Denník N

Zrozumiteľný priemer

V perexe je úryvok z prejavu W. Wilsona, kde definoval slávne Fourteen Points

Výročia – oslavy sú pre človeka veľmi dôležité. Môžeme povedať, že tým istým spôsobom ako napríklad rituály. Sú v podstate nevyhnutnosťou rovnako ako spomienky. Známy začiatok.

Málokto si už osobne pamätá časy blízko vzniku prvého Československa. Všimnime si, že si dnes historici nešklbú vlasy, či to teda bol génius filozofa Masaryka, či geopolitický plán idealistu Wilsona aj s jeho veľkorysými a nie náhodnými 14 bodmi, či proste múdra diplomacia Veľkej Británie alebo toho starého – dobrého Francúzska, ktoré si vážilo toho, ktorého sme si dlho nevážili doma – generála Štefánika.

V týchto dňoch, keď akosi pričasto konštatujeme, aké je úžasné, že sme vznikli, dokonca, že sme sa ešte aj pokojne rozdelili, čo nám to prinieslo, kým sme sa stali, musíme konštatovať, že ešteže máme spomienky, nech už sú aj skreslené. Ľudia, ktorých fascinujú humanitné či spoločenské vedy, astronómia, biológia, geológia a ďalší, sú proste neužitoční, neefektívni, nevýkonní, treba to spočítať, zredukovať, optimalizovať, neplytvať… Aké teórie, aké myšlienky… Ale čo nám teda zostáva do budúcnosti – výhliadky na žiadnu minulosť?

Želám si, aby sme neplytvali ani pietou v podobe centimetrov štvorcových na pomníky (možno ešte pre tých šibnutých, ktorým to však zo srdca doprial Filan), ani pietou na ploché kvetinové pokrývky.

V posledných dvoch vláknach som spropagovala projekty, ktoré nedostanú priestor asi v žiadnom z domácich čítaných denníkových formátov na nejakú recenziu. Nemám ten pocit podľa úrovne ich ladenia, toho, čo preferujú, aké medaily, ocenenia, vnucujúce sa témy a háčiky.

V týchto časoch je viac ako strašné, že dnešný narodeninový oslávenec Ramazzotti už vyše 20 rokov nedal na album žiadnu slabšiu pieseň. Dovolil si nakrútiť video až v terra promessa na Floride, v modrom obleku, ktorý je neodškriepiteľne vhodný kedykoľvek (viď film Dobrý ročník) a zase raz bude lacno odbitý, ergo nepochopene, hoci motív viac ako aktuálny.

A kto skutočne znesie Vertigo, deviatu skladbu na Bocelliho albume? Kto sa nechá strhnúť tým nápadom, odloží v istom momente z rúk všetko, pretože neodbytný talent autora pri piáne?

Povedala by som, že sa ešte musíme zamyslieť aj nad tým, kde sa stratila náročnosť populárnej piesne. Pretože sme slovenčinu, češtinu dokázali nie tak dávno uchopovať na lyrickej, hudobnej, ikonickej, ironickej nôte… Mal by nám začať chýbať aspoň zrozumiteľný priemer nielen súkromne.

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Snažím sa mať rada aj poéziu v próze - ten padací most, ktorý si musí každý strážiť sám. Z menej známych, ale zaujímavých stránok odporúčam www.ostium.sk.