O tom, ako som sa (ne)stal „kandidátom Smeru“
Včera predseda Smeru na tlačovej besede povedal, že oceňuje spoluprácu s hlavným mestom a nezdá sa mu, že v meste treba “prepriahať”. Médiá samozrejme nelenili a obratom zo mňa vyrobili „kandidáta Smeru“.
Moje stanovisko je jasné. Kandidujem ako nezávislý, rovnako, ako som kandidoval pred 4 rokmi. Cítim sa tak skrátka lepšie, slobodnejšie, nemám žiadne väzby, ktoré by som musel nejako kompenzovať alebo splácať. Zároveň to ponúka väčšie možnosti spolupráce. Pretože súhlasím s jedným z predvolebných hesiel – „Bratislava potrebuje spoluprácu“. Ale v prvom rade s vládou: pretože bez konštruktívnej spolupráce s vládou nepresadíte nič podstatné, ani plán “b”, ani plány “c” až “z” – pretože na to nemáte buď peniaze, alebo kompetencie, alebo oboje. To je skrátka realita väčšiny rozprávkových sľubov nováčikov v komunálnej politike, ktorí o nej tušia len málo, prípadne vôbec nič. A v tomto oceňujem napríklad prístup starostu Vajnor Jána Mrvu, ktorý aspoň ľudí neoblbuje páčivými, ale totálne nerealistickými nezmyslami. Pretože má skúsenosť.
Spolupráca s vládou je kľúčová pri finančnej podpore mesta, pri vyjednávaní legislatívnych zmien, ktoré sú nutné a potrebné v každodennom fungovaní mesta, ale aj pri veľkých problémoch, na ktoré v meste narážame. Ide o peniaze na veľké investície – napríklad do nových ciest, alebo financovanie eurofondových projektov (bez ktorých by neboli ani nové električky, ani Starý Most). Ide aj o zmeny zákonov, ktoré sú nutné napríklad pre doriešenie náhradného nájomného bývania, alebo pre odblokovanie stavby cyklotrás. A ide aj o náročné projekty, ako sanácia toxickej skládky vo Vrakuni, alebo zelené projekty, ako sú nová chránená oblasť Pramene Vydrice a návrh národného parku Malé Karpaty. Bez spolupráce s ministerstvami by nebola ani opravená cyklocesta na hrádzi, ani posilnené vlaky z blízkych miest a obcí. Všetky tieto veci musí každý jeden zodpovedný primátor riešiť s vládou – kde sú aktuálne ministri za Smer, SNS aj Most-Híd. Taká je politická realita. Rovnako spolupracujem so županom z pravicovej opozície, ktorý síce teraz kampaňuje, lebo musí voliť Jana Mrvu, ale som si istý, že po voľbách opäť nájdeme spoločnú a hlavne konštruktívnu reč. Tak, ako tomu bolo doteraz.
Politicky pochádzam z úplne opačného pólu. Bol som členom SDKÚ-DS a hodnotovo do pravého stredu stále patrím. To mi je však v komunálne na figu. Nevidím zmysel v tom, aby som sa s vládou doťahoval o tom, či je niečo pravicové, alebo ľavicové: v komunálnej politike za podstatné považujem výsledky, ktoré zlepšujú každodenný život Bratislavčanov. A hoci som nedosiahol všetko, čo som chcel, pravda je taká, že spolupráca mesta a vlády bola najlepšia za posledné dekády. A to vrátane období, keď boli vlády a primátori z toho istého politického tábora. Toto považujem za úspech a bez akýchkoľvek výhybiek je fér povedať: za toto vláde patrí moja vďaka.
Komunálne voľby nie sú o stranách, ale o kandidátoch, o ich výsledkoch a programoch. Vážim si podporu každého jedného občana, bez ohľadu na jeho stranícke preferencie. Chcem byť primátorom všetkých ľudí, ktorí vidia pozitívne zmeny v meste – od opravených ciest, lepšej MHD, cez kvalitnejšiu zeleň, až po opravené verejné priestory, ktoré roky chátrali. To je moja vizitka a zároveň ponuka do týchto volieb.
