Denník N

Nové ráno so starým ústavným súdom

Politika je vraj umením možného. Včerajšie rokovanie parlamentu k voľbe ústavných sudcov ukázalo, že je aj umením nemožného a bizarného. Pravdepodobne len úplným zázrakom nebola prijatá antidemokratická zmena základného zákonu štátu. Pretože ak by prijatá bola, umožnila by vládnej väčšine narysovať na dlhé roky chirurgicky presné zloženie ústavného súdu.

Čo sa vlastne stalo? Napriek tomu, že ústavný súd je kľúčovou demokratickou inštitúciou a že ide o záväzok vlády, ktorý si dala aj do programového vyhlásenia, systém výberu ústavných sudcov bola dlhé mesiace a týždne druhoradá politická téma. Nebyť právnických osobností a občianskej spoločnosti, pravdepodobne by okolo tejto témy nevznikla ani len základná spoločenská a politická diskusia. Nikto by tento proces nesledoval a zmeny by sa buď neudiali alebo upiekli na poslednú chvíľu bez kontroly verejnosti.

Prečo je to možné po toľkých kontroverzných výberoch parlamentu, ktorými doteraz obsadzoval ústavný súd, mi zrejmé nie je.

Po turbulentných udalostiach zo začiatku roka, zmene vlády a posledných týždňoch vlažnej diskusie o výbere ústavných sudcov to všetko ešte vo štvrtok minulého týždňa vyzeralo tak, že nakoniec síce prejde neohurujúci ale v podstate solídny vládny návrh, ktorý pripravil minister spravodlivosti Gábor Gál. Taký, ktorý síce nepokrýva všetky oblasti, na ktoré sme upozorňovali, ako napríklad priebežná obmena sudcov, ale prináša dobré zmeny. A ktorý je, tak sme to chápali, vzhľadom na súčasné rozloženie síl v parlamente, maximálne možným kompromisným návrhom.

To, čo teda do poslednej chvíle vyzeralo ako nudný hokejový zápas s jasným favoritom (počas rozpravy bol parlament poloprázdny a v rozprave vystupovali plus mínus najmä 5-6 opoziční poslanci), sa zmenilo v úplne najposlednejší možný moment. Vtedy skupina poslancov za Smer a Slovenskú národnú stranu pod taktovkou predsedu Ústavnoprávneho výboru navrhla takzvaný „Madejov pozmeňovák“. Ten absolútne radikálnym spôsobom dopĺňal vládny návrh, v princípe menil jeho charakter a znehodnocoval tak akékoľvek dobré návrhy ministra Gála.

Madejov pozmeňovák prinášal veľmi nebezpečné návrhy: napríklad, že sa rola prezidenta zúži na obyčajného štatistu, ktorý bude buď len formálne potvrdzovať výber parlamentu alebo bude musieť vyberať iba z dopredu určených dvojíc kandidátov na ústavných sudcov. V našej politickej kultúre by to malo na zloženie ústavného súdu devastačné dôsledky.

Priniesť takto vážnu zmenu v hodine dvanástej, spôsobom prílepku k vládnemu návrhu ústavného zákona, bolo svojou nedôstojnosťou šokujúce. Ale hlavne to vyzeralo ako účelová zmena, ktorá mohla výrazným spôsobom poškodiť ústavnému súdu. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali všetci poslanci Smeru, SNS, Sme rodina, ĽSNS, a s výnimkou Petra Kresáka, aj Mostu-Híd. Okolo deviatej-desiatej večer to teda vyzeralo, že sa napĺňa opačný scenár – že namiesto zlepšenia súčasného spôsobu výberu ústavných sudcov, príde k jeho zhoršeniu.

Po rôznych nejasnostiach a technicko-legislatívnej chybe, po vybičovanej diskusii v parlamente sa schyľovalo k hlasovaniu v poslednom čítaní. Veľká časť opozície opustila sálu. Napätie stúplo na maximum. A nakoniec sme sa všetci čudovali. Tí istí poslanci návrh zákona ako celok neschválili.

Dnes ráno sme sa teda zobudili do stavu, že žiadna zmena sa neudeje. Našťastie nie zmena k horšiemu (Madejov pozmeňovák), ale bohužiaľ ani zmena k lepšiemu (návrh ministra Gála). Skončila sa prvá bitka o ústavný súd a bola pri tom premárnená obrovská šanca.

Už čoskoro nás však čaká bitka druhá a tá bude rozhodujúca. Nebudeme sa baviť o abstraktom systéme, o nejakých paragrafoch a legislatívnom a inštitucionálnom nastavení výberu sudcov ústavného súdu. Budú sa vyberať konkrétni kandidáti a kandidátky, ktorí vytvoria takmer komplet nový ústavný súd, ktorý bude súdiť do roku 2031!

Kľúčové teraz bude, aby proces vypočutia v parlamente zabezpečil, že budú zvolení takí kandidáti na ústavných sudcov, ktorí zaručia nezávislosť a dôveryhodnosť Ústavného súdu na nasledujúcich 12 rokov.

Tak nezaspime, aby sme neboli nakoniec prekvapení a nezobudili sa do výrazne horšieho rána ako dnes.

Milan Šagát

(Autor je výkonný riaditeľ organizácie VIA IURIS. Vyštudoval politické vedy na Univerzite Komenského a na Belehradskej univerzite)

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.


Po 27 rokoch práce však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.


Ak sa vám páči čo robíme, podporiť nás môžete cez náš web.