Spôsob financovania vedy a výskumu odrádza od spolupráce

Na Slovensku sa publikácie stali za ostatné roky dôležitým faktorom pri prerozdeľovaní peňazí medzi verejné VŠ. Na jednej strane tento nástroj priniesol tlak na zvýšenie publikačnej činnosti akademikov. Zároveň, ako ukázal prieskum projektu To dá rozum, má aj niektoré neželané dopady na kvalitu vedeckej a výskumnej činnosti na VŠ.

Negatívny vplyv publikácií na spoluprácu

Tlak na publikovanie prostredníctvom financovania priniesol so sebou okrem väčšieho množstva článkov, kníh, či prednášok na konferenciách aj viaceré nedostatky, ktoré pomenovávali respondenti počas prieskumu v rámci projektu To dá rozum. Jedným z nich je problém, o ktorom sa u nás zatiaľ veľa nepísalo a to, že súčasný systém financovania z pohľadu našich respondentov a respondentiek odrádza od spolupráce vo vedeckej a výskumnej činnosti. Toto je dôležité, pretože dnes je často potrebné interdisciplinárne riešenie problémov. Napríklad pri diskusiách o automatizácii výroby, kde vzniká na pracovisku nová dynamika vzťahov v rámci spolupráce ľudí a robotov je nevyhnutná spolupráca a komunikácia informatikov, technikov aj sociológov.

Problematický vplyv systému financovania na spoluprácu vo vede a výskume výstižne pomenoval v kvalitatívnom prieskume To dá rozum jeden z prodekanov pre vedeckú a výskumnú činnosť na škole technického zamerania: “Základný problém je v tom, že v podstate sa stále delí rovnaký balík peňazí. Tým pádom, keď v systéme univerzít jednej univerzite narastú kvantifikované kritériá, tak ona odsaje peniaze tým druhým.[…] Proste každý si chráni ten svoj drobný ”pozemoček” a toto sa potom deje, žiaľ, aj vo vnútri fakulty. Ten mechanizmus ide až dolu a každý ústav si chráni svoje územie lebo zaspolupracujeme s iným ústavom a mám pocit, že nám sa to dostatočne nezaráta, no.” Inými slovami, vedec sa tu rozhoduje medzi peniazmi pre svoje pracovisko a potenciálny ďalší výskum a spoluprácou, ktorej výsledky môžu byť zaujímavejšie.

Problémy v spolupráci na našich VŠ dokresľujú aj výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum realizovaného na vzorke 852 VŠ učiteľov a vedeckých a umeleckých pracovníkov. Nasledujúca tabuľka sumarizuje informácie o tom ako vnímajú naši respondenti atmosféru a vzťahy na ich pracovisku vrátane spolupráce na vedeckej a umeleckej činnosti.

Z hľadiska témy tohto článku sú v tabuľke zvýraznené tri najdôležitejšie zistenia. Len 37 % respondentov považuje za jednu z top päť charakteristík ich pracoviska spoluprácu na výskumnej činnosti a len 21 % označilo zdieľanie prístrojov a vybavenia. Zároveň, až takmer 15 % uviedlo, že u nich prevláda súťaživosť. Všetky tieto tri zistenia potvrdzujú už uvedené problémy so spoluprácou na pracovisku.

Okrem prieskumu na Slovensku sme v projekte To dá rozum robili prieskum aj medzi akademikmi a akademičkami zo Slovenska, ktorí dnes pôsobia na vysokej škole alebo výskumnej inštitúcii v zahraničí. Obom skupinám sme položili rovnakú otázku ohľadom ich spolupráce s vedcami z iných disciplín.

Tabuľka ukazuje, že naši akademici v zahraničí majú výrazne vyššiu tendenciu spolupracovať na výskume s kolegami z príbuzných disciplín než je tomu na Slovensku. Pri úplne odlišných disciplínach je rozdiel o čosi menší, ale stále je v neprospech akademikov na Slovensku. Naše výsledky naznačujú, že problémy v spolupráci súvisia s kontextom, v ktorom akademik pôsobí. Kontext je definovaný aj tým, ako je nastavené financovanie.

Slovenskí akademici v zahraničí, s ktorými sme realizovali výskumné rozhovory, uvádzali menšiu závislosť ich odmeny od konkrétnych publikácií a hovorili skôr o odmeňovaní celkového kvalitného výkonu, ktorý sa vyžaduje za vopred dohodnutý plat. Na Slovensku sme sa na viacerých školách stretli s tým, že výskumník je za publikáciu, za ktorú škola dostane vyššiu dotáciu, aj finančne odmenený. Tento prístup je pochopiteľný v systéme, kde je neporovnateľne menej zdrojov na prácu VŠ akademikov. Dostupné prostriedky tak neumožňujú dostatočné financovanie výkonu VŠ akademikov v rámci platov. Interdisciplinárnej spolupráci u nás nie je naklonené ani nastavenie výskumných grantov a akreditácie, kde sa stále skôr pohybujeme v hraniciach jednotlivých disciplín.

Ako zvýšiť spoluprácu vysokoškolských akademikov?

Odpoveď na túto otázku má viacero rovín. Prvou je odmeňovať spoluprácu tak, aby sa akademikom a akademičkám oplatila. Ich pracoviská tak nebudú strácať body za to, že robia niečo, čo je súčasťou moderného vedeckého bádania. Druhou je, že je nevyhnuté navýšiť financovanie VŠ tak, aby bolo porovnateľné s inými vyspelými štátmi. V neposlednom rade bude treba odbúrať bariéry pre interdisciplinárnu spoluprácu aj v rámci grantových schém a nestavať ich v novo vznikajúcom systéme akreditácie.

Renáta Hall
Riaditeľka a analytička projektu To dá rozum

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zber dát

Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (prodekanmi pre vedu a výskum, VŠ učiteľmi a vedeckými a umeleckými pracovníkmi na Slovensku a v zahraničí, so zástupcami ministerstva školstva, dekanmi, rektormi a pod.). Dotazníkový prieskum medzi VŠ učiteľmi a vedeckými a umeleckými pracovníkmi prebehol v júni – júli 2018 na vzorke 852 respondentov. Dotazníkový prieskum akademikov v zahraničí bol realizovaný v máji – júni 2018 na vzorke 197 respondentov. Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.