Denník N

Kauza Cervanová – prečo neverím oficiálnej verzii?

Prečo by ťa malo zaujímať to, prečo neverím oficiálnej verzii prípadu Cervanová to netuším, ale ak si sem klikol, tak ťa to asi z nejakého dôvodu zaujíma. Takže prečo neverím? Jednoducho preto, lebo som štúdiom primárnych zdrojov dospel k názoru, že oficiálna verzia je len dlhý rad vysoko nepravdepodobných udalostí (absurdít), ktoré nie sú podložené žiadnym silným dôkazom. Ak teda oficiálna verzia pozostáva z udalostí, ktoré mohli nastať len s veľmi nízkymi – až nulovými pravdepodobnosťami, tak celková pravdepodobnosť oficiálnej verzie (že nastanú všetky udalosti) musí byť ešte o x rádov nižšia, teda prakticky nulová – matematika nepustí (jednotlivé pravdepodobnosti sa násobia). A veriť niečomu, čo má prakticky nulovú pravdepodobnosť, je podľa mňa hlúpe. Inak by sme museli považovať aj názory o plochej Zemi za relevantné. Pozrime sa teda na to, čomu všetkému musí uveriť zástanca oficiálnej verzie prípadu Cervanová (vychádzam len z relevantných zdrojov, ktoré sú uverejnené v mojich blogoch, takže si to môže každý ľahko overiť):

1. Že je reálne, aby nik z účastníkov diskotéky nespomenul pri výpovediach v prvotnom vyšetrovaní z roku 1976: odsúdených Nitranov, Francúzky, ani neskorších svedkov obžaloby Zimákovú, Urbánka, Vargu, Okenku, Galla, Hlavandu, Tokára, Antošovského, Beňovú, a ani kľúčové incidenty, ktoré mali byť bezprostredne spojené s Nitranmi a Cervanovou (násilné ťahanie Cervanovej Kocúrom do tanca, konflikt Kocúra a facka s Urbánkom kvôli nej, opitý Brázda, ktorý mal obťažovať ženy). Viď správu o priebehu vyšetrovania z roku 1976, ktorá bola uprataná do levočského archívu.

– Možnosť, že by boli títo svedkovia z prvotného vyšetrovania 1976 nejakým spôsobom manipulovaní je v rovine konšpiračnej teórie – neexistujú na to žiadne dôkazy.

– Možnosť, že by ich nik nespomenul z dôvodu, že ich nik zo svedkov diskotéky nepoznal, je málo pravdepodobná a nijako nevysvetľuje zamlčanie kľúčových incidentov, pri ktorých mali byť odsúdení Nitrania aj svedkovia obžaloby.

2. Nezmyselnému nápadu vyrobiť si duplikát kľúča od privátu, v ktorom už bývali iní nájomníci (Čerman s Andrášikom bývali na priváte do 31. 5. 1976, kľúče od privátu riadne odovzdali, pričom nové nájomníčky im kľúče nepožičali – viď zverejnený rozsudok KS z r. 2004, s. 64- 65).

3. Že je reálne, aby všetkých relevantných svedkov únosu zradil zrak a zradil ich rovnako zle – že by videli vodorovné zadné svetlá namiesto zvislých. Že je reálne, aby dve svedkyne zradil zrak tak, že by videli ozdobnú mriežku tam, kde žiadna mriežka nemala byť. Že je reálne, aby si štyria svedkovia zmýlili notoricku známu Škodu 100Fiatom 125 P, hoci sa tieto autá výrazne od seba odlišujú už na prvý pohľad. Detailne to rozoberám v blogu: Kauza Cervanová – Brázdovo auto vs. svedkovia únosu.

4. Znásilňovaniu na priváte, kde Čerman s Andrášikom už nebývali a teda nemohli tušiť, že tam  v momente ich príchodu nikto nebude a nemohli ani vedieť, kedy sa noví nájomníci vrátia.

5. Že hoci sa všetci nepoznali, zhodou okolností išlo o sexuálnych deviantov.

6. Opakovanému znásilneniu niekoľkými mužmi (ešte aj pri jazierku), pričom obeť sa mala aktívne brániť, hoci pri pitve sa po ňom nenašli stopy.

7. Že hoci sa na tomto priváte odohrával žúr spojený s pitkami, násilným nalievaním vína do brániacej sa obete a orgiami zakončenými opakovaným znásilnením, nové nájomníčky a ani pedantná pani domáca so synom si po príchode nič zvláštne nevšimli, dokonca ani to, že by zmizla šnúra na prádlo. Susedia si taktiež nič podozrivé nevšimli.

8. Časovo nemožnému presunu Zimákovej zo splavu a x absurdít s tým spojených. Už len táto časť oficiálnej verzie pozostáva z množstva vysoko nepravdepodobných absurdít, na spočítanie ktorých by nestačili ani prsty dvoch rúk. Podrobne to rozoberám v týchto blogoch:

https://dennikn.sk/blog/1167855/zimakovej-sci-fi-presun-zo-splavu/

https://dennikn.sk/blog/1196571/zimakovej-sci-fi-presun-zo-splavu-2-cast/

https://dennikn.sk/blog/1201797/zimakovej-sci-fi-presun-3-cast-casova-nemoznost-presunu/

9. Že by Zimáková zabudla na podstatnú okolnosť a síce, že bola vtedy na splave (viď moje blogy o Zimákovej) a rovnako by na túto okolnosť zabudli aj Kocúr (ten vypovedal, že sa v piatok 9. 7. 1976 doobeda v Nitre dohadoval so Zimákovou a Brázdom, že pôjdu večer na diskotéku, na ktorú mali potom aj s Andrášikom a Čermanom ísť – viď blog), Brázda (ten dlho vypovedal, že po tom všetkom ich bol zaviesť do Nitry, žiadna zmienka o tom, že by šiel Zimákovú odviesť na 160 km vzdialený splav!), Lachmann (ten sa vyjadril, že na priváte spali až do cca 8:00 rána – viď blog), Varga (ten tvrdil, že v inkriminovaný piatok išiel najprv za priateľkou Zimákovou a potom išli spolu večer na diskotéku – viď blog) a Škrobánek (ten tvrdil, že na diskotéke videl Zimákovú už o 20:00, to by však ani len teoreticky nemohla stihnúť – viď blog).

–  Vedomé zamlčanie splavu by z taktického hľadiska nedávalo žiadnu logiku, keďže by im to nijako nepomohlo, naopak, uvedenie tejto okolnosti by im výrazne pomohlo. Ak by sa na zamlčaní predsalen z nevysvetliteľných dôvodov dohodli, tak by, logicky vypovedali v súvislosti so Zimákovou tak, aby sa to nebilo, ale dopĺňalo – no ako sme videli, ich výpovede sú v ostrom rozpore.

– Pravdepodobnosť toho, že by práve na túto podstatnú okolnosť zabudli všetci šiesti, je rovná nule.

10. Že by Zimáková radšej opustila malé dieťa a išla sedieť do basy, ako by mala na súde usvedčiť znásilňovačov a vrahov. Po usvedčujúcej výpovedi, by mohla ísť pokojne domov a s veľkou pravdepodobnosťou by išli hlavní vinníci na šibenicu a ostatní by dostali dlhé roky väzenia, čiže strach z možnej pomsty by bol neopodstatnený.

11. Že ak by bol Andrášik vinný, tak by sa potreboval poradiť so spoluväzňom (ktorý s prípadom nemal nič spoločné) o tom, ako sa mohla obeť dostať z jazierka do rieky Čierna Voda – viď blog.

12. Že sestry Cohenové  by museli minimálne tušiť, že sa udialo niečo podozrivé (Čerman ich mal nechať odísť z diskotéky s cudzím chlapom – Dubravickým, plus by sa musel s Andrášikom vrátiť neskoro v noci a musel by byť na nich vidieť stres). No aj napriek tomu, by sa tieto hlboko veriace sestry všetkými možnými cestami domáhali svedectva v prospech svojich korešpondenčných kamarátov a riskovať tým krivé svedectvo. Ony predsa nemohli tušiť, aká je skutočná dôkazná situácia. Mimochodom, v blogoch o denníku sestier Cohenových (Denník sestier Cohenových – nepriestrelné alibi Čermana a AndrášikaNové zistenia ohľadom denníka sestier Cohenových) ho detailne rozoberám a vysvetľujem, že denník nebol falšovaný – neexistuje totiž jediný dôkaz o jeho falšovaní, falšovanie nedáva logiku a úprava dátumov v ňom bola v skutočnosti opravou, keďže denník pred opravou dátumov nesedel s overiteľnými faktami (návšteva múzea v Prahe, opis počasia atď.), po oprave už dokonale sedel. Oprava dátumu už z princípu nemôže byť falšovanie, naopak dátumová chyba dokazuje autenticitu denníka.

13. Že by sa skutoční páchatelia (Čerman a Andrášik) ukázali na diskotéke v Unicu aj 14. 7. 1976, čiže pár dní po čine (viď rozsudok KS z r. 2004, s. 77).

14. Že by aj napriek tomu, že rozbor rozsievok z rieky Čierna Voda z r. 1976 ukázal 100 percentný prekryv s rozsievkami nájdenými pri pitve, mohla byť obeť utopená v termálnom jazierku, pričom vo výsledkoch rozboru vody z tohto jazierka bolo prekrytie s pitevným nálezom len čiastočné (2 rody rozsievok najdených pri pitve obete sa v jazierku nenašli ani pri priaznivých podmienkach) – viď blog.

15. Že by pri obhliadke pobrežia rieky a jazierka, pár dní po nájdení obete, príslušníci nenašli žiadne stopy. Pritom tam Nitrania mali byť v upršaný deň na dvoch autách, na ktorých mali prísť až k jazierku, mali manipulovať s obeťou, topiť ju a prenášať z jazierka do rieky minimálne 25 metrov – viď blog.

16. Že by sa na druhý deň páchatelia vracali z Nitry do blízkosti miesta činu v Kráľovej pri Senci, len kvôli tomu, aby na exponovanom mieste v dedine – v blízkosti mosta vyhodili corpus delicti (tašku Cervanovej), a že by zároveň mŕtvola náhodou doplávala za niekoľko dní akurát k svojim veciam – viď blog.

17. Že by skutoční páchatelia podali sťažnosť proti zničeniu doličných vecí – dvoch šnúr na prádlo a jedného vzoru šnúry, a že by sami požadovali vylučovaciu DNA expertízu z doličných vecí – depozitovaných vlasov nájdených na mŕtvole, ktoré jej nepatrili a teda s veľkou pravdepodobnosťou patrili skutočnému páchateľovi – viď blog.

18. Že by všetci skutoční páchatelia (s výnimkou psychicky chorého Brázdu) súhlasili s testom na detektore lži, organizovanom treťou stranou, vykonanom uznávanými odborníkmi, a že by detektor všetci oklamali.

… a takto by sa ešte dalo pokračovať, keďže v tomto prípade je absurdít oveľa viac.

Záverom by som dodal ešte jeden príklad. Keď niekto povie, že sa mu podarilo kockou hodiť 18-krát po sebe to isté číslo, tak každý, čo i len trochu príčetný človek, si ťukne na čelo a uvedomí si, že s takýmto podvodníkom nemôže byť rozumná diskusia. A nepomohlo by mu ani to, ak by mal na svoju podporu svedkov, pretože aj títo „svedkovia“ by zákonite nehovorili pravdu, keďže matematika a ani obyčajná skúsenosť nepustí – celková pravdepodobnosť jeho zázraku je praticky rovná nule (1/6 na osemnástu). Pritom toto bol len príklad s kockou, kde pravdepodobnosť, že padne konkrétne číslo (16,7 %) je určite vyššia, ako pravdepodobnosť ktorejkoľvek absurdity uvedenej v tomto blogu a navyše, počet absurdít v oficiálnej verzii prípadu Cervanová je oveľa vyšší ako 18 a teda celková pravdepodobnosť oficiálnej verzie je ešte nižšia ako pri príklade s kockou.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Fűzy

Blogy o kauze Cervanová z pohľadu nezainteresovaného občana.