Denník N

Ako nám pomôže čakať aj negatívnu skúsenosť

Prečo každá skúsenosť nemôže byť príjemná, dedukuje zo Starého zákona absolventka žurnalistiky Magdaléna Paluchová

Nedeľa 28. október 2018 – Kniha žalmov – Ž 126, 1-2b. 2c-3. 4-5. 6.

Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, *

boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti *

a jazyk plný plesania. R.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: *

„Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán *

a máme z toho radosť. R.

Zmeň, Pane, naše zajatie *

ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, *

s jasotom budú žať. R.

Keď odchádzali, idúcky plakali *

a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *

a svoje snopy prinesú. R.

Keď kosti rastú, majme z toho radosť

Magdaléna Paluchová /blogerka/

Keď rastú kosti, bolí to, no nie je na tom nič zlé, naopak. To nám rozprávali v detstve, vlastne, ďakujem za to, bolo to najzrozumiteľnejšie a ako príklad to celkom dosť vysvetľuje aj dnes. Nuž, kto by to bol povedal. Očakávali by sme, že budeme múdrejší.

Neveríme, že život má byť ťažký.

Napísať úvahu je jednoduchšie, ako napísať príklad. Nikdy som nič z tých vecí, čo považujem za skutočne strašné, nezažila. Vymýšľala by som si o nich. Jedinou strašnou bolo, keď veľmi dobrý kamarát odišiel na večnosť. Ale bol mladý, ale mohol ešte žiť. Všetka racionalita sa vtedy kamsi tratí, s ňou aj kus viery, že takto to má byť. Takto to má byť? Takto zlostný mám chodiť spať? Dnes ani neviem, ako sa tá rana zacelila. Neviem si spomenúť. Asi som to kdesi medzi popieraním a hnevaním sa musela pochopiť. Človek vtedy začne lepšie vnímať vlastnú smrteľnosť. Lepšie pre seba. Zo škaredých vecí, spásna myšlienka a akási pripravenosť. Že ak to znova udrie…

O strašných veciach človek číta v knihách Svetlany Alexijevič, cíti ich vo filmoch o neslobode, počuje ich cez steny susedov. Rany, ktoré by sa mohli liečiť niekoľko životov. A my na to máme jeden. Ako sa vyrovnať so strašnými vecami? Neviem. Naopak, celkom iste viem, že keby zrazu strašidelnosť udrela, zle by som ju niesla. Sama sebe som bola zlým príkladom. Dobre si pamätám, kedy moja pýcha ustupovala pokore, keď som nebola silná, keď sa filozofia nevyrovnala tomu, ako naozaj to prežiť. Ale viete čo? Aj keď bolo zle, bolo vlastne dobre.

Keď odchádzali, idúcky plakali *

a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *

a svoje snopy prinesú.

Na stole mám zarámovanú výšivku ,,život má byť ťažký“. Sarkazmus. Ktokoľvek sa však mojou izbou mihne, povie: ,,Je to negatívne“. Nie je. Chceme žiť ľahko. Hodiť kapsule do myčky, zviesť sa v pikape, zaplatiť mobilom. A duša čo? Ak si raz spomenieme, budeme ju hľadať v triedenom odpade? Ak sa nenamáha, zakrpatie. Ako sval. Ako rozum. Ako moja ruština.

Neviem si predstaviť rásť autentickejšie ako cez skúsenosť. Hovorím o skúsenosti, ktorá nie je príjemná. Fakt som sa ako dieťa narevala pri matike; neurobilo to zo mňa lepšieho počtára. Ale viem si dnes vyrátať, že nemáme šancu, nemáme právo a vlastne, nemáme ani na výber, odstrániť ťažkosti z nášho života. Udrú znova. A zase. Treba si s nimi dať rady.

Občas Mu neveríme, že na to máme všetky predpoklady, všetko osivo na siatie. No keď sa vrátime opäť k sebe, tam, na miesto, kde sa počúva dušou, vrátime sa s jasotom. Keď prekonáme niečo ťažšie, cítime ozajstné šťastie. Nie je to preto, že sme šťastlivci, že sa nám niečo pošťastilo, je to preto, že si ten pocit zaslúžime. Niečo sme dokázali sami a je to fér k tomuto životu. K Bohu? Preto tá satisfakcia. Je to ako požehnanie, ako úľava, je to akoby sme získali nejaké osobné body. Vtedy cítime, že sme pochopili, že sme vyrástli, že

,,Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.“

,,Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Nehovoriac o tom, že niekedy môžeme byť príkladom.

Po matike prišli iné skúšky a niektoré mi zrovna prechádzajú cez rozum. Je dobré si pripomenúť, že má zmysel to vydržať. Asi som aj ja prepočula to Božie. Plačeme, sme netrpezliví, On nás nechá priniesť naše snopy a ešte aj jasať. Inak by to asi nešlo; naučiť nás, že všetko zlé na niečo je dobré, že tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať, že život má byť aj ťažký, že

per aspera ad astra.

Ako ináč nám to ešte treba… Nuž, čakali by sme, že budeme múdrejší.

Diskusia pokračuje na Facebooku:

seriáli komentárovliturgickým čítaniam používame tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a rád by sa trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení. 
Autori 
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. 
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku. 
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.