Chcete mať za rodinného priateľa úžerníka?

Prvých možno 15 minút je film naozaj hnusný. Tri panie v našom malom kine to nevydržali a odišli.

Pozeráte sa na staršieho slizkého chlapíka, spoteného, v starom kabáte, s rukou v sadre, v ktorej večne drží igelitku. Býva so svojou imobilnou matkou v zatuchnutom malom byte, v ktorom to páchne močom. V potravinách radšej kradne, ako by mal zaplatiť. Pritom v banke má plno peňazí, v ktorých sa s potešením prehŕňa a počíta ich. Volá sa Geremia a je úžerník. Prečo by si niekto takúto kreatúru pustil do života a požičal si od neho peniaze? Ľudia majú na to rôzne dôvody: mladý pár si chce moderne zariadiť byt, rodičia chcú dcére spraviť pompéznu svadbu nad svoje pomery, muž si chce kúpiť šľachtický titul alebo staršia žena potrebuje peniaze na bingo.

Neuvedomujú si, že s požičanými peniazmi si do života púšťajú aj nového „rodinného priateľa“ so všetkými temnými následkami. Dobre to pomenoval Geremiov vymáhač: „Vy už nemáte súkromný život. Váš život patrí Geremiovi.“ Najskôr vám je tých ľudí ľúto, ale potom si možno poviete, že mali čakať, že keď nebudú platiť, nabehnú k nim dve tupé gorily a začnú si pýtať to, čo patrí „rodinnému priateľovi“. Veď taká bola dohoda.

V kontraste s ohyzdným Geremiom, je tu podmanivý svet mladosti, ženskej krásy, nevinnosti, určitej naivity, ale aj ľahostajnosti. Geremia je krásou fascinovaný, hlavne tou ženskou krásou. Uvedomuje si, že on je jej presným opakom. Vie, že mu je ženská krása odopriata. Snaží sa ju získať násilím, ale tým ju zároveň zničí.

Našťastie, Sorrentino odľahčil vážnu tému humornými situáciami a iróniou. Jeho postavy nie sú čierno-biele. Aj Geremia je na konci skôr smiešnou postavičkou na zaplakanie.

Sorrentino nám nastavuje zrkadlo, aby nám ukázal, ako súčasný svet žije na dlh. Niekedy si požičiavame peniaze z nutnosti, inokedy, aby sme si dovolili niečo, na čo nemáme alebo predstierali, že na to máme.

A ukazuje nám, aké je to nebezpečné.