Modré čiary, parkovanie, politici a stavebné konanie

Modré čiary v Trenčíne sú symbolom parkovacej politiky mesta a pre mnohých sú modré čiary červeným súknom, a bez ohľadu na ich užitočnosť ich chcú zrušiť. Odkedy sú v okolí môjho bydliska modré čiary, dá sa tu takmer normálne parkovať, a nielen tu. Skoro všade, kde sú modré čiary. Vybral som ti tento príklad, lebo na ňom sa dá demonštrovať možnosť, ako ich ovplyvniť a ako žiadať tých, ktorí sú za to zodpovední, či sa jedná o poslancov alebo mesto, aby výsledok bol akceptovaný a prijatý drvivou väčšinou účastníkov. Súčasne sa môže stať impulzom, ktorý posunie využívanie elektronických služieb štátu na vyššiu úroveň a priblíži štátnu moc k tým, v prospech ktorých sa vykonáva ako služba. Ak prejdú projekty sitom súhlasu dotknutých účastníkov, tak bude to len z jedného dôvodu: boli dobré.

Vo väčších mestách, alebo aj VÚC a na úrovni štátu predstavujú investície do infraštruktúry značné percento rozpočtu, pričom o ich o nich nerozhodujú tí, ktorých sa to týka, ale spravidla len orgány štátnej moci a verejnej správy a verejnosť je odkázaná viac menej na účasť cez verejnú vyhlášku. A ak nesledujete príslušné stránky stavebných úradov vo svojom meste, a niekedy aj v susedných obciach, tak vám ľahko môže vyrásť pred vašimi oknami niečo, čo by niekoho so zdravým rozumom ani nenapadlo postaviť. A často krát sú to stavby, ktoré realizuje samospráva alebo štát.

V mojom prípade sa jedná o parkovanie pri dome, kde bývam. Modré čiary zmenšili počet parkovacích miest, z chodníka spravili jednosmernú cestu pre autá, a na nej ponechali aj cyklistov a chodcov, nehľadiac na to, že v blízkosti je škola (a chodník sa týmto takmer zničil). Pre chodca nie je príjemné, ak ide za ním auto po celej dĺžke domu, alebo ako šoférovi mi nie je príjemné, ak ide predo mnou mamička s kočíkom a nemá kde uhnúť. A to nehovorím o arogantných vodičoch, ktorí parkujú tak, že sa nedá prejsť alebo vojdú v pohode do protismeru, veď idem len na chvíľu do lekárne. Ak ste námietku nedali, tak ste spravili chybu. Mal som dve, jedna bola akceptovaná pri zmene, druhá sa rieši. Na základe našich požiadaviek mesto túto časť pridelilo projektantovi, ktorý vyriešil takmer všetky problémy, ktoré sa týkali tejto lokality – komunikoval s nami a navrhol riešenie, ktoré nezmenší plochu zelene, nezmenší počet parkovacích miest a obyvatelia domu s tým súhlasia. Myslím, že mesto a poslanci by mali ísť cestou, kde umožnia obyvateľom byť účastníkmi stavebného konania – a ak sa účastníci dohodnú v rámci možných limitov, mesto to potvrdí dohodou vo forme realizácie stavby.

Ale môže sa týkať iných stavieb. Môže sa to týkať diaľnice, viď spor Cintra Porr a Asociácie bratislavských vodáckych klubov. Je celkom zrejmé, že problémy určite vzniknú, ale dajú sa riešiť. A ak sa do riešenia zapojíte, tak sa môže stavba a aj parkovacia politika zmeniť. Alebo z opačného konca, investor si dá pozor, aby projektant navrhol takú stavbu, ktorá bude z tohto uhla pohľadu realizovateľná.

Stavebný zákon č.50/1972 Z.z. pomerne presne špecifikuje účastníkov konania a nebyť odkazu na zákon č.24/2000 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by ste sa vo väčšine ani účastníkom nemohli stať. V zásade výsledkom tohto zákona sa môže účastníkom stavebného konania stať ktokoľvek, kto sa cíti týmto konaním dotknutý. S týmto názorom so mnou nebudú určite súhlasiť stavebné úrady, lebo „my tu máte desiatky stavebných konaní a viete si predstaviť, koľko pracovníkov by sme potrebovali, aby sme ich všetkých oslovili?“. Viem. Možno ani jedného. Súčasné informačné systémy, ktoré sú v správe štátu to vedia spraviť. Stačí len chcieť žiadať takúto službu. A súčasne žiadať potenciálnych účastníkov o aktiváciu svojich elektronických schránok. A myslím, že už je vám jasné, o čom hovorím.

Navrhujem, aby štát alebo obce v prípade verejných stavieb, prípadne stavieb, ktoré síce nie sú posudzované cez zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie alebo stavby, ktorých existencia môže ovplyvniť širšie okolie boli automaticky do stavebného konania zaradení dotknutí vlastníci a nájomcovia a nečakalo sa, až sa ozvú na základe verejnej vyhlášky. Stavebný zákon to umožňuje. Nech sa parkovacia alebo stavebná politika robí po menších lokalitách a so súhlasom účastníkov, prípadne len na jednom stavebnom úrade (napríklad cyklotrasy, prechádzajúce Trenčínom riešia stavené úrady minimálne dvoch obecných úradov). To isté nech platí aj o ostatných stavbách, kde sú spravidla účastníkmi len vlastníci susedných pozemkov, ale dosah niektorých stavieb je častokrát niekoľko blokov alebo dokonca ulíc.

Ak sa stavia, tak stavby po ukončení volebného obdobia nezmiznú, ale budú tu ďalšie desiatky rokov. Myslím si, že náklady spojené s týmto procesom sa vrátia vo forme dôvery zástupcov, ktorých volíme raz za štyri roky. Štát, mestá a obce majú dostatok informácií o účastníkoch a v súčasnej dobe ich dokážu efektívne identifikovať. Myslím, že z tohto pohľadu je takýto spôsob aktívnej a automatickej účasti občanov odôvodniteľný a potom budú všetci predkladať také projekty, ktoré si budú vedieť obhájiť.