Denník N

Ona

Erika je hrozbou…

Smiem, nesmiem, všetko je založené len na týchto dvoch protipóloch. Veľmi nad tým nerozmýšľam, ani nemám kedy. Radšej si sadnem k počítaču. Tam začína môj svet, žiadne príkazy, zákazy, usmernenia. Rozhodnem sa sám.

Ani dnešné ráno sa neodlišovalo od ostatných. „Dobré ráno, miláčik,“ vítala ma matka s úsmevom v tvári. „Ocko je pracovne odcestovaný, celý tento týždeň, vieš,“ vysvetľovala s nadšením. Možno to cíti ako povinnosť, jednoducho zdôvodniť jeho neprítomnosť. Viem, neviem, skoro jedno, nič sa nemení. U nás doma bežný jav, otca takmer nevidím. Áno, je to chlap, to viem povedať. S ostatným je to horšie, aj jeho portrét by bol pre mňa problém. Spoločný vzťah? Asi nie, nemal kedy vzniknúť. Obchody, to je jeho, ja nie som v zozname. Chyba? Možno kedysi dávno.

Telefón, zvoní. „Áno, viem, ešte som sa k tomu nedostala,“ chlácholí matka jednu zo svojich klientiek. Nestačí, chodí z rohu do rohu miestnosti a hľadá argumenty. „To je zase deň, tu máš vajcia,“ pozerá na mňa a tlačí predo mňa misu s troma vajíčkami. „Zvládneš to, však?“ Čo jej povedať, vajcia sú zdravé, nie je to najhoršia potravina a sú celkom variabilné. Pravda je neúprosná, jem ich každý deň od začiatku týždňa. Ale držať ju tu nebudem, hemendex by som zvládnuť mal.

„Podáš mi tú tašku?“ volá na mňa z predsiene. Už ju nesiem, chcem byť dobrý syn. „Vyprevadím ťa,“ ponúkam sa dobrovoľne. „Skloň sa,“ pobáda ma, na líce mi vtisne bozk. „Tak do hodiny príde Erika,“ dáva mi na známosť. Som trpezlivý, neodvrávam, každý potrebuje trocha radosti. Možno by chcela byť lepšia matka, len tie okolnosti, uvažujem.

Dvere zatvorené, sám sebe pánom. V kuchyni chystám vajíčka, ešte šunku a ide sa na to. V jednoduchosti je krása, o chvíľu to mám na tanieri. Potrebujem to stihnúť, Erika je hrozbou. Zjesť mi to nezje, ale tie reči. Nezdravé, ona by to nejedla a potom tá jej zelenina. Píli mi s ňou uši stále dookola. Mňam, dobrota, pomaličky končím. Potom môže prísť, už je mi to jedno, skočím k počítaču, nikto ma odtiaľ nedostane. Ani ona nie, nech je akákoľvek, nie je moja matka. Ani neviem ako jej mám hovoriť, slúžka, pomocnica, vychovávateľka, či ako vlastne.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.