Denník N

O tom, ako som sa (ne)stal „kandidátom Smeru“

Včera predseda Smeru na tlačovej besede povedal, že oceňuje spoluprácu s hlavným mestom a nezdá sa mu, že v meste treba “prepriahať”. Médiá samozrejme nelenili a obratom zo mňa vyrobili „kandidáta Smeru“.

Moje stanovisko je jasné. Kandidujem ako nezávislý, rovnako, ako som kandidoval pred 4 rokmi. Cítim sa tak skrátka lepšie, slobodnejšie, nemám žiadne väzby, ktoré by som musel nejako kompenzovať alebo splácať. Zároveň to ponúka väčšie možnosti spolupráce. Pretože súhlasím s jedným z predvolebných hesiel – „Bratislava potrebuje spoluprácu“. Ale v prvom rade s vládou: pretože bez konštruktívnej spolupráce s vládou nepresadíte nič podstatné, ani plán “b”, ani plány “c” až “z” – pretože na to nemáte buď peniaze, alebo kompetencie, alebo oboje. To je skrátka realita väčšiny rozprávkových sľubov nováčikov v komunálnej politike, ktorí o nej tušia len málo, prípadne vôbec nič. A v tomto oceňujem napríklad prístup starostu Vajnor Jána Mrvu, ktorý aspoň ľudí neoblbuje páčivými, ale totálne nerealistickými nezmyslami. Pretože má skúsenosť.

Spolupráca s vládou je kľúčová pri finančnej podpore mesta, pri vyjednávaní legislatívnych zmien, ktoré sú nutné a potrebné v každodennom fungovaní mesta, ale aj pri veľkých problémoch, na ktoré v meste narážame. Ide o peniaze na veľké investície – napríklad do nových ciest, alebo financovanie eurofondových projektov (bez ktorých by neboli ani nové električky, ani Starý Most). Ide aj o zmeny zákonov, ktoré sú nutné napríklad pre doriešenie náhradného nájomného bývania, alebo pre odblokovanie stavby cyklotrás. A ide aj o náročné projekty, ako sanácia toxickej skládky vo Vrakuni, alebo zelené projekty, ako sú nová chránená oblasť Pramene Vydrice a návrh národného parku Malé Karpaty. Bez spolupráce s ministerstvami by nebola ani opravená cyklocesta na hrádzi, ani posilnené vlaky z blízkych miest a obcí. Všetky tieto veci musí každý jeden zodpovedný primátor riešiť s vládou – kde sú aktuálne ministri za Smer, SNS aj Most-Híd. Taká je politická realita. Rovnako spolupracujem so županom z pravicovej opozície, ktorý síce teraz kampaňuje, lebo musí voliť Jana Mrvu, ale som si istý, že po voľbách opäť nájdeme spoločnú a hlavne konštruktívnu reč. Tak, ako tomu bolo doteraz.

Politicky pochádzam z úplne opačného pólu. Bol som členom SDKÚ-DS a hodnotovo do pravého stredu stále patrím. To mi je však v komunálne na figu. Nevidím zmysel v tom, aby som sa s vládou doťahoval o tom, či je niečo pravicové, alebo ľavicové: v komunálnej politike za podstatné považujem výsledky, ktoré zlepšujú každodenný život Bratislavčanov. A hoci som nedosiahol všetko, čo som chcel, pravda je taká, že spolupráca mesta a vlády bola najlepšia za posledné dekády. A to vrátane období, keď boli vlády a primátori z toho istého politického tábora. Toto považujem za úspech a bez akýchkoľvek výhybiek je fér povedať: za toto vláde patrí moja vďaka.

Komunálne voľby nie sú o stranách, ale o kandidátoch, o ich výsledkoch a programoch. Vážim si podporu každého jedného občana, bez ohľadu na jeho stranícke preferencie. Chcem byť primátorom všetkých ľudí, ktorí vidia pozitívne zmeny v meste – od opravených ciest, lepšej MHD, cez kvalitnejšiu zeleň, až po opravené verejné priestory, ktoré roky chátrali. To je moja vizitka a zároveň ponuka do týchto volieb.

Teraz najčítanejšie

Ivo Nesrovnal

Narodil som sa v Bratislave 19. mája 1964. Bývali sme na Jelačičovej. Po ukončení gymnázia som chcel študovať históriu, lebo dejiny ma vždy priťahovali. Nakoniec som však išiel na právo. Vo vzdelávaní som pokračoval ďalej na univerzitách v USA, Nemecku a Francúzsku. Profesionálnu dráhu som začal v Akadémii vied a ako právnik som mal tú česť pracovať so skvelými ľuďmi v kancelárii prezidenta Václava Havla. Ako advokát som žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Trinásť rokov som spoluviedol pobočku renomovanej medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Dlhšie som žil v Hamburgu, Štuttgarte, dobre poznám Viedeň, Mníchov, Zurich či Kodaň. Po návrate zo zahraničia som ostal z mnohých vecí v Bratislave nemilo prekvapený. Odstup od západnej Európy sa zväčšil, Bratislava strácala konkurencieschopnosť a vypadla z rebríčkov kvality života. V roku 2009 som preto vstúpil do komunálnej politiky a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. Pochopil som, že keď chce človek meniť veci, mal by začať niečo robiť. Pre mesto sme spolu s kolegami, mestskými poslancami vykonali kus roboty. Snaha vyvrcholila v roku 2014 zvolením za primátora hlavného mesta SR Bratislava.