Denník N

Neveselý pohľad na slovenské školstvo pri stom jubileu

„Niektoré školy udeľujú žiakom na pondelok riaditeľské voľno,“ hlása sprievodný text k fotografii, ktorou si ministerstvo školstva pripomenulo 100 rokov od vzniku Československa (Zdroj: MŠVVŠ SR)

Témy týždňa 22. 10. 2018 – 28. 10. 2018 | Pozývame na prednášku českého odborníka k reforme vzdelávacieho systému • Parlament podporil len koaličné návrhy na zmeny v školstve • Ministerstvo podpísalo zmluvu na internet pre školy • Školské knižnice chradnú • V duálnom vzdelávaní je stále málo študentov

Výrok týždňa

„Slovenské školy, ešte viac ako naše, dbajú na renomé a snažia sa vytvoriť dojem, že to je mimoriadna starobylá inštitúcia. Veľmi si zakladajú na akademických rituáloch a podobne. Ale toto vôbec nie je téma, ktorá by zaujala uchádzačov. Uchádzača bude zaujímať moderná, svižná kampaň. Nezaujíma ho akademický rituál, ani to, z koho je zložené vedenie univerzity a či má niekto taký alebo iný talár. Keď budú poukazovať na desaťročnú alebo storočnú históriu, tým dnes neoslovia takmer nikoho a už vôbec nie titulmi, ktorými sa akademická obec honosí.“

Peter Bilík
prorektor Univerzity Palackého v Olomouci
rozhovore pre Denník N | 22. 10. 2018

 

Výber z udalostí

• O tom, či sa školstvo dá reformovať zhora, alebo sa školy musia meniť „zdola“, príde na pozvanie Nového školstva 8. novembra prednášať profesor Arnošt Veselý z Karlovej univerzity. Na prednášku spojenú s diskusiou sa môžete prihlásiť tu.

• V uplynulom týždni skončila októbrová schôdza Národnej rady SR, na ktorej poslanci rokovali aj o viacerých návrhoch zmien v školstve. Parlament neschválil:

x návrh, ktorým chcela skupina poslancov OĽaNO eliminovať konflikty a sociálno-patopsychologické javy vytvorením pozície školského mediátora;

návrh poslanca Ota Žarnaya (Spolu), ktorý presadzoval zmiernenie sankcie na odvolanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia v prípade, ak včas nepodal majetkové priznanie;

x návrh Simony Petrík a Miroslava Beblavého (Spolu), ktorým sa usilovali o zavedenie nemocenského a dôchodkového poistenia pre doktorandov a tiež návrh, aby boli obce povinné zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre deti od troch rokov v škôlkach alebo detských skupinách;

návrh  Branislava Gröhlinga (SaS), ktorý mal otvoriť trh s učebnicami a školám umožniť ich výber;

x návrh poslankýň Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) a Zuzany Zimenovej (klub SaS), ktorý by umožňoval získať dotáciu na školské potreby aj prevádzkovateľom komunitných centier a rozšíril skupiny poberateľov tejto dotácie ako i poberateľov sociálneho štipendia na strednej škole.

Strana Smer-SD vo štvrtok na tlačovej konferencii avizovala predloženie návrhu, aby rodičia žiakov na prvom stupni mohli dostať príspevok na školské pomôcky. „Na Slovensku môže prijímať sociálne opatrenia výhradne vládna koalícia,“ okomentovali tento zámer ZimenováĎuriš Nicholsonová.

Návrhy koaličných poslancov dostali v parlamente zelenú. Do druhého čítania sa dostali:

x návrh Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd) o predĺžení prechodného obdobia, v ktorom sa poskytne príspevok žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia aj v prípade, že takto neboli zaevidovaní, no ich domácnosť dostáva pomoc v hmotnej núdzi;

x návrh na posilnenie kompetencií Štátnej školskej inšpekcie a zavedenie inštitútu výpovednej lehoty pri rušení školského obvodu od poslancov Ľubomíra Petráka, Martin Glváča, Dušana Jarjabka, Pavla Gogu (všetci Smer-SD)a Pétera Vörösa (Most-Híd);

x návrh skupiny poslancov Smer-SD, ktorí má poskytnúť príspevok na obed pre žiakov základných škôl vo výške 1,20 eur denne, ak je dieťa prítomné na vyučovaní.

O tom, aký postoj zaujať k návrhu bezplatných obedov pre žiakov, písal exminister školstva Martin Fronc (KDH). Vládna koalícia podľa neho zhodí zo stola každý opozičný návrh a opozícia zas zvozí pod čiernu zem všetky vládne návrhy.

Ministerstvo školstva informovalo o podpise zmluvy na internetové pripojenie pre školy v projekte Edunet_SK so spoločnosťou Swan vo výške takmer 54 mil. eur bez DPH.

Poslanci Branislav Gröhling (SaS) a Miroslav Sopko (OĽaNO) podpísanú zmluvu skritizovali s tým, že školy si za tú istú sumu mohli zabezpečiť internet vo vlastnej réžii a od miestnych poskytovateľov.

• Od roku 1999 je každý štvrtý októbrový pondelok Medzinárodnom dňom školských knižníc. Ako upozornilo ministerstvo školstva, v tomto roku sa deň slávi pod mottom „Skutočné knižnice – skutočné vzdelávanie: 100 rokov od vzniku Česko-Slovenska.“

Poslankyňa Zuzana Zimenová pri príležitosti dňa školských knižníc upozornila na to, že z takmer 3-tisíc základných a stredných škôl nemalo v tomto školskom roku zriadenú knižnicu až 1 474. „Naše školské knižnice bývajú otvorené v priemere iba 5 hodín týždenne, pričom až 265 školských knižníc má otvorené len 1 hodinu týždenne. Len 52 školských knižníc býva otvorených v rozsahu 25 – 40 hodín,“ dodala Zimenová.

• Nepotešujúce štatistiky sa týkajú aj tzv. duálneho vzdelávania na stredných odborných školách. Štátny inštitút odborného vzdelávania informoval, že počet študentov, ktorí sú doň v školskom roku 2018/2019 zapojení, je síce vyšší ako vlani, no do roku 2020 má Slovensko do systému zapojiť až 12-tisíc žiakov.

• Až 40 % súčasných vysokoškolákov rozhodlo pre štúdium v zahraničí, ak by sa mohli znova rozhodnúť. Vyplynulo to z prieskumu, ktorý na vzorke 5 300 študentov zrealizovala Fakulta manažmentu Univerzity Komenského (UK) v spolupráci so spoločnosťou Profesia.

O študentoch, ktorí sa rozhodli odísť do zahraničia a dôvodoch, pre ktoré sa neplánujú vrátiť na Slovensko, písali Hospodárske noviny. Tie sa venovali aj téme slovenských študentov v programe Erazmus+, ktorí pre neuznávanie kreditov slovenskými vysokými školami musia často skúšky absolvovať dvakrát.

• O tom, ako vznikla iniciatíva, ktorá sa domáha zverejnenia rigoróznej práce predsedu parlamentu a SNS Andreja Danka, hovoril pre Postoj.sk Samuel Chrťan z iniciatívy Nie je nám to jedno.

Bolo by smutné, ak by sme sa ako študenti neozvali v oblasti, ktorá sa štúdia priamo týka. Samozrejme, ktokoľvek by sa skutočne dopustil plagiátorstva, tak nemá vo verejnom živote čo robiť, lebo dáva spoločnosti veľmi zlý príklad,“ myslí si Chrťan.

Za vážny prehrešok považuje utajenie rigoróznej práce Andreja Danka aj expremiérka Iveta Radičová. „Ide o zásadný a vážny problém, ktorý devalvuje akademickú pôdu a vzdelávanie na vysokých školách na Slovensku,“ skonštatovala Radičová.

• Denník N, ktorý pochybnosti okolo spôsobu získania titulu medializoval ako prvý, v uplynulom týždni informoval, že rektor UK Karol Mičieta žiada od Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, aby umožnila porovnať oponentské posudky, ktoré pedagógovia k prácam s rovnakým názvom aj rozsahom vypracovali. Opoziční poslanci pre pochybnosti ohľadom rigoróznej práce plánujú Andreja Danka odvolávať z postu predsedu parlamentu, ak do 2. novembra svoju prácu nezverejní.

Neviem kto sa k nej dostal, kto s ňou čo robil. Len viem, že niekto má záujem hodiť na mňa mediálnu špinu. Čakám, čo bude ďalej robiť fakulta aj škola. Ja som nič zlé neurobil. Pre mňa je dôležité, či som splnil všetky zákonné povinnosti na užívanie titulov Mgr. a JUDr.,“ obhajoval sa Danko.

Záhade zmiznutej práce sa v uplynulom týždni venoval aj Ťažký týždeň s Janom Gorduličom.

 

Všimli sme si

• O škole Babington Academy, ktorá má v Británii výborné výsledky vo vzdelávaní detí prisťahovalcov, vrátane Rómov zo Slovenska, písal Denník N. Učiteľ tejto školy, Mark Penfold, počas prednášky v Bratislave slovenským odborníkom i praktikom vo vzdelávaní opísal príbeh Róma, ktorého chceli na Slovensku zaradiť do špeciálnej školy, a v Británii dnes študuje na univerzite.

• O tom, že kvalita vzdelávania dnes na Slovensku v prvom rade stojí na učiteľovi či učiteľke, na ich odbornosti, schopnostiach a osobnostných vlastnostiach, píše v blogu projektu To dá rozum analytik Jozef Miškolci.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie