Denník N

Od učiteľov sa očakáva superhrdinstvo

Vzdelávací proces detí v regionálnom školstve v prvom rade stojí na osobe učiteľa či učiteľky, na ich odbornosti, schopnostiach a osobnostných vlastnostiach.

V akej miere sa učitelia a učiteľky venujú vo svojom pracovnom čase priamej výučbe a v akej ostatným činnostiam? Aké vedomosti, zručnosti a vlastnosti sa od vyučujúcich bežne očakávajú, aby všetky tieto činnosti kvalitne vykonávali?

Priveľa povinností alebo voľného času?
Široká verejnosť často učiteľskú profesiu vníma skreslene. Ako bývalí žiaci a žiačky sme vnímali, že učitelia vyučovali len do skorších popoludňajších hodín a potom šli domov a doma zostávali aj veľkú časť školských prázdnin. Málokto už však vnímal komplexnosť a časovú náročnosť činností, ktoré bežne vykonávali mimo priamej výučby v triedach.

V rámci kvalitatívneho prieskumu v projekte To dá rozum sa riaditeľka ZŠ k tejto téme vyjadrila: “Niekto si myslí, že keď mu zazvoní o 13:20, čo je u nás šiesta hodina, ide domov a končí. V žiadnom prípade. Včera mi napríklad jedna kolegyňa o jedenástej večer písala email, že pripravovala nejaké veci pre mňa. To si len ľudia povedia, že ty robíš do dvanástej alebo ty máš toľko prázdnin. Kdeže! Nech si prídu vyskúšať. Odporúčam každému takémuto kritikovi. Na týždeň, so všetkým ansámblom, všetkými dozormi a s týmito vecami. Tak ujde.” Okrem dozorov, prípravy na výučbu a administratívnych činností, ktoré boli často v prieskume zmieňované, študentka učiteľského odboru poukázala i na potrebu neustáleho profesijného rozvoja vyučujúcich, ktorý môže byť tiež veľmi časovo náročný: “Každý učiteľ musí vedieť to, že sa musí stále vzdelávať. Aj keď iba teraz vyšiel zo školy, tak hneď sa musí ďalej vzdelávať.”

Učitelia a učiteľky strávia vyučovaním menej než polovicu svojho pracovného času
Podľa medzinárodného prieskumu TALIS 2013 sa činnosti učiteľov a učiteliek na Slovensku výrazne nelíšia od vyučujúcich v ostatných krajinách OECD (1). Ako vyplýva z grafu 1, vyučujúci na 2. stupni ZŠ na Slovensku trávia vyučovaním približne 20 hodín (60 minútových) svojho pracovného času počas bežného týždňa. Až 7,5 hodín strávia prípravou na vyučovanie a 3,5 hodín známkovaním a opravovaním žiackych prác. Medzi ďalšie činnosti patria napr. administratívna práca, tímová spolupráca, vedenie rôznych športových či kultúrnych krúžkov, individuálne konzultácie a poradenstvo žiakom a žiačkam, komunikácia s rodičmi a účasť na činnostiach riadenia školy.

Výskum o profesijných činnostiach učiteľov a učiteliek MŠ a ZŠ realizoval aj výskumný tím Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB)  (2). Aj podľa tohto výskumu necelú polovicu svojho pracovného času učitelia a učiteľky strávia vyučovaním. Oba tieto kvantitatívne výskumy potvrdzujú zistenia z kvalitatívneho prieskumu To dá rozum v tom, že pracovné činnosti spojené s učiteľskou profesiou sú naozaj veľmi rôznorodé a zďaleka nezahŕňajú iba priamu vyučovaciu činnosť. Podľa uvedených výskumov venujú učitelia a učiteľky samotnému vyučovaniu o niečo menej ako polovicu svojho pracovného času. Toto zistenie významne mení celkové vnímanie pracovnej náplne učiteľov a učiteliek.

Učitelia a učiteľky musia pri vyučovaní zaujať
Z hľadiska kvality vyučovacieho procesu sú na učiteľov a učiteľky kladené vysoké nároky. Z kvalitatívneho prieskumu To dá rozum vyplynulo, že by mali v prvom rade ovládať rôzne metódy a formy výučby, ako dokázali svoje vedomosti a zručnosti sprostredkovať žiakom a žiačkam. Vysokoškolská pedagogička na pedagogickej fakulte poukázala na nutnosť, že každý učiteľ a učiteľka by mal “vedieť aké existujú dobré stratégie, metódy a formy ako vyučovať; čo by mohlo fungovať; ako má sledovať a diagnostikovať deti, aby im potom vedel prispôsobiť tie metódy, formy, ale aj obsah a ciele, lebo o tom je individualizácia.” Študentka pedagogického smeru potvrdila túto nutnosť vyjadrením, že absolventi a absolventky učiteľských odborov by mali vedieť “pracovať s deťmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami. Na čo napríklad [ona] nebola nejako extra alebo takmer vôbec pripravená. Takže je nutné, aby vedeli, aké rôzne metódy využívať pri vyučovaní.”

Okrem ovládania širokého spektra didaktických nástrojov by mali byť učitelia a učiteľky aj odborne a vedomostne zdatní. Vysokoškolská pedagogička poukázala na nevyhnutnosť u vyučujúcich v regionálnom školstve neustále si zvyšovať svoju odbornosť: “Učitelia by mali mať prehľad o inováciách v odbore. Lebo keď chcú upútať nejako svojich žiakov, tak musia niečo také povedať, čo rezonuje v spoločnosti. Keď sa napríklad v súčasnosti veľa hovorí o antioxidantoch, tak by mali vedieť žiakom povedať, čo táto látka obsahuje. Alebo keď sa hovorí o 3D tlači z titánu, tak na východnom Slovensku v Košiciach mal niekto úraz a urobili mu z 3D tlače tretinu tváre z toho titánu.” Inými slovami, každý vedný odbor sa vyvíja a učitelia a učiteľky by sa mali neustále oboznamovať s najnovšími poznatkami, ktoré sú aktuálne aj pre životy ich žiakov a žiačok.

U učiteľov a učiteliek sú dôležité aj mäkké zručnosti a charakterové vlastnosti
Prispôsobovanie vyučovacích metód potrebám a schopnostiam jednotlivých žiakov a žiačok si vyžaduje u vyučujúcich veľkú dávku “inovatívnosti”, “kreatívnosti”, “otvorenosti novým názorom a metódam” či “schopnosti priznať si vlastnú chybu”. Vyučujúcim by nemala chýbať “vnútorná motivácia” a entuziazmus vyučovať ostatných, ale aj rozvíjať samých seba. Kvalitní učitelia a učiteľky by mali byť “rešpektujúci”, “empatick픓emocionálne stabilní”. Mali by “byť schopní komunikovať a vedieť sa asertívne presadiť” a dokonca mať i “herecké schopnosti“. Vysokoškolská študentka pedagogického odboru sa taktiež vyjadrila, že v neposlednom rade “by mal byť učiteľ vzorom a najmä morálnym vzorom. Pokiaľ máme vychovať generáciu, ktorá sa raz bude starať o nás, [musíme] pracovať aj na morálnom vývine [žiakov].”

Zreálnenie očakávaní od učiteľov a učiteliek
Môžeme viesť diskusiu o určitom minime vedomostných a zručnostných požiadaviek na výkon učiteľskej profesie, ktoré by bolo nevyhnutné pre jej vykonávanie. Užitočné je však pokračovať aj v diskusii o tých najvyšších očakávaniach na výkon tohto povolania, aby si boli uchádzači a uchádzačky o štúdium učiteľských odboroav od začiatku plne vedomí vysokých a komplexných nárokov, ku ktorým by sa mali snažiť neustále približovať. V súčasnosti neexistuje výskum, ktorý by odhaľoval, aký podiel vyučujúcich sa kvalitou výkonu svojho povolania blíži až k superhrdinstvu a naopak, aký podiel vyučujúcich by túto profesiu nemalo vôbec vykonávať, lebo nespĺňa ani tie minimálne požiadavky. Faktom však zostáva, že pokiaľ budú naďalej platovo nedocenení, hrozí riziko, že tí najkvalitnejší sa nebudú o učiteľskú profesiu ani uchádzať alebo postupne vyhoria a odídu do inej profesie.

Jozef Miškolci
Analytik projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:

  1. OECD. TALIS 2013 Results: An International Perspective on Teaching and Learning. Paris : OECD Publishing, 2014, s. 387. https://www.oecd-ilibrary.org/education/talis-2013-results_9789264196261-en
  2. KASÁČOVÁ, B. et al. Učiteľ predprimárnej a primárnej edukácie: Profesiografia v slovensko-česko-poľskom výskume. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2011. ISBN 978-80-557-0162-2

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/