Krátke zamyslenie nad krehkosťou ľudského bytia
Dve básne anglického básnika Johna Clara (1793 – 1864), aktuálne aj počas týchto sviatočných dní.
V tomto období ešte intenzívnejšie ako inokedy spomíname na svojich blízkych, ktorí nás už opustili, ale mnohí z nich zanechali v našom živote výraznú stopu. Pri návšteve miest ich posledného odpočinku často vidíme aj zaujímavé epitafy, ktoré nás nabádajú chvíľu postáť a zamyslieť sa aj pri pomníkoch nám neznámych ľudí. Podnetný epitaf napísal pred viac ako dvoma storočiami anglický básnik John Clare (1793 – 1864). Neviem, či je na jeho pomníku, ale určite stojí za zamyslenie:
Univerzálny epitaf
Na mojom hrobe nie sú pochvaly,
čo zlyhania by skryli, súcnosť vetchú.
Veď moje chyby mnohí poznali,
v hriechu som žil, aj zomrel v hriechu.
No nesúďte ma s horlivosťou prudkou,
keď čítate tu môj žalostný odkaz;
nech duša zváži podľa vašich skutkov
či som bol v žití ozaj horší od vás.
A keď už spomínam tohto básnika (pred niekoľkými dňami som mu venovala blog), rada by som na tomto mieste odcitovala ešte jednu báseň, ktorá hovorí o krehkosti ľudského života, ľudských vzťahov a najmä o básnikovej zraniteľnej a trpiacej duši. Obe tieto básne nájdete v mojom preklade na webovej stránke https://jana-balikova.netlify.com/ Báseň Som je medzi záverečnými básňami, ktoré tvoril v období intenzívnej duševnej krízy, spomedzi ktorých odporúčam do pozornosti aj Pozvanie do večnosti a Posledný deň piesne. Na konci výberu je aj interaktívny obsah.
Som
Som! a kto chápe, čo to znamená?
Nik z priateľov si na mňa nespomenie
sám hlcem svoje vlastné trápenia,
čo vzdúvajú sa, miznú nevidené,
a bez duše sa život mení v tiene,
no predsa som a strháva ma vrenie,
čo márnosťou a pohŕdaním ryčí
v tom živom besnom bdelom mori snov,
bez vnemu žitia, radostí – som ničí –
sám v troskách vlastných krutých poryvov,
niet blízkej mysle, potácam sa v núdzi,
tí najbližší sú cudzejší než cudzí.
Už túžim len po čírom javisku,
po ktorom ľudia nikdy nekráčali,
kde Stvoriteľ mi bude nablízku,
sny vráti mi, čo snil som celkom malý –
v dňoch pred zrodením. Chcem, nech stelie sa
tíš trávy dolu, nad ňou nebesá.
https://jana-balikova.netlify.com/
