Čiernu stavbu mesto Námestovo nezastavilo. Čo s tým teraz?

Betón na stavbe už stvrdol, takže môžeme povedať, že túto čiernu stavbu už nikto nikdy neodstráni. Skúsenosti zo Slovenska hovoria jednoznačne: ani väčšie a horšie čierne stavby sa nepodarilo odstrániť. Samozrejme, majitelia by to spraviť mohli, nikto to však asi neočakáva.

Mesto pritom mohlo konať ešte pred samotným betónovaním. Mohlo zabrániť vstupu na pozemok, zabrániť prístupu mechanizmov ku pozemku (prístupové cesty patria mestu), alebo zavolať inšpektorát práce. Predstavitelia mesta však mohli najmä osobne intervenovať. Nič z toho sa nestalo.

Ešte absurdnejšie vyznieva táto správa z roku 2012, v ktorej sa jasne píše, že rovnakú situáciu už mesta raz riešilo – akurát terajší staviteľ čiernej stavby vtedy postupoval správne a nesprávne postupoval majiteľ vedľajšej budovy. Ten je zhodou okolností aj jedným z najhlasnejších obhajcov tejto čiernej stavby  a – teraz sa podržte – zároveň kandiduje do mestského zastupiteľstva. Človek, ktorý stavia čierne stavby a verejne ich obhajuje, kandiduje na pozíciu, ktorá má chrániť záujmy a majetok mesta! Pekná irónia však?

Ako je však aj z tohto článku vidieť, tradičný postup vyzerá takto: k budove pri priehrade pripojím terasu. Následne ju zastaviam. Hotovo.

Majiteľ má však teraz čiernu stavbu na cudzom pozemku a tú bude potrebovať zlegalizovať a skolaudovať, aby ju mohol používať. To nie je možné bez súhlasu mesta a bez schválenia novými poslancami MsZ. Nastáva patová situácia pre obe strany.

A ako sa k tejto situácii postavili kandidáti na primátora mesta?

Aktualizácia 25.10.2018: Čierna stavba sa už dostala aj do hlavných správ RTVS –reportáž od času 33:40 

Súčasný primátor nedal žiadne oficiálne stanovisko, dokonca ani nereagoval na otázky občanov, ktorí ho kontaktovali (viď text nižšie).

Ešte smutnejšie je, že ani vyštudovaný právnik a rovnako kandidát na primátora Dávid Tarčák na celú túto široko medializovanú kauzu nereagoval. Mohol mestu ponúknuť svoju právnu pomoc, zverejniť návrh riešenia situácie, právnu analýzu – čokoľvek. Neurobil vôbec nič.

Je mi jedno či je kampaň, či sú alebo nie sú voľby. Ak sa deje nespravodlivosť a ľudia, ktorí tvrdia, ako im záleží na meste, sa neozvú, čo to o nich vypovedá? 

Ak ste za rozvoj mesta, ale chcete aby pravidlá platili pre všetkých; ak vám prekáža svojvôľa niektorých ľudí a porušovanie zákonov; ak chcete dôslednú ochranu nášho spoločného majetku mesta, ostáva vám jediný kandidát.

Poďme ale naspäť k samotnej čiernej stavbe.

Pri legalizácii stavby je stavebník/majiteľ povinný:

• požiadať mesto o vyjadrenie, či stavba nie je v rozpore s verejným záujmom.
• podať žiadosť o dodatočné stavebné polenie, v ktorej okrem iného doloží právo k pozemku, na ktorom je stavba postavená. Právo k pozemku mesta pod stavbou mu môže samozrejme udeliť iba mesto, čiže jeho zvolení reprezentanti v mestskom zastupiteľstve.

Prikladám aj vyjadrenie renomovaného odborníka Jána Pavlíka – stavebného inžiniera a znalca:

V územnom pláne som našiel v danom mieste:

• Pešie komunikacie, pešie priestranstvá;
• Retenčnú hladina Oravskej priehrady;
• Max. prevádzkovú hladinu vodnej plochy

Ak sú moje informácie z internetu a územného plánu správne, tak dané stavby sú v rozpore s územným planom. Nemali by byť dodatočne povolené, ale mali by byť odstránené. Majú tam ostať pešie komunikácie a pešie priestranstvá (rozpor stavby s verejným záujmom, paragrafy nižšie).

Stavebný úrad má niekoľko možností ako zasiahnuť, musí však konať. Na základe uvedených citácií má vlastník pozemku namiesto dodatočného povolenia možnosť súdiť sa o to, aby bola stavba odstránená.

Citujem stavebný zákon:

• 88 Odstraňovanie stavieb

1. Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

1. b)  stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore so záujmami spoločnosti

• 88a Konanie o dodatočnom povolení stavby

1. Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom a osobitnými predpismi.

2. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

3. Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

Prikladám aj stanovisko nášho rodáka Lukáša Kramarčíka, projektanta:

To, že niekto začne budovať stavbu na pozemku, ktorý mu nepatrí, považujem za prejav veľkej drzosti. Je to hrubá neúcta voči pravému majiteľovi, ktorým sú samotní obyvatelia mesta. Viacerí sme sa snažili slušne kontaktovať pána primátora, aby sme zistili, či sa mesto snaží zo všetkých síl tejto arogancii zabrániť, ale odignoroval nás. Podľa mojich informácií mesto doteraz neurobilo žiaden krok na zastavenie stavby, hoci má viacero možností – napríklad aj súdnou cestou. Ak teda primátor môže konať a nekoná, natíska sa otázka prečo. Prečo sú ľudia z mesta ticho, keď sa chladnokrvne porušuje zákon?

Po zverejnení celého príbehu tejto stavby sa na facebooku strhla veľmi zaujímavá diskusia. Dal som si tú námahu a rozanalyzoval jednotlivých aktérov. Výrazná väčšina obhajcov stavby v Námestove nežije a pochádza z okolitých obcí alebo Tvrdošína či Trstenej. Všetci sú pomerne mladí a z ich komentárov sa dá vyčítať, že Námestovo využívajú najmä ako “párty mesto”, prípadne prechodnú zastávku. Je preto pochopiteľné, že im táto čierna stavba neprekáža.

Z reakcií Námestovčanov je však cítiť, že im stavba prekáža. Nik nie je proti rozvoju mesta, ale každý chce, aby pravidlá platili rovnako pre všetkých. Dostal som množstvo správ a emailov od ľudí, ktorí chceli pomôcť a zaujímalo ich, čo sa dá urobiť.

Podľa niektorých ľudí som zvolil nesprávny slovník. Vraj bolo slovo “krádež” príliš tvrdé. Ja s tým však nesúhlasím – čierna stavba je čiernou stavbou, aj keď vlastníte pozemok a staviate “iba” bez stavebného povolenia. Ak však staviate bez povolenia a navyše na cudzom pozemku, je to podľa mňa minimálne “pokus” o krádež toho pozemku.

Hovoril som aj s jedným z majiteľov tejto stavby. Chcem oceniť, že sme sa dokázali baviť v rámci možností konštruktívne, aj keď sme sa samozrejme vo väčšine vecí nezhodli.

Keďže sa niekoľko ľudí pokúšalo navodiť pocit, že o žiadnu čiernu stavbu nejde, prikladám screenshot emailovej komunikácie so šéfom stavebného odboru s občanmi, ktorí sa o túto stavbu zaujímali:

Aby sme však iba neplakali nad rozliatym mliekom:

AKO Z TEJTO SITUÁCIE VON?

Skúsenosti zo Slovenska hovoria, že sa čierne stavby neodstraňujú. Dupľom nie v malých mestách, kde sa každý s každým pozná. Smutná realita.

Ako teda z tejto situácie von? Možností je viac. V prvom rade by si mal stavebník / majitelia priznať chybu a mesto urobiť kroky, aby sa takáto situácia nemohla opakovať. Ako majú občania veriť, že mesto ochráni ich pozemky, ak nevie ochrániť ani svoj vlastný? Na úvod pomôže dôkladná právna analýza možností a vytvorenie plánu krokov, ktoré mesto môže urobiť, ak by v budúcnosti nastala rovnaká alebo podobná situácia.

ČO VŠAK SO SAMOTNOU STAVBOU?

Mesto by mohlo iniciovať rokovanie s majiteľmi (verejné, aby nemohli byť žiadne pochybnosti o transparentnosti procesu) a navrhnúť majiteľom / staviteľom napríklad nasledovné riešenie (a po vyjadrení ich predbežného záujmu toto riešenie, samozrejme, odprezentovať mestskému zastupiteľstvu):

Náklady, ktoré by mali s odstránením stavby, by museli preinvestovať do zveľadenia verejného priestoru na nábreží. Mohli by napríklad pomôcť vytvoriť mestskú pláž v zanedbanom priestore za skateparkom, alebo zveľadiť park oproti autobusovej stanici. Majitelia čiernej stavby by zveľadili priestor v desaťnásobnej rozlohe oproti priestoru, ktorý nelegálne zabrali svojou stavbou. Museli by preinvestovať minimálne rovnakú hodnotu, ako investovali do súčasnej podoby svojej stavby (o rovnakú sumu by prišli, ak by stavbu museli odstrániť).

Ak by majitelia splnili tieto podmienky a zveľadili mestský majetok, mesto by začalo s jednorazovým procesom legalizácie ich stavby, ktorý by sa však už nikdy v budúcnosti nesmel zopakovať.

Najdôležitejšia otázka však ostáva.

AKO TOMU PREDCHÁDZAŤ?

Mesto by mohlo zorganizovať stretnutie všetkých majiteľov aj prevádzkarov nehnuteľností na nábreží za účelom prípravy jasného konceptu využívania nábrežia. Tento koncept potom rozpracujú odborníci a výsledky mesto odprezentuje verejnosti a vypočuje si spätnú väzbu. Musí sa dospieť ku konsenzu, ktoré časti nábrežia majú mať funkciu komerčnú a ktoré nekomerčnú.

Na záver ešte jeden komentár:

Je smutnou vizitkou mesta, ak sa jeho obyvatelia boja ozvať proti otvorenej neprávosti a nespravodlivosti. Nesmieme dopustiť, aby naše mesto ovládol strach. Všetci chceme rozvoj mesta, ale chceme aj pravidlá, ktoré platia pre všetkých.

Predstavte si, že by som zajtra prišiel betónovať uprostred trávnika na nábreží. Myslíte, že by mi to prešlo?

Ak s článkom súhlasíte a ak vám tiež prekáža svojvoľné porušovanie zákonov, šírte ho medzi svojich známych.

PS: Chystá sa pekná akcia na nábreží “Noc lampiónov”. Keď tam už budete, môžete si sami danú stavbu pozrieť a posúdiť, či je to podľa vás iba nejaká “teraska”, alebo je to vybetónovaná stavba s betónovou “dekou” na vybetónovaných pilónoch. Posúďte sami, či si viete predstaviť, že by niekto postavil niečo takéto na vašom pozemku bez vášho povolenia, či bez stavebného povolenia.