Denník N

Dá sa vyčísliť ľudský život?

Cena života je absolútne a bez debaty citlivá téma nie len na rozmýšľanie, tobôž ešte na rozhovor. Prečo sa ale nebaviť aj o takých témach? Tabu témach. Pre veľa ľudí je hodnota života „nevyčísliteľná“, a uzatvárať stávky o jeho cene sa pozdáva skôr ako neetické, nehumánne. Omyl! Existujú totiž dva momenty, kedy sa hodnota ľudského života jednoducho a prosto spočítať musí!

Spočítať cenu života, a to hlavne čo najpresnejšie sa robí v prípade, keď chceme stanoviť poistnú čiastku životného poistenia, ktorá má zaistiť prípadných pozostalých. Ako druhý prípad výpočtu ceny života vnímame ako odškodnenie pri usmrtení treťou osobou. Dosť bolo ale mudrovania, nakoľko tu existuje zásadný zádrhel!

Primárny problém hodnoty ľudského života je jeho základná definícia. Filozofi – zbystrite! Ide totiž o to, že z akejkoľvek definície budeme vychádzať, tak jej interpretácia bude vždy vysoko osobná. Ako prvý mantinel, ktorý môžeme pokojne brať ako pochybný, je práve objektívna hodnota ľudského života. Môžeme sa donekonečna oháňať morálkou, etickými zásadami, tým, že ľudia majú chrbtovú kosť a podobne, prosto, všeobecne sa predpokladá jedna vec. Napríklad taký život lekára, ktorý sa snaží liečiť ľudí, nachádzať lieky pre nevyliečiteľné choroby (ok, možno som trošku naivná vzhľadom na dnešnú dobu a stav zdravotníctva, ale lietajme si radšej v oblakoch), má väčšiu cenu, ako taký život pedofila, ktorý sa snaží obletovať malé dievčatká.

Aj tu narážame na etické, náboženské, morálne hodnoty. Veď každý život má cenu. Treba si vážiť každého života. Veď, nezabiješ! Dobre, nerátajme do tohto vyčíslenú hodnotu nebohého novinára (#AllForJan). Ale, čo sa robí v prípade, ak si niekto chce zobrať život, v tom najhoršom prípade si ho aj zoberie? Nachádzame sa na tenkej hranici. Načrtnem vám jeden príbeh, ktorý stojí za povšimnutie.

Určite poznáte ten pocit, keď ste šťastný, všetko je v naprostom poriadku, a potom – boom! – problém, z problému sú problémy, a z problémov je…veď viete čo…Predstavte si človeka, ktorý toto zažíva. Kariéra na vrchole, všetko super, manžel excelentný. Ale! Presne tak, myslím, že to slovo vystihuje takmer všetko. Príde stav, kedy to „ale“ začne byť vážne, kedy ten človek začne rozmýšľať. To je ešte v poriadku, veď rozmýšľanie ešte nikoho nezabilo. No zádrhel nastáva, keď človek v takom stave z rozmýšľania začne analyzovať, a veľmi. Vtedy príde myšlienka, čo keby? Čo keby som tu nebol/a? Bol by svet lepším svetom? Bol by svet spokojnejší? Bol/a by som ja spokojnejší/spokojnejšia? A už sa daný človek vezie, pohráva sa s myšlienkou, myšlienky nám pomaly ale isto prerastajú k tendenciám, a tendencie nás navedú k pokusom. Ok, beriem, zjednodušila som to, ale čo ak? Čo ak by ten svet bol lepší, ak by mu chýbal jeden človek? Veď na svete je toľko ľudí, že ak by prišiel o jedného človeka, nevšimol by si to.

Omyl! Kresťania na to majú svoje vysvetlenie, filozofovia, psychológovia a všetci mudrlanti tiež. Cena a hodnota života. Vráťme sa k tomu spokojnému človeku, čo mal kariéru na vrchole. Áno, aj táto osoba napokon dokráčala až k pokusu. Našťastie nebol pokus dokonaný. Nebol, lebo práve v tú dobu tam niekto bol. Niekto, kto bol ochotný toho človeka vypočuť, prejsť si s ním všetku bezmocnosť, hnev, smiech, plač. Ten niekto tam bol…Onedlho, keď sa ten človek pýtal, čo je dlžný za záchranu života mu bolo povedané: „Neblázni, nič mi nie si dlžná, nič od teba nechcem. Hlavne, že sa to takto skončilo. Myslím, že si si nič neurobila…“

Žeby altruizmus? Možno! Áno, Sigmund Freud síce povedal, že smrť je nevyhnutné vyústenie každého života, ale asi nie v tomto prípade. Dá sa ale teda vyčísliť hodnota a cena ľudského života? Dá! Dá sa ale revanšovať v prípade, ak niekto zachráni život? Nedá! Lekári, hasiči, polícia, pomáhajúce profesie a podobne to majú, respektíve by mali mať, v popise práce. Takže vlastne áno, ak niekto zachráni život, a nemá to v popise práce, potom verím na altruizmus. Ako obyčajný smrteľník verím v to, že existujú na svete dobrí ľudia, čo sú ochotní a schopní takého veľkého činu. Len tak. Len preto, lebo im to je ľúto. Len preto, lebo sú prosto dobrí v srdci.

Hodnota a cena ľudského života – kresťania majú na to jasný pohľad, nám všetkým veľmi dobre známi. Ale, aký má ten náš život hodnotu? Dá sa život vôbec vážiť? A ak si ho dokážeme vážiť, vieme aj cenu? A ak vieme cenu, vieme si potom o to lepšie vážiť sami seba? A ak si dokážeme vážiť sami seba, vieme si vážiť aj druhých? A ak áno, vieme a sme vôbec ochotní a schopní zachrániť niekoho život? Len tak?…

Veď napokon Viktor Frankl to poznamenal dobre „Jednaj tak, akoby si na konci svojho života listoval vo svojom vlastnom životopise a narazil by si práve na tú kapitolu, ktorá jedná o súčasnom životnom úseku. Budúcu kapitolu knihy ešte môžeš zmeniť.“

 

Teraz najčítanejšie