100 rokov s bratmi Čechmi
Z tých 100 rokov spoločného bratstva som si užil bezmála 20 a to teda, verte mi, vrchovate a plným duskom. A tak vďaka…. Vdaka za všetky krásne seriály, ktoré ma formovali. Za všetkých tých dobrých Rodákov, mnoho tej čistej Dobrej vody, ostro hukajucej Sanitky a i ten vzdialenej Nemocnice, až tam niekde, na okraji mesta.(….) p. Dietl, p. Hubac, kde ste!? Príde mi tu bez Vás pusto… Vdaka za texty piesní, ‚v ktorých som naozaj‘ žil’… Kam asi odcvalal posledný kovboj?! . .. Vdaka p. Borovec a p.Ritir…aj za Bratricka, čo by mel zavirat vrátka, však Karle… Vdaka za bezpocetne vtiiipky, na ktorých sa doteraz, na počudovanie sa ostatných, sám pre seba smejem… Tak kurva Bolek, NAZDAR! .. Vdaka za p. Hrusinskeho, frajera Bartaka a p.Vinklara …Vdaka za p.Menšika a aj za ‚tu Bohdalku‘ ….úprimne vdaka za tie čarovné časy spoločného a neobyčajne pokojného socialistického detstva, keď sme všetci mali ešte, TY VOLE!,… ‚furu času a spali sme v obilí ‚…No proste, k neuvěření!!!!… No nesvietilo vždy slnko a tak vdaka aj za tie, povedzme, ‚ Báječné leta pod psa’… A hold, už nám ‚lasko není 20let a už nám není ani 25 a i kdyz moc krásne leta jsou, nebrali by sme je uz zrejme ani náhodou’… ‚Ste naši lásky nám proste přibily vrásky’… To sa niekedy stáva….všetko je tak ako ma byt… Každý máme vlastnú radosť a vlastnú hanbu… Každý vlastnych hrdinov, no aj vlastných bezpočetných malých doktorikov Cvachov… Sme každý na tom svojom… sme si hádam, dúfam vzacnejsi… V dobrom si chybáme… Tak to teraz je! …prešlo 100 rokov… Bolo mi – bolo nám, potesenim!… Michal, pamätáš(?!) , spival si to tehdy takhle: ‚Po každé jsem vstal a skoušel jít… Pro tu čest že směl jsem vámi žít!‘
