o neustálych útokoch na II. penzijný pilier. V budúcnosti nám preto bude hroziť, že výška priznaných dôchodkov bude postupne klesať (čo ostatne pripúšťa aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Inštitút finančnej politiky). Druhou možnosťou je, že štát bude dôchodky zo Sociálnej poisťovne dotovať.
Peniaze, ktoré doň bude potrebné naliať zvonku, budú ale chýbať niekde inde. Mohli by byť použité napríklad na zlepšenie pomerov v zdravotníctve, zvýšenie kvality školstva, či budovanie cestnej siete. Problém s dotovaním bude potrebné riešiť až o 10 rokov (v prípade, že prejde dôchodkový strop na úrovni 64 rokov), pričom politici, ktorí za takýto návrh zahlasujú, chcú vyhrať voľby už dnes. Negatívne dopady ich populistických krokov sa s vysokou pravdepodobnosťou plne prejavia až vtedy, keď tu podstatná časť z nich už nebude. Preto ich problém, z čoho sa budúce penzie zaplatia, zjavne netrápi.
V tomto kontexte je potrebné vnímať aj politické vyhlásenia na margo II. dôchodkového piliera. Nedávno sme sa dozvedeli, že ten je „čistá katastrofa“ a bude to predovšetkým Sociálna poisťovňa, ktorá bude garantom vyplácania dôchodkov. Podľa Inštitútu finančnej politiky to však bola práve dôchodková reforma (a zavedenie II. piliera), čo podporilo udržateľnosť verejných financií a ekonomický rast. Povedané inými slovami: práve druhý pilier dokáže zabezpečiť, že v budúcnosti bude z čoho dôchodky vyplácať. V roku 2070 bude na jedného dôchodcu pracovať už iba 1,5 človeka. A práve tento fakt politici útokmi na dôchodkovú reformu a vymýšľaním penzijných stropov ignorujú. Z môjho pohľadu je toto „čistá katastrofa“.
Keď sme už pri ňom, bol to práve štát, ktorý dôchodky z druhého piliera ohrozil najviac. Nielen jeho niekoľkonásobným otváraním, ale predovšetkým automatickým presunom sporiteľov do dlhopisových fondov. Tí, ktorí tento krok neakceptovali, získali v našej správcovskej spoločnosti za ostatných päť rokov výnos vyše 49 % percent. U tých, ktorí v dlhopisových fondoch zostali, to bolo ani nie 13 %. Výsledkom je, že kvôli tomuto kroku vlády prišli sporitelia v priemere o 1 625 eur. Ak svoje rozhodnutie neprehodnotia, môžu prísť za celú dobu sporenia v priemere o vyše 60 000 eur. A to je už naozaj „čistá katastrofa“.
Preto platí, že štát by mal nechať pokiaľ možno dôchodkový systém na pokoji a nerobiť si z neho nástroj predvolebného boja. Pretože na nerozumné opatrenia skôr či neskôr doplatíme.
