Denník N

Osvienčimské tetovanie na predlaktí nie je hanbou obete, ale hriechom vrahov

Eva Umlauf sa narodila 19. decembra 1942 počas treskúcej zimy. Neboli to práve najlepšie roky na narodenie dieťaťa, pretože počas každej vojny sa vyhliadky na dobrý život výrazne znižujú. Okolnosti Evinho narodenia boli však ešte oveľa desivejšie. Miestom jej narodenia bol židovský pracovný koncentračný tábor v Novákoch.

Bol to prvý z piatich pôrodov, ktoré sa na pôde tohto koncentračného tábora odohrali. Osadenstvo lágru na novonarodená dieťa nazeralo ako na zázrak, hoci si všetci museli uvedomovať, nevynímajúc rodičov, že krehký život novorodenca je v ohrození života viac, ako životy ostatných dospelých.

Mnohí však v tomto nemluvňati videli zreteľné víťazstvo života, a to na mieste, ktoré malo určite bližšie k smrti. Blízkosť smrti sa pre malú Evku Máriu Hechtovú ešte znásobila, keď ju spolu s rodičmi transportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Stalo sa tak 3. novembra 1944 a ona bola jednou z 86 slovenských detí, ktoré boli v transporte zo Serede.

Symbolika zázraku z koncentračného tábora v Novákoch sa v jej osobe skutočne zhmotnila, pretože Eva prežila aj Osvienčim. V čase oslobodenia tábora mala dva roky, bola vyhladovaná, trpela niekoľkými závažnými ochoreniami súčasne a na predlaktí jej svietilo modré číselné tetovanie. Napriek všetkým útrapám sa spolu s matkou a sestrou vrátila späť na Slovensko.

Antisemitizmus však na Slovensku nevymizol ani po vojne, dokonca s ním koketovali aj mnohí komunisti, a tak sa rodina rozhodla pre emigráciu. Eva až v dospelosti začala hlbšie uvažovať nad svojím životom. Ako lekárku a psychoterapeutku je tiež zaujímalo, ako a prečo niektoré spomienky vo svojom podvedomí vytesnila, respektíve ako s týmito bolestnými traumami narábali iní preživší.

Na základe spomienok, archívneho bádania a rozhovorov rekonštruuje nielen svoj životopis, ale aj detailný obraz slovenské antisemitizmu a jeho konkrétnych zločinných prejavov. Má potrebu uviesť svoj život do kontextu slovenských dejín 20. storočia, a to najmä do ich najtienistejších rokov.

Mnohé historické fakty sú samozrejme neignorantskému čitateľovi známe, no napriek tomu jej zhrnutie na niektorých miestach napĺňa až unikátnu povahu učebného materiálu pre stredoškolskú mládež. V tých pasážach, v ktorých sa venuje archívnemu bádaniu, či už v Izraeli alebo na Slovensku, alebo tiež návštevám iných preživších pamätníkov, má jej text zase reportážny charakter.

V intímnejších rovinách memoárov sa autorka vyrovnáva najmä s vlastnými strachmi a ťažobami, ktoré jej tragický osud priniesol. Tieto časti sú vypĺňané úvahami o utrpení, živote a holokauste ako takom. Napriek všetkému však nepodlieha skepticizmu. Život a javy s ním súvisiace vníma v kontexte a v súlade s realitou.

Svoje úvahy napríklad venuje aj vlastnému zhluku modrastých čísel na predlaktí. Osvienčimské tetovanie vníma ako súčasť svojho tela, hoci si uvedomuje, že primárne malo plniť funkciu totálnej dehumanizácie človeka. Kým mnohí preživší si dali toto číslo vyoperovať ako akýsi biľag hanby, násilia a pošpinenia, ona v ňom vidí puto, ktoré ju spája s ľuďmi s rovnakým osudom.

Eva Umlauf tiež píše: „Viac ako samotné číslo je pre mňa poradie číslic a teší ma, že je dodnes čitateľné. To, že s mamou patríme k sebe, nemôže byť vyjadrené obraznejšie. Moja deviatka nasleduje po jej osmičke. Vidím v tom poverenie podať svedectvo o našej spoločnej minulosti“.

Toto poslanie sa definitívne naplnilo jej knihou Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči.

 

Eva Umlauf: Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči, Absynt 2018, Preklad: Katarína Széherová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie