Denník N

Cesta dlhá 23 000 000 kilometrov

HOPIN je dnes s vyše 100 tisíc vybavenými objednávkami mesačne a stovkami vozidiel len v Bratislave jednoznačne najvyužívanejšou prepravnou platformou na Slovensku a podarilo sa nám preraziť aj za hranicami. Ak by sa náš príbeh začal písať v súčasnosti, hovorili by o nás ako o inovatívnych startupistoch. Pred takmer dekádou, keď sme začínali, u nás nikto pojem startup nepoznal, boli sme jednoducho začínajúcimi podnikateľmi, pre mnohých skôr skupinou naivných rojkov s príliš peknou víziou na to, aby sa nám ju podarilo zrealizovať.

Poďme však pekne po poriadku. Nemôžem povedať, že by som už na škole mal jasnú víziu svojej budúcnosti. A už vôbec by som si vtedy netipol, že raz budem pri zrode aplikácie, ktorá u nás úplne zmení spôsob objednávania taxíkov a vydláždi cestu ďalším hráčom. Bolo to skôr naopak. Keď som vyšiel zo školy, tak ako mnohí ďalší som nenašiel uplatnenie. Spočiatku som sa pretĺkal ako čašník, barman, neskôr ako obchodný zástupca. Neskôr som začal prenajímať autá taxikárom. Práve vtedy som sa začal pohrávať s nápadom priniesť nejaký systém, ktorý by pomohol zmeniť neefektívny systém objednávania cez dispečing, čo by pomohlo tak zákazníkom aj samotným taxikárom. Inšpiráciou bol podobný systém z Londýna – u miestnych taxikárov som videl krabičky s displejom, na ktorom im bežala adresa zákazníka.

Vtedy som však myšlienku na spustenie niečoho podobného zavrhol, pretože by bolo potrebné vybaviť množstvo taxíkov a taxislužieb špeciálnym a dosť nákladným hardvérom. Na to som nemal vôbec peniaze. Pôvodná myšlienka vyzrela až neskôr, keď sa smartfóny dostali do rúk bežných ľudí, čo nám otvorilo nové možnosti. Spolu s dvoma ďalšími spoločníkmi sme dali hlavy do kopy a v roku 2012 uzrela appka HOPIN svetlo sveta.

Obiehal som čerpacie stanice a stanoviská taxikárov

Predstavte si, že by vás niekto pred desiatimi rokmi vysadil na čerpacej stanici pri skupine taxikárov a dal vám za úlohu, aby ste ich presvedčili, že sa majú vykašľať na všetky vysielačky, dispečing a celý systém, cez ktorý fungovali od nepamäti. Že máte zázračnú mobilnú aplikáciu, ktorá to všetko nahradí a ešte k tomu im ju dáte na rok zadarmo.

Presne to som totiž robil na začiatku ja – kedykoľvek som zbadal niekde taxikárov, išiel som za nimi a snažil som sa ich presvedčiť, aby našu appku aspoň vyskúšali. Občas sa ku mne dokonca pridala aj moja žena. Pochopiteľne sme sa stretávali s obrovskou nedôverou. Taxikári tomu jednoducho nerozumeli, neverili, že niečo také môže fungovať a už vôbec nie tomu, že by ich to na začiatok nič nestálo. Samozrejme som to chápal.

Podarilo sa nám presvedčiť asi desať taxikárov, aby s aplikáciou jazdili. Približne toľko isto sme ich mali aj koncom roka 2013, po prvom roku fungovania.

Chcel by som byť dnešným startupistom

Priznávam, že niekedy závidím dnešným startupistom. Svoje nápady sa snažia pretaviť do reality v čase, kedy je spoločnosť naklonená mladým a odvážnym víziám. Byť startupistom je dnes jednoducho sexi. Stačí sa prejsť po bratislavských coworkingoch a ucítite tú atmosféru. Investori sú občas ochotní naliať svoje peniaze aj do nápadov, ktorých budúcnosť je veľmi otázna.

V čase, keď sme začínali, to tak nebolo. Pojem podnikateľ bol stále skôr nadávkou, Slovensko a vôbec celý svet sa spamätával z finančnej krízy. Všetko sme financovali sami z našetrených peňazí – vývoj, testovanie, paušály, mobilný internet, hardvér. Postupne som dokonca predával autá, ktorých prenájom pritom bol mojou obživou. Okolie ma od začiatku presviedčalo, že sa na to mám vykašľať, že to jednoducho nemôže fungovať. Je vtipné, keď si spomínam, ako mi niektorí ľudia hovorili, že aj keď by mohol môj nápad fungovať, prečo by sa to podariť presadiť práve mne, nejakému obyčajnému Martinovi Baranovi z paneláku.

Michal Pastier nám naložil tak, že nás od konca delili dni

V tej dobe robili Hospodárske noviny seriál, v ktorom ste mohli pred odbornou porotou odprezentovať svoj biznis plán. Porota zložená z veľkých mien slovenského biznisu vám dala spätnú väzbu a ak sa im projekt páčil, mohli ste získať mentoring a investora. Nám vtedy všetci tí ľudia povedali, že náš nápad je naozaj milý, ale že sme skôr idealisti, pretože sa nám nikdy nepodarí presvedčiť masu ľudí a taxikárov, že by niečo také mohlo fungovať. Najmä Michal Pastier zo Zaraguzy bol vtedy skutočne skeptický. Hovoril nám, že to nebude zarábať a budeme radi, keď sa cez našu aplikáciu urobí niekoľko tisíc objednávok.

Dnes vďaka tomu vieme, že sa môžu mýliť aj skúsení biznismeni. Svedčí o tom aj fakt, že sa cez HOPIN denne odvezie takmer 4000 ľudí denne a to iba v Bratislave. Vtedy nám to však také jasné nebolo a svetlá budúcnosť bola v nedohľadne. Po takejto jasnej a jednotnej reakcii štyroch rešpektovaných ľudí sme si spolu s ďalšími dvoma partnermi sadli a povedali sme si, že to teda asi naozaj nemá význam a mali by sme to zabaliť.

Pár dní po zverejnení nášho príbehu nám sám od seba zavolal investor s tým, že nášmu nápadu verí, a že by chcel získať podiel vo firme. A tak sme sa rozrástli na štyroch partnerov a získali sme ďalšie financie a mentoring, čo nám dalo energiu na rozbeh.

Ak by sa vtedy neozval, zhodili by sme to celé zo stola a išli by sme asi vykladať tovar do potravín. Bolo to veľmi tesné, to vám poviem. Dodnes si viem veľmi presne vybaviť, ako sme sa vtedy cítili.

Čo som sa za tie roky naučil?

Začiatky boli ťažké, ale dnes sa nám darí. Po prvom roku sme vôbec začali vodičom niečo účtovať a začali sa nám vracať prvé peniaze. Dnes každý rok rastieme a neohrozil nás ani vstup ďalších hráčov, ktorí pritom prišli s neférovými praktikami, ktoré ich aktivitu stavajú za hranu zákona.

Keď sa ma dnes niekto opýta, čo bolo za tie roky najťažšie, automaticky tipuje vstup Uberu, alebo jeho klonov. Keď však prišiel Uber na Slovensko, s našim biznisom to vôbec nepohlo. Nielen, že sme nepadli, naopak sme ďalej rástli.

Najťažšie bolo získať a udržať si dôveru ľudí. To sa nám darí hlavne na prísnej selekcii ľudí, s ktorými pracujeme. Každý vodič prejde pohovorom, kde sa ho pýtame na to, ako by reagoval v určitých situáciách a ak sa nám jeho reakcie nepozdávajú, nepostupuje ďalej. Ak je s niekým preukázateľný problém, automaticky ho od nás odstavíme.

Hlavne začiatky stáli brutálne veľa času. Dnes už v práci samozrejme netrávim toľko času, ako pri rozbehu, keď som pracoval do štvrtej ráno a po niekoľkých hodinách spánku som išiel pracovať ďalej. Často som napríklad prespával v kancelárii a domov som sa ani nedostal. Rodina však podnikaním trpí aj ďalej. Aj keď jej nemôžem venovať toľko času, koľko by som chcel, stojí stále pri mne. A za to som mimoriadne vďačný.

Dnes už je to lepšie, no stále napríklad platí, že po pracovnej dobe sú presmerované všetky hovory z podpory na mňa. Bežne sa mi tak stáva, že ma o druhej ráno budí prosba o nájdenie stratenej kabelky, alebo iná situácia, ktorú treba operatívne riešiť. Niekedy je to aj 10 hovorov denne. Nesťažujem sa.

Podnikanie mi na druhej strane umožňuje prežívať život naplno, nesedím zatvorený v kancelárii 8 hodín denne, ale pociťujem obrovskú dávku slobody. Naučilo ma tiež spoľahnúť sa na seba a na svoju intuíciu a schopnosti. To všetko sú výhody, ktoré vyvažujú zodpovednosť, ktorú ako podnikateľ nesiete za seba, svoju rodinu a za svojich zamestnancov.

Menil by som? Určite nie.

Teraz najčítanejšie