Na parku pre Jaguar Land Rover zarobil aj Bödörov Bonul

Za jeden z najväčších úspechov v premiérskom kresle označoval Robert Fico príchod britskej automobilky Jaguar Land Rover na Slovensko. Strategický park pri Nitre, kde bude závod, otvoria vo štvrtok slávnostným strihaním pásky. Do jeho výstavby štát popri priznanej pomoci nalial ďalších asi 500 miliónov eur. Nadácia Zastavme korupciu sa bližšie pozrela na to, kto a ako zarobil na troch najväčších zákazkách, spolu za 433 miliónov eur.

Všetky získala, či už sama alebo v združení, stavebná firma Strabag a jej dcérska spoločnosť Strabag Pozemné stavby a inžinierske staviteľstvo. Ak je v rámci viacerých tendrov vždy úspešný ten istý uchádzač, je to podľa Protimonopolného úradu znakom existencie možného kartelu.

Spôsob, akým štát obstarával, mohol zvýhodniť konkrétnych uchádzačov. Firmám zo skupiny Strabag pri budovaní nitrianskej automobilky zadal konkrétne tri kľúčové zakázky – dve celé a o jednu sa Strabag delí s Doprastavom. Po ich analýze sa Nadácia Zastavme korupciu rozhodla na všetky podať podnety na Úrad pre verejné obstarávanie z týchto dôvodov:

• Podozrenie z porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Zmluvu na prípravu cestnej infraštruktúry za necelých 186 miliónov eur podpísal Strabag v združení s Doprastavom, subdodávateľom je však okrem iných aj bezpečnostná firma Bonul. Patrí nitrianskemu podnikateľovi Miroslavovi Bödörovi, ktorého médiá označujú za oligarchu blízkeho vládnej strane Smer-SD. Bonul sa k obchodu dostal vďaka nastaveným podmienkam v súťaži, ktoré sú podľa Nadácie v rozpore so zákonom. Štát vyžadoval špecifické certifikáty, ktoré na Slovensku ovláda práve Bödörova spoločnosť. O praxi, zvýhodňujúcej Bonul, informovala Nadácia v blogu Ako ušiť tender, aby sadol Bonulu.
  Podľa dostupných informácií si mal Bonul odkrojiť 0,73 percenta z celkovej sumy, čiže takmer 1,4 milióna eur. Vyžadovanie certifikátu mohlo od účasti v súťaži odradiť niektoré skúsené stavebné firmy, ktoré by celú stavbu vedeli zrealizovať za nižšiu cenu, možno aj o desiatky miliónov eur.

• Chýbajúca súťaž. Príprava strategického parku Nitra za takmer 135 milióna eur bola pridelená firme Strabag pozemné a inžinierske staviteľstvo bez otvoreného tendra, teda rokovacím konaním, v ktorom si vyžiadal ponuky iba od vybraných stavebných firiem.
  Štát obídenie otvorenej súťaže odôvodnil časovou tiesňou. Tvrdí, že Jaguar Land Rover koncom roku 2015 bezpodmienečne požadoval, aby boli projekčné a stavebné práce hotové už v júni 2016 a preto by sa súťaž nestihla zorganizovať. Faktom ale je, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Jaguar Land Rover hovorila o tomto termíne len pri časti investície.
  Pri väčšine prác britský investor vyžadoval termín až v roku 2017, čo je dostatočne dlhá doba pre priebeh férovej súťaže. Strabag s.r.o. tento termín zrejme taktiež nenaplnil, pretože ku koncu roka 2016, teda pol roka po kritickom termíne, bol uzatvorený dodatok k zmluve na zmeny prác.

• Nedovolená zmena záväzku. Pri hrubých terénnych úpravách za 112 miliónov eur, ktoré taktiež vykonával Strabag, sa navyšovala cena. Pôvodne malo ísť o necelých 96 miliónov eur. Štát napokon platí o 16,5 milióna eur viac. Podľa zákona je dovolená zmena do 15 percent, tu sa pôvodná zmluvná cena zvýšila dodatočne o vyše 17 percent.
  Keďže časť pôvodne objednaných prác nerealizovala, celková bilancia zmien predstavuje až vyše 31 percent.
  Navyše sa od prípadných záujemcov o dodanie prác vyžadovala podmienka, ktorá podľa Nadácie mohla obmedziť férovú súťaž. Prípadný záujemca pre podanie ponuky musel mať odborníka na životné prostredie so špecifickou kvalifikáciou, akú majú na Slovensku len štyri osoby.  

Verejné obstarávania mala na starosti štátna eseročka MH Invest. Záujmy štátu by mal v dozornej rade zastupovať generálny manažér Smeru Viktor Stromček.
Sedí v nej aj právnik Peter Hajduček, ktorý je podľa denníka Korzár blízky košickej vetve Smeru. Doplnené 25. októbra: Ministerstvo hospodárstva cez hovorcu Maroša Stana reagovalo, že P. Hajduček prišiel do MH Investu až v čase, keď boli obstarávania skončené. „Peter Hajducek prišiel do spoločnosti MH Invest až tento rok, keď organizácia prešla pod ministerstvo hospodárstva. V dobe obstarávaní v roku 2015 v spoločnosti nepôsobil,“ uviedol.
V komisiách, ktoré vyberali dodávateľov “prípravy strategického parku” a “hrubých terénnych úprav” sedel aj Róbert Janík. Ten je zo spoločnosti Process Management, ktorá zabezpečuje verejné obstarávania. Zároveň je známa z niektorých medializovaných káuz, napríklad z predraženého tendra vodohospodárskeho podniku na kompu, či z mýtneho tendra.

Vznik ďalšej fabriky na trhu je nepochybne dobrá vec. Jej umiestnenie v regióne s nízkou nezamestnanosťou a najmä obrovské výdavky štátu na prípravu parku v Nitre vysoko nad rámec oficiálnej štátnej pomoci však vzbudzujú oprávnené otázky. Nešlo o to prihrať štátne zákazky vopred vybraným firmám?

Navyše pri plánovanom počte 2 800 pracovných miest predstavuje polmiliardová investícia štátu (bez priznanej pomoci) do každého zamestnanca 178 tisíc eur. Aj keď bude počet vytvorených pracovných miest spolu so subdodávateľmi štvornásobný, pri deklarovanej čistej mzde asi 700 eur by každý jeden zamestnanec mohol dostávať zhruba päť rokov túto sumu mesačne bez toho, aby musel ráno vstať z postele. A to sa ešte nebavíme o dodatočných investíciách.

Tento pohľad je samozrejme veľmi zjednodušený, ale dokresľuje reálne náklady Slovenska na získanie veľkej investície v réžii nominantov Smeru-SD. V tom nie je zahrnutá odplata za pozemky, ktoré musel štát pod fabrikou vykúpiť.  Hoci je predpoklad, že investor ich následne odkúpi, vládni nominanti v MH Investe nežiadajú preplatenie masívnych výdavkov na zhodnotenie pozemkov, ktoré mnohonásobne prevyšujú pôvodnú kúpnu cenu pozemkov v novom priemyslenom parku.

Zuzana Petková

Nadácia Zastavme korupciu