Denník N

28.10.2018 – sté výročie príchodu demokracie na Slovensko

Lepší život nám neprinesie autoritatívny štýl vládnutia, ale posilnenie demokratických inštitúcií a hodnôt, ktoré chránia občanov pred zneužívaním moci. Napriek pokroku v uplynulých desaťročiach máme stále čo vylepšovať.

Vznik prvej Československej republiky znamenal historicky prvé štátne sebaurčenie Slovákov a politicky ukotvil česko-slovenskú vzájomnosť. Prinajmenšom rovnako dôležitý, hoci vo verejnej debate menej rezonujúci, je aj príchod demokracie. Tá sa k nám dostala po prvý raz práve vďaka udalostiam, ktoré symbolizuje 28. október 1918.

Po prvý raz sa na našom území podarilo prelomiť vládu privilegovanej šľachty a panovníckeho rodu v prospech demokraticky zvolenej vlády. Právo mocnejšieho ustúpilo rovnakému právu pre všetkých, cenzúra začala ustupovať slobode tlače. Politiku aj výkon moci začali v oveľa väčšej miere formovať hodnoty ako sloboda, rovnosť, tolerancia, spravodlivosť a solidarita, ktoré boli v ostrom protiklade s dovtedajšou politikou založenou najmä na privilégiách, násilí a egoizme.

Pohľad na uplynulých sto rokov v našich dejinách ukazuje, že demokracia to vôbec nemá ľahké. V prvej Československej republike vydržala 20 rokov, keď ju v roku 1938/39 nahradil na takmer sedem rokov fašizmus. Krátky pokus o obnovu demokracie po druhej svetovej vojne prerušil na ďalších 41 rokov prevrat komunistov a nástup ich diktatúry v roku 1948 a s pomocou cudzích vojsk aj v roku 1968.

Ani návrat demokracie po roku 1989 nebol priamočiary. Autokratický „mečiarizmus“ prekazil až ďalší osmičkový rok 1998. A zápas o demokraciu sa stále neskončil. Príchod fašistov do parlamentu, obdiv popredných politikov k autokratom po celom svete, populizmus. Korupcia a snaha o ovládnutie inštitúcií – aktuálne Ústavného súdu SR, ktoré majú chrániť ľudí pred zneužívaním moci. To všetko sú dnešné hrozby pre demokraciu.

Za posledných sto rokov sme zhruba polovicu času mali demokraciu a polovicu diktatúru. Na konci prvej demokratickej periódy sme patrili medzi najvyspelejšie štáty na svete. Na konci komunistickej diktatúry sme už hlboko zaostávali za demokratickým svetom v životnej úrovni, dĺžke života či v zdraví obyvateľstva. Príchod demokracie a trhovej ekonomiky po roku 1989 postupne priniesol slobodnejší život a aj výrazný rast životnej úrovne. Dnes všetky dostupné ukazovatele potvrdzujú, že sme sa v absolútnom vyjadrení nikdy nemali lepšie a zmiernili sme aj zaostávanie za vyspelými krajinami.

Ako bude vyzerať nasledujúcich sto rokov? Vzhľadom na vyššie spomenuté hrozby a s nimi súvisiacu frustráciu časti obyvateľstva sa dá očakávať, že zápas o demokraciu bude pokračovať. Zlou predzvesťou sú aj útoky autoritatívnych politikov na nezávislé súdy, akademické inštitúcie, médiá, či mimovládne organizácie v okolitých štátoch, a tiež oslabovanie demokracie v USA. Práve sté výročie príchodu demokracie na Slovensko je dobrou príležitosťou, aby sme si pripomenuli, že to nie je správna cesta. Lepší život nám neprinesie autoritatívny štýl vládnutia, ale posilnenie demokratických inštitúcií a hodnôt, ktoré chránia občanov pred zneužívaním moci.

Napriek pokroku v uplynulých desaťročiach máme stále čo vylepšovať. V kvalite demokracie zaostávame za mnohými štátmi, čo vidieť v nízkej dôvere v políciu, súdy a iné inštitúcie. Ale napríklad aj v rozšírení korupcie, politickej apatie či nedostatku tolerancie a solidarity s ľuďmi v núdzi. Až keď toto prekonáme, môžeme v kvalite a dĺžke života dobehnúť aj najvyspelejšie demokracie.

 

Peter Goliaš

riaditeľ INEKO

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

INEKO

INEKO

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.