Denník N

Volím Valla, pretože tento prístup Bratislava ešte nezažila a je ho tu treba

Netreba očakávať zázraky, ale tomuto mestu skôr pomôže široké kolektívne úsilie ako fešák z telky alebo rozprávkar roka 2014, ktorý vyhral voľby s bájkou o hlavnej stanici.

Pravdupovediac, nemal som v tom jasno hneď. Prvýkrát som sa stretol s Matúšom Vallom asi pred dvomi rokmi a hovoril mi, že teda ide na to a chce zmeniť mesto. Nevedel som vtedy, čo mu mám na to povedať, trochu som sa krútil, chcel som byť úprimný, ale nie negatívny. Vypadlo zo mňa niečo v zmysle: “Hmmm…no, zaujímavé…a nerozmýšlal si, že by si išiel najprv na mestského poslanca?”

Prišiel prvý fundraising a prvé prezentácie. Už vtedy sa tam začali motať zaujímaví ľudia a vyzbierali sa prvé, čisté peniaze. Dva roky pred voľbami, kedy ešte nikto neriešil komunálky, vravím si fajn, dobrý štart. Postupne sa v tomto prostredí začali objavovať skoro všetci ľudia, ktorých vnímam, že tu dlhodobo robia niečo pre mesto:

Sergej Kára roky vedie OZ Vagus a pracuje s ľuďmi bez domova, Peter Netri viedol cyklokoalíciu, Adrian Gubčo tu ako jeden z mála ľudí systematicky píše o urbanizme a rozvoji mesta, Milota Sidorová urobila aspoň na chvíľu z Mickiewiczovej pešiu zónu, organizuje konferenciu o meste… a desiatky ďalších mien. Keď som sedel na pive s kamarátmi ekonómami zo štátnych inštitúcii a z debaty vyplynulo, že ešte aj s nimi je Vallo v kontakte, začal som mať predstavu o mierke tejto spolupráce.

Neskôr ohlásili, že víziu mesta dajú dokopy vo forme crowdfundovanej “open-source” knihy. Potom z tej knihy urobili prakticky bestseller (vyše 2500 predaných kusov), čo znie až absurdne na niečo, čo je v podstate dlhodobý komunálny program.

Long story short: kandidatúra Matúša Valla je najrozsiahlejšie sieťovanie komunálnych odborníkov a aktivistov v Bratislave, najhlbší (dlhodobý) programový dokument, aký tu kedy vznikol a najviac energie a človekohodín investovaných nielen do kampane, ale do prípravy na vedenie mesta.

Nejde mi o bombastickosť používania predpony “naj”, jednoducho v týchto konkrétnych parametroch tu nie je nikoho, s kým by sa to dalo porovnať, tak to píšem tak, ako to je.

Na druhej strane, netreba podliehať eufórii okolo Matúšovej osoby. Intenzívna a šikovná kampaň bola nutná, ale nemali by sme špičkovať očakávania. Ak by vyhral, nasledovať bude klasická fáza vytriezvenia a kontaktu s praktickou a politickou realitou, rátajte s tým.

Vallo nie je môj lovebrand, ani moja rockstar (ani som nikdy nebol veľký fanúšik Pary, sorry), ale to nadšenie má svoj zmysel a vie priniesť konkrétny úžitok. Značku Vallo dnes pragmaticky vnímam ako prostriedok k tomu, aby sa celá tá energia a entuziazmus preniesli na magistrát a vytvorili predpoklad, že práca pre mesto získa filkovský étos, že motivovaní a schopní ľudia budú chcieť robiť pre naše mesto. Pri osobných kampaniach to trochu zaniká, ale v skutočnosti je toto úplne kľúčové.

Problém s primátorovaním Iva Nesrovnala nie je v tom, že by napríklad nechcel cyklotrasy, alebo by na ne mesto nemalo peniaze. Problém je, že na pozícii cyklokoordinátora bol dlho človek, ktorý nič neurobil a dlhší čas bola táto pozícia úplne neobsadená. Primátor to nebude kresliť sám, keď na to nezoženie ľudí, nebudú cyklotrasy. Z magistrátu odišli odborníčky ako Tatiana KratochvílováZuzana Aufrichtová, ktoré opísali zvláštnu atmosféru na magistráte. Známy dopravný analytik Ján Kovalčík vyhral výberové konanie, ale mesto ho nechcelo, lebo vraj “nemá predpoklady”.

Je fajn, že Nesrovnal zdedil po Ftáčnikovi aspoň hlavnú architektku Ingrid Konrád. Tento úrad by mal patriť medzi tie najdôležitejšie, akurát netuším, čo vlastne robí a to asi súvisí s tým, že na oficiálnom Facebooku sa za posledný rok ozvala presne jedenkrát. Presne jedna bola aj verejná architektonická súťaž organizovaná mestom za posledné štyri roky.

Mestá nemenia primátori samotní, ale ich kľúčoví ľudia. Premenu New Yorku neurobil Michael Bloomberg sám, ale napríklad Janette Sadik-Khan alebo Amanda Burden, ktoré pritiahol na dopravu a plánovanie a stali sa z nich globálne tedX-ové celebrity. Kodaň menili ľudia ako Jan Gehl, ktorého si potom volali na konzultácie primátori svetových metropol. Prahu menia v inštitúte IPR, ktorý má 223 zamestnancov. Koho na magistrát dotiahol Nesrovnal?

Ilustratívna bola Nesrovnalova odpoveď na otázky Denníka N ohľadom kľúčových ľudí z jeho tímu. Jediné konkrétne meno, ktoré spomenul, je agentúra Komplot, ktorá sa mu stará o komunikáciu a kampaň. Každý politik potrebuje komunikovať a mať dobrý marketing, je to jeho šikovnosť, že v tejto veci získal na svoju stranu top ľudí. Problém je, že tam sa výpočet personálnej kvality z Nesrovnalovho okolia podľa všetkého končí. A na osobnom PR sa končí aj komunikácia mesta.

To isté platí pre Miku. Keď sa ho v rozhovore pýtali, koho by chcel dotiahnuť na magistrát, povedal dve konkrétne mená: Matúš Vallo ako jeho hlavný architekt (milé, ale hmm) a Oskar Fegyveres na pozíciu… netušíme akú, pretože povedzme si otvorene, toto je úplne obyčajný morálny gýč.

Keby sme voľbu izolovali len na samotné osoby kandidátov, tak debata, či je pre mesto lepší dlhoročný aktivista a architekt alebo manažér so solídnou reputáciou z riadenia veľkých spoločností, by mohla byť otvorená a celkom zaujímavá.

Úprimne? Keby Václav Mika mal na svojej strane tých 35 kandidátov na poslancov a 76 odborníkov, ktorí by pod jeho vedením dva roky tvorili rozsiahlu programovú víziu formátu Plán B, asi by som ho volil. Lenže nemá a netvorili, pretože Mika sa o mesto začal zaujímať pred polrokom a ešte donedávna tvrdil, že do politiky nepôjde.

A preto je debata jednoduchšia a to aj bez toho, aby som sa dostal ku kauzám a minulosti.

Máme na výber na jednej strane dvoch fešákov, ktorých prezentácia sa nesie v štýle “JA”, ich tím sa volá “UVIDÍME” a ich predstava o meste spísaná na pár odsekoch kričí “KLASIKA”. Oproti ním stojí nie kandidát, ale kandidáti, na primátora a na poslancov a za nimi je kolektívne úsilie veľkého množstva ľudí, ktoré je z hľadiská mierky, hĺbky a ašpirácie, bez akéhokoľvek prifarbovania, pre Bratislavu bezprecedentné.

Samozrejme, že si nie som istý, čím už si, kristepane, môže byť istý bývalý volič Mostu. Pripravte sa na sklamania a na zistenia, čo všetko ide oveľa ťažšie a zložitejšie.

Žiadny ideál, žiadne ilúzie, behajú po svete aj lepší kandidáti, ale tu a teraz má Matúš Vallo a to, čo dal dokopy, najväčší predpoklad k tomu, aby sa Bratislava pod jeho vedením rozvíjala spôsobom a tempom európskeho veľkomesta, nie zaspatej postsocialistickej gubernie.

P.S: Možno sa vám zdá, že meno Vallo už na vás vyskakuje všade. Realita je, že v médiách ho bolo dlhodobo oveľa menej ako v newsfeedoch a vaša babka bude mať skôr tendenciu voliť sympaťáka z telky ako pre ňu neznámeho aktivistu. Ak to má vyhrať, musíme sa zmobilizovať, vzájomne sa hecnúť a neodfláknuť to.

Disclaimer: Lezú mi na nervy všetky nepriznané kampane, anonymné antikampane alebo obvinenia, že niekto si robí antikampaň sám na seba. Takže za mňa: nie som súčasťou Vallovho volebného tímu, ale robil som pre nich jedno animované video, pretože mám tendenciu pomáhať veciam, ktorým fandím. Tento blog som ale nekonzultoval s nikým od nich a napísal som ho preto, lebo som chcel.

Teraz najčítanejšie

Jakub Goda

Publicisticky, analyticky a aktivisticky sa venuje dezinformáciam. Infiltroval sa do Hlavných správ, pomohol k tomu, aby Billa a Tesco vyhodili Zem a vek z predajní. Vytvára reklamné vizuály, animácie a vizuálne efekty. Študoval na Fakulte managementu UK a neskôr Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK. Pracuje pre ministerstvo zdravotníctva, kde má na starosti boj s dezinformáciami. Novinárske ceny Nadácie otvorenej spoločnosti:
  • Najlepší príspevok uverejnený na blogu (2016) za sériu blogov