Denník N

Staviame: Zdroje najväčšieho stavebného potešenia

Nič nie je lepšie, ako po niekoľkých mesiacoch pozrieť na dielo a povedať si, že to stálo za to. Len škoda, že nehovoríme o dokončenom dome, ale len o omietkach, ktoré sme riešili 8 mesiacov. Potom sa robili týždeň :)

Bol začiatok júla a nám toto veľmi pozvoľné tempo (od začiatku roka sa urobili drobné murárske práce, strešné okná, vzduchové rozvody na kozub, elektro a vodo-inštalácia a potery – robota ktorá sa dá zvládnuť za dva mesiace) stačilo, pretože omietky sa mali robiť až koncom júla. Poviete si, že či nám šibe, dohodnúť si omietky o pol roka? No nebola iná možnosť. V januári, v čase rozvodu so stavebnou firmou som dostal kontakt na vraj šikovných omietkárov od Trnavy. Chlapík mi do telefónu povedal, že keď sa dohodneme, termín je aj o tri mesiace neskôr. OK, tak šup šup. V polke februára obhliadka, na polovicu mája sme dostali termín. Na parádu, na omietkach stojí všetko, až keď sú hotové môžete si rátať termín dokončenia domu. Bez toho neurobíte nič. Pričom na nijakého majstra nečakáte tak dlho ako na omietkára. Ale tak ok, 3 mesiace, no bože.

Ehm. Koncom apríla mi chlapík na pokraji kolapsu volá, že mu odišla polovica ľudí, zamestnať sa do automobiliek a celkovo tak na prácu na úväzok, koniec živnosti. Nuž ekonomika silnie, ľudia si zaslúžia viac. Mimochodom náš murár mal podobný problém a ľuďom pridal, ostali. Tento to asi nezvládol tak dobre. Ale tak vysvetlil mi a na rovinu povedal, že vápenno-cementové omietky už teda nerobia, len sádrové a že termín mi zavolá keď zistí, koľkí ľudia nezrušia zákazku ale namiesto VC omietok zoberú aj sádrové. Tie sú podľa niektorých lepšie, ale aj drahšie. Jednal na rovinu a pôsobilo to dobre. OK, priplatíme za sadrové, čo budem vymýšľať, iný omietkár nám to aj tak skôr neurobí a títo vyzerajú tak dobre… V máji mi volal, že termín môže byť na koniec júla, ale že závisí od počasia. Ak bude vonku nad 33 stupňov, nerobí sa, lebo to prirýchlo schne a nie je to dobré. Ak by sme nasilu chceli tak to urobia, ale záruku nedajú. Najlepšie omietky sú podľa neho aj tak po 15. auguste, lebo už nie je tak teplo. OK, hovorím mu, dva týždne hore dole, veď uvidíme aké bude počasie.

Blíži sa koniec júla, počasie je ideálne, horúčavy neboli. Volám chlapíkovi a on mi zabije, že jasné, u mňa má poznačené že 15. september. Skoro som z nôh spadol. Hovorím mu, nech si to ešte raz pozrie. Néééé všetko je jasné pán Mikulík, veď sme sa dohodli, že 15. september. Veď ste vraveli, že dva týždne nehrajú rolu a po 15. septembri sú najlepšie omietky. Určite som nemohol povedať, že august, lebo tuto kolega ide vtedy VŽDY KAŽDÝ ROK na dovolenku, že Jožo? Počkajte… očujete čo hovorí? No… tak vidíte. Jasne že chodí na dovolenku a my vtedy nerobíme. Keď sa vráti, ste hneď druhý v poradí, maximálne sa to o pár dni posunie kvôli počasiu, ale to som vám už spomínal. Jaj a počasie? Vraj on vždy pozerá teploty vo svojej rodnej dedine. Keď je nad 33 tak sa nerobí. Nesmelo som mu oponoval, že náš dom je zhruba 86 km viac na západ a môžu tam byť trochu iné teploty, hoci som mu musel oznať, že zemepisná šírka zhruba sedela. Ale aj tak mi tento prístup pripadal mierne povedané neortodoxný. Chlapík mal ale jasno.

Nuž ale ja som debil, alebo on je debil? Ako s prepáčením. Máme objednané ďalšie remeslá na september, ako som mu mohol vtedy navrhnúť takýto termín? (čo mi on tvrdil). Nemohol som mu povedať, že si telefonáty práve preto nahrávam, lebo aj ja môžem zabudnúť alebo zle pochopiť. Znovu a znovu som ten májový telefonát počúval a aj teraz v júli znel veľmi dobre a uisťujúco.

Tak som v mrákotách zložil, žena ma skoro zabila, lebo to znamenalo, že ani len na jeseň sa neodsťahujeme z Bratislavy a odkladá sa to na koniec roka. Vyplakal som sa na Modrej Streche a začal žhaviť linky. Mali sme šťastie v nešťastí. Ako som spomínal, omietkári sú na roztrhanie, fakt na nikoho tak dlho nečakáte. Je ich málo (tých dobrých) a zákaziek je veľa. A v zahraničí platia viac. Niektorí robia aj pre stavebné firmy a tie ich nútia, aby uprednostňovali ich stavby a maličkích čo si stavajú domček, posúvali dolu kalendárom. Veď počasie, stroj sa pokazil, dovolenky, viete ako… Toto som nevypátral sám, to mám od nášho záchrancu, ktorí už dáky ten piatok omietky robí. A práve on sa takto rozviedol so stavebnou firmou, lebo ho chcela takto znásilniť. Odmietol a ostal mu voľný termín na prelom augusta a septembra. No a v júli som sa mu ozval ja. Urobili sme obhliadku, dal termín, posunul sa len o pár dní, prvý septembrový týždeň bolo hotovo. Ešte aj cenu mal dobrú, fasa chlap. A robota fakt dobrá. Takže po peripetiách s omietkami sme mali fakt aj šťastie. Lebo inak by sme mali možno tak októbrový termín a počas Vianoc by sme obkladali WC a nie bývali. A šťastie sme mali dvojnásobné, pretože profíci od Trnavy nás urazení zrušili, keď si prečítali môj príspevok na Modrej Streche. Kde som si teda fakt nepotreboval nič vymýšľať, toto proste nevymyslíte. Takže keby nás nezobral tento druhý, tak fakt čakáme ďalšie tri mesiace. Už tretie tri mesiace. Od februára do mája, potom zase od mája do augusta a počas neho by sme dostlali možno tak november termín, ak sa vtedy vôbec ešte robia omietky. Ale tak realita bola našťastie priaznivejšia.

Tak takto sa nám naťahovali omietky, čas ale treba využiť, tak pome osadiť nádrže žumpy a zbernej nádrže na dažďovú vodu zatiaľ. To bola hádam ešte väčšia sranda. Ale o tom už nabudúce.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Mikulík

Som slušný človek s veľkou hubou :) (dovolil som si citovať klasika).