Denník N

Neporozumenie

V svete kde sa majú všetci lepšie, tak radikálne postoje. Bláznivý zvestovateľ apokalypsy, ktorý symbolicky postával na ulici s transparentom o konci sveta, má dnes najväčší potenciál osloviť. Spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdelená a čím viac je rozdelená, tým viac jej to dáva zmysel, že pravda je niečo polarizované, záchrana sveta jasná ako facka, čo je zlé a čo dobré, čo s tým, že to polovica spoločnosti vníma inak. Sloboda je nutne dejiskom problémov, ktoré v totalite nepoznáme, v totalite nie je čas, musíme k onej totalite zo strachu predstierať lásku, k „zodpovednosti“ nakoniec donúti násilne všetkých nie iba nás. Čo v svete plnom slobody, kde zodpovednosť zlyháva takmer vo všetkých oblastiach, lebo je podrobená slobodnej voľbe?

Neporozumenie. Tolerancia, zodpovednosť, aj sloboda, symbolicky vybrané z bonboniéry života, kde sa komu ako hodí. Žijeme vo svete voľného presvedčenia a u koho táto voľnosť dospeje až k pocitu postmodernej dekadencie, ktorá nie je na nič viazaná, hľadá v minulosti niečo čo by prevalcovalo dilemu, ktorú mu táto sloboda prináša.

Buď chceme chrániť ustálené hodnoty na mieste kde žijeme alebo naopak zachraňovať rozpadajúci svet vonku, vždy na úkor tej druhej veci, často s dvojakým metrom k prístupu. Hovoríme o slobode názoru, o tolerancii, slobode názoru šíriť aj zlo, klamstvo a násilie. O tolerancii, keď často bojujeme viac o virtuálne právo vybraných skupín a to ostatné nás nezaujíma, ani nechceme rozumieť, kým to bezprávie nepôsobí dostatočne exoticky.

Nerovnoprávnosť renomé a uznania, bojujú o ňu odlišní aj tí sociálne slabší, často na opačných frontoch, prezentujú to prečo si zaslúžia viac renomé a uznania ako majú, a zaslúžia, len o to bojujú nie vždy dobrým spôsobom a tiež tým niekedy prekryjú problémy pálčivejšie, pre niekoho existenčne kritickejšie. Dať prednosť tým v núdzi má prednosť pred našimi ideálmi. Tak ako aj riešiť núdzu, ktorá je k nám najbližšie a neoslovuje nás z opačného konca sveta, lebo na ňu máme najmenší dosah.

Riešenie ale môže prinášať so sebou riziko. Niekto toto riziko zveličuje a hypuje, iní ho ignorujú, zosmiešňujú alebo rozmazávajú. Pomoc neznamená dať, ale hlavne porozumieť. Obeť často musí byť aj liečená, lebo je na nej otisknutá stopa tyrana, ktorý takto svoju obeť zasiahol na celý budúci život. Obete tiež môžu narastať aj pod vplyvom nezodpovedného prístupu spoločnosti, ktorá nebráni (nedostatočne bráni) okolnostiam pre vznik ďalších.

Žijeme vo svete, kde sa nič nedáva zadarmo, ale mohli by sme vedieť pomôcť aspoň ľuďom v kritických situáciách, ak o onú pomoc sami stoja. Sú súčasťou našej spoločnosti a prichádzajú aj zvonku. A áno, sú aj takí, ktorí núdzu iných zneužijú vo svoj prospech.

Nemôžeme si vybrať, komu budeme rozumieť, musíme sa naučiť rozumieť všetkým skupinám na rôznych frontoch, nie preto aby sme so všetkými súhlasili, ale aby sme chápali príčiny, prečo sú ľudia takí aj onakí. Aby sme chápali prečo to niekto robí zle. Lebo poznať ideálne riešenie je ľahké. Ale kto chce realizovať zmenu k lepšiemu, musí pochopiť hlavne kamene úrazu, prečo niečo niekde funguje horšie ako by mohlo.

A také porozumenie, celej tej odlišnej spoločnosti, to je opak presvedčenia. Presvedčenie to je také uzamknutie sa pred porozumením, medzi tými „svojimi“, ktorí nás nikdy konfrontačne neposunú k videniu iného sveta, kde je celá diskusia iba tak naoko, medzi ľuďmi, ktorí sa naučili vnímať niečo podobne, teda niekedy podobne chybne, zdieľajú svoj spoločný omyl.

V mene dobra, nie je nič vybrané. Dobro sa nerodí v ideálnom svete predstáv. Buď sa v realite uskutoční niečo čo ľuďom pomohlo alebo čo im ublížilo, niekedy sa uskutoční niečo čo splodí oboje, nemusí byť tak nemožné postihnúť a vyzistiť, čoho je kde prečo viac. Pre niekoho kto chce naozaj poznať a porozumieť, nie byť iba presvedčený.

A niečo sa nám nepodarí, niektoré veci potrebujú čas, viac ako generáciu, viac ako jeden ľudský život, storočia, niektoré tisícročia. Revolučne sa dejú veci pod tlakom, evolučne, keď sú ľudia ochotní prijať trpezlivo pomalú zmenu, učiť sa z vlastných chýb, teda ochotní porozumieť celej spoločnosti, nie rozumieť iba svojmu uhlu pohľadu.

Je vždy ťažšie prekonať svoje vlastné omyly, než presvedčenie človeka, ktorý to vidí inak. Výzvu máme viac v zmene seba, než v zmene ostatných na ideálnych. Hľadanie a pokusy o nájdenie pre tie najšalamúnskejšie možné riešenia v prospech všetkých, s ich porozumením a nie bez ich porozumenia, je to možno viac ako sa snažiť zachrániť iných namiesto nich, ale nerozumieť im. Najšalamúnskejšie riešenie nemusí vôbec pôsobiť dokonalo, len vlk je sýty a koza celá. Lebo sme porozumeli! Pravda vlkov a pravda kôz niekedy toto vylučuje, potom asi nie sú tou správnou cestou.

Teraz najčítanejšie