Denník N

Skryté utrpenie žien: Slávkina Odysea alebo hľadá sa chirurg

Tretia časť série blogov o bolestiach spojených s nástrihom hrádze pri pôrode.

Od pôrodu Slávkinho syna (meno bolo zmenené) prešli už dva roky, no bolesti boli stále každodennou realitou Slávkinho života. Bežné činnosti  ako chôdza, sed, šoférovanie, starostlivosť o dieťa jej stav zhoršovali. Mala také intenzívne bolesti, že potrebovala sedavý kúpeľ v ľadovej vode, aby sa bolesť zmiernila a mohla zaspať.

Gynekológovia a gynekologička, ktorých vyhľadala, jej nepomohli zbaviť sa chronickej bolesti. Odporúčali jej iba, že má bolesť vydržať alebo mať ďalšie dieťa a dúfať, že bude znova rodiť vaginálne s nástrihom a toto nové šitie napraví to staré. Hoci Slávka s manželom túžili po ďalšom dieťati, takúto radu považovali za absurdnú. Slávka bola z neustálych bolestí psychicky aj fyzicky vyčerpaná a na pokraji síl a ani ona, ani jej manžel nepovažovali za riešenie, aby k tomuto stavu pridali ešte aj tehotenstvo. Bolesti sú pre telo stres, a ten navyše zvyšuje riziko potratu alebo predčasného pôrodu. Prioritou sa stalo vyriešiť Slávkino utrpenie a navrátiť je kvalitu života. Napriek odporúčaniam gynekológov znova do tkaniva nerezať, sa Slávka rozhodla, že podstúpi chirurgický zákrok, ktorý napraví zle zošitý nástrih.

Keďže gynekológovia mi povedali, že oni moje zle spravené šitie nechcú riešiť, začala som si hľadať plastického chirurga, pričom som relevantné informácie objavila skôr na českom internete. V Prahe som našla lekára, ktorý sa operácie hrádze špecializuje. Takúto operáciu by som si samozrejme musela platiť z vlastného vrecka a vyšla by na približne 35 000 až 45 000 českých korún.

V rozhovoroch na internete tento lekár tvrdí, že chápe, že ide o zdravotný problém a ženy tým trpia. Zdôrazňuje v nich, že ak po pôrode pretrvávajú ťažkosti, žena by určite mala vyhľadať pomoc. Podľa neho tento problém totiž výrazne ovplyvňuje ženin život, hlavne sexuálny, a potom sa im rozpadajú manželstvá. No zároveň hovorí, že on “preferuje dobre vedený nástrih”.

Pochopila som, že ide o jedného z lekárov, ktorí nepoznajú najnovšie vedecké štúdie o nástrihoch, takže som nakoniec jeho služby nevyužila. Namiesto toho som mu napísala list, kde som mu opísala, ako vyzerá dobrá prax na západ od Česka a Slovenska. Napríklad, že v Dánsku sa vykonáva nástrih iba v 5% prípadov, čo neznamená, že 95 percent žien má “dotrhané vagíny” alebo iné ťažkosti.

Keď je na Slovensku problém zohnať odbornú pomoc

Slávka začala hľadať lekára na Slovensku. Obrátila sa na súkromnú plastickú chirurgičku. Tá ju informovala, že operovala niekoľko žien, ktoré si dávali prerobiť nástrih kvôli estetickému hľadisku a ona si netrúfa na typ operácie, ktorým by sa odstránil funkčný problém.

Neverila mi, že gynekológovia tieto problémy u nás neriešia, a tak sa opýtala vlastnej známej gynekologičky v Trnave, ktorá jej povedala, že “na Slovensku to neriešime, čakáme na ďalší pôrod”.

Ako ďalšiu oslovila  Slávka univerzitnú nemocnicu, oddelenie plastickej chirurgie. Podľa informácií z webovej stránky mali vedieť opravovať jazvy aj po vážnych úrazoch.

Na môj email neodpovedali. Zavolala som teda priamo lekárovi, ktorý jednej mojej známej opravil ťažkú jazvu na tvári. Zavolala som mu do ambulancie a povedala, aký mám problém. On povedal, že by tento typ problému mali riešiť gynekológovia. Odvetila som mu, že mu volám práve preto, že neriešia. Zopakoval, že “by to mali riešiť gynekológovia, lebo oni to spôsobili”. Povedal mi tiež, že u nich podobné operácie nie sú možné, rozprával sa so mnou ako s hlupaňou, lebo podľa neho je “tvár iná lokalita.” Nuž, to mi bolo jasné, ale prečo na svojom webe píšu, že opravujú jazvy v akejkoľvek lokalite?

Slávka skúsila kontaktovať priamo primára a zašla na jeho súkromnú kliniku. Spočiatku k nej bol ústretový, potvrdil, že steh pri konečníku, ako má Slávka, musí ťahať. Potvrdil, že v univerzitnej nemocnici riešia tieto typy problémov. Vyjadril názor, že je zbytočné, aby Slávka chodila do Prahy, keď u nich v nemocnici môžu vykonať zákrok, ktorý jej preplatí poisťovňa. Slávka mu mala zavolať o mesiac, kedy sa mal vrátiť dovolenky a dohodnúť si termín operácie.

Keď som mu po mesiaci zavolala, raz mi dvihol telefón a povedal, že práve šoféruje. Keď som mu zavolala o desať minút, tak nezdvihol a nezdvihol už nikdy viac. Nebolo možné ho zohnať ani na oddelení, ani v ambulancii v nemocnici počas ordinačných hodín. V jeho ambulancii vyšla von sestrička a spýtala sa nás, či máme telefonicky dohodnuté ošetrenie. Pozerala sa na nás ako na “debilov”, pretože sme podľa nej mali vedieť, že pán doktor tam počas svojich ordinačných hodín nebýva. Druhý deň si muž sadol pred oddelenie, kde čakal niekoľko hodín, ale nedočkal sa, hoci sestry o ňom vedeli. Primára zapierala aj sekretárka na jeho súkromnej klinike. Tvrdila, že operuje, a to aj keď mal byť v ambulancii. Neviem, o čo mu išlo, keď mi tú operáciu sľúbil. Akurát mi zákrok oddialil o ďalšie tri mesiace.

Potrebujete operáciu? Zaplaťte si ju

Po tejto skúsenosti sa Slávka rozhodla, že so slovenským systémom už nechce mať nič spoločné. Možno sa operácie hrádze niekde u nás vykonávajú, ale už mala dosť behania po lekároch po celom Slovensku. Okrem toho, že takéto “výlety” boli organizačne, časovo a aj finančne náročné, Slávka mala pocit, že to nikam nevedie.

A je to aj nepríjemné, behať po celom štáte a rozťahovať nohy pred kadejakými lekármi, ktorí všetci povedia, že je všetko úplne v poriadku. Navyše, u každého lekára platíte. Tu 15, tam 20 a tam zas 50 eur.

Nakoniec sa Slávka rozhodla ísť do rakúskeho Hainburgu. Kontakt na lekára získala od rakúskej pôrodnej asistentky a jeho prístup hodnotí ako veľmi profesionálny.

Povedal, že si cez víkend naštudoval všetko, čo k môjmu problému našiel, aby mi mohol poskytnúť najnovšie informácie. Skonštatoval, že toho utrpenia bolo naozaj dosť. Ak by som ťažkosťami netrpela takto dlho, aj on by možno na začiatku odporučil konzervatívnu liečbu, ako sú oleje na hojenie rán a podobne. Povedal, že ak som ja rozhodnutá, on je ochotný “ísť do operácie”, hoci výsledok môže byť neistý.

Slávka na termín operácie čakala dva mesiace. No podľa vlastných slov bola šťastná a na operáciu sa tešila. V ďalšej časti sa dozviete ako operácia prebiehala a ako zmenila Slávkin život.

Toto je séria blogov Skryté utrpenie žien. Utrpenie, o ktorom je málo počuť vo verejnom priestore, a predsa je v živote žien prítomné a svojou ničivou silou ovplyvňuje kvalitu ich života, ich vzťahy a pracovné možnosti.

#dostboloticha #skryteutrpeniezien

Rozhovor spracovala: Zuzana Krišková
Editorské práce a prepis rozhovoru: Dana Vitálošová
Konzultantka: Miroslava Rašmanová
Jazyková korektúra: Tatiana Jančáriková

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ženské kruhy

Ženské kruhy sú mimovládna organizácia prinášajúca komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo. Kladie si za cieľ zmeniť súčasný stav starostlivosti poskytovanej ženám v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí tak, aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien boli samozrejmosťou. Šíri informácie o ľudských právach žien a dobrej praxi pri pôrode. Vykonáva komunitné, advokačné a výskumné aktivity. Web: www.zenskekruhy.sk